Odborníčka o detoxe Toxíny v tele môžu byť, ale nezbavíme sa ich nejakým čajíkom, pestrecom či spirulinou

„Keď nám niekto hovorí, že sa ideme zbavovať toxínov, znie to, ako keby sme v sebe nosili látky, ktoré už v malom množstve spôsobujú ochorenie alebo poškodenie organizmu. To nie je úplne kóšer,“ upozorňuje odborníčka v oblasti chémie potravín Anna Sobeková.

„Ľudia si myslia, že ťažké kovy alebo toxíny čakajú v čreve. Nečakajú. Organizmus, pokiaľ je zdravý, si s tým nejakým spôsobom poradí.“ 

Tvrdí, že keď si dáme balíček hranolčekov, zemiakových lupienkov či populárnu dubajskú čokoládu, v ktorej odhalili pleseň, dávame si aj toxickú dávku a spirulina či pestrecová kúra to nevyriešia.

Vysvetľuje, ako vníma marketing detoxu, a rozprávali sme sa aj o tom, kde sa v tele skladujú toxíny, čo sa s nimi deje pri rýchlom chudnutí, či pomáha saunovanie a ako sa detoxikovali naši predkovia. 

Anna Sobeková je docentkou na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Už 33 rokov sa zameriava na lekársku chémiu a skúma, ako funguje organizmus vo vzťahu k zdraviu.

Potrebuje naše telo na jar očistnú kúru – detox?

Vnímam to absolútne ako marketing. Keby ste žili niekde, kde teraz nie je jar, kedy by sa telo detoxikovalo? Kedy je obdobie, že sa rozhodnem, že je moje telo zanesené a musím robiť akýsi detox?

Ľuďom z reklamy to sedí – na jar sa všetko obnovuje. Nehovoriac o tom, že detox je populárne slovo. Pri detoxikáciách vidím viac negatív. Práve preto, že je to dostupné, si človek môže viac ublížiť ako pomôcť.

Pravda je, že detox už nie je spojený len s jarou, ale vyskakuje na nás celoročne. Problém je, ako sa slovo detoxikácia používa. Je to cudzie slovo, v ušiach človeka, ktorý tomu nerozumie, znie veľmi odborne.

Keď mi niekto ponúkne, že mi dá prípravok, ktorý ma bude detoxikovať, ponúkne mi pár zázračných slovíčok o tom, ako sa toxické látky skladujú v tele a ako sa dajú vylúčiť – evokuje to pocit, že ten človek je strašne múdry. No s významom slova detoxikácia to nie je také jednoduché.

Ako teda môžeme chápať slovo detoxikácia?

Reklamy na detoxikáciu nám podsúvajú informáciu, že naše telo je skladisko toxických látok a všetko, čo zjeme, je toxické. A to určite pravda nie je.

Lekári používajú slovo detoxikácia pre odstránenie špecifických toxických látok, ako sú alkohol alebo drogy.

V biochémii v rámci metabolizmu ide o zbavenie sa čohokoľvek, čo je toxické alebo nepotrebné. Nemusí to byť teda toxické, len to organizmus nepotrebuje.

Takže čo je detoxikácia a čo pod ňou myslia tí, ktorí nám chcú niečo predať?

Ten pojem je teda pre ľudí nejasný?

Áno, pretože každý ho vníma trošku ináč.

Z biochemického hľadiska beží detoxikácia v našom tele 24 hodín každý deň. Náš organizmus má technológiu, ktorá naše telo zbaví všetkého, čo nepotrebujeme – aj toxických látok.

Tie majú nejaký čas rozpadu – buď sa nejako zmenia, alebo nemenia, neprejdú procesom trávenia, ale pečeň niečo zmení – biotransformáciou, aby tie látky mohli byť vylúčené z tela. Čo je odbornejší pohľad na detoxikáciu v organizme.

Detoxový marketing často uvádza, že naše telo je plné toxínov. Čo sa dá rozumieť pod toxínmi v tele? Už na počutie to znie nebezpečne.

V marketingu sa používajú ťažké termíny, ktorým nie každý správne rozumie.

Toxicita je schopnosť látky vyvolať nežiaduci účinok, keď dosiahne dostatočné množstvo v tele. Buď vyvolá ochorenie, alebo môže mať vážnejšie dôsledky.

Toxín je látka s toxickým účinkom produkovaná živými organizmami. Toxíny produkujú baktérie, mykotoxíny produkujú plesne a podobne.

Jedy sú toxické látky, ktoré môžu byť hocijakého pôvodu a vo veľmi malých množstvách majú okamžité účinky – smrť alebo ochorenie.

Keď nám niekto hovorí, že sa ideme zbavovať toxínov, znamená to, ako keby sme v sebe nosili látky, ktoré už v malom množstve spôsobujú ochorenie alebo poškodenie organizmu.

To nie je úplne kóšer.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Prečo?

Hovoria to tak, že telo si skladuje toxické látky, a ak sa nedetoxikujeme, umrieme.

Niektoré toxíny sa, samozrejme, skladujú v tele a akumulujú sa vekom. No také jednoduché to nie je, že vypijem nejaký čajík a zbavím sa toho.

Väčšinou sa v tele ukladajú toxíny, ktoré nie sú rozpustné vo vode, ale v tukoch.

Telo z hľadiska zloženia tvorí zo 60 alebo 70 percent voda, takže je jasné, že všetko, čo sa vo vode rozpúšťa, odíde z tela ľahšie. A všetko, čo sa nerozpúšťa vo vode, rozpúšťa sa v tukoch.

Telo si dokáže rozpustiť látku, ktorá sa nerozpúšťa vo vode, takže ju chemicky pozmení a zmení na niečo, čo sa vo vode rozpustí, aby ju mohlo vylúčiť.

No stáva sa, že táto zmena sa nedá urobiť a tie látky sa kumulujú v tukových tkanivách. Typické sú ťažké kovy.

Pri článkoch o chudnutí sa často spomína, že tukové tkanivá sú zásobárňou toxínov, a ak rýchlo chudneme, dostanú sa rýchlo do krvného obehu.

To platí. Kým sú pekne uskladnené v tukoch, telo je nastavené tak, aby sa pred nimi chránilo. To znamená, že si ich tam uloží a nič sa s nimi nedeje.

Problém je, že sú nebezpečné, keď sa dostanú do kontaktu s inými látkami, s ktorými reagujú, a často vznikajú ešte toxickejšie látky ako tie, ktoré sa tam uložili.

Takže keď rýchlym spôsobom odbúrame toxíny, ktoré si sedeli ako v komore, dostanú sa do kontaktu so všetkým a poškodzujú bielkoviny, nukleové kyseliny, teda genetický materiál.

Hrozí toto všetkým, ktorí majú veľa tuku a chcú rýchlo schudnúť?

Ak má niekto veľa tuku, neznamená to, že má v tele naukladaných veľa toxických látok. To by bolo veľmi jednoduché tvrdenie.

Samozrejme, tuk sa z niečoho vytvoril. Ale ak organizmus nie je zasiahnutý nejakým ochorením, je nastavený tak, že spracuje nejaké látky najlepšie, ako môže – buď ich vylúči, alebo uloží.

Keď príde nejaké ochorenie, je jasné, že toxických látok príde viacej, samotné ochorenie ich môže vyprodukovať. Tam už to môže byť v inom meradle. No telo má istú kapacitu chrániť sa pred ich toxickým pôsobením.

Bežný človek nemusí mať o tom ani poňatia, ale doma si môže vyrobiť tanier plný toxických látok.

Organizmus je nastavený tak, že si jednoducho nebude vyrábať niečo, čo je preň nebezpečné. Bude robiť všetko pre to, aby sa toho nejakým spôsobom zbavil. Ideálne von, a ak to nejde, uloží si to do tých tukových zásob.

Vie človek len tak jednoducho zistiť, či má v sebe veľa toxínov? Firmy, ktoré ponúkajú detox, tvrdia, že to vedia.

Nevedia to, nedá sa to stanoviť. Keď to niekto tvrdí, tak tomu vôbec nerozumie.

To, že nemáme energiu, môže súvisieť so stresom, s nedostatkom vitamínov, ale nemusí to vôbec súvisieť s prítomnosťou toxickej látky.

Bežný človek nemusí mať o tom ani poňatia, ale doma si môže vyrobiť tanier plný toxických látok.

Biochemička o veľkonočných jedláchAk si doprajeme údené, pripravme si k nemu strukoviny. Chrumkavé koláče sú najškodlivejšie

Jana Holubčíková

Napríklad?

Nevhodnou tepelnou úpravou, napríklad pri veľmi vysokej teplote. Naše telo je jedna obrovská skúmavka s mixom chemických látok, ktoré nejakým spôsobom spolu interagujú.

Myslíme si, že keď sme absolvovali chémiu na strednej škole, vieme, čo sú chemické látky. No jedna porcia môže obsahovať stovky chemických látok.

Čo sa reálne deje pri vysokej teplote – keď tam mám bielkovinu, tuk aj cukor, ktoré samy osebe nie sú nebezpečné, len spolu reagujú?

Dnes to reaguje tak, ale ak dáte o štyri zrniečka cukru viac, už bude bežať iná reakcia. Ani tá výsledná chuť nebude rovnaká.

Výsledkom reakcií je vznik senzoricky príjemných látok, ale aj rôznych reaktívnych látok. A keď to chvíľu postojí, dobehnú ďalšie reakcie a môžu vzniknúť aj toxické látky.

To si nemusíme ani všimnúť.

Čo tým myslíte?

Napríklad položíme olej na kuchynskú linku a nemusíme už urobiť nič viac. UV žiarenie podporuje autooxidačné reakcie v oleji.

Potrebné sú na to len kyslík a mastné kyseliny. A toto všetko sa v oleji nachádza. Produktom týchto reakcií sú voľné radikály, extrémne reaktívne.

Kúpili ste si drahý olivový olej, podržíte ho týždeň na linke a máte z toho fľašku toxínov. Senzoricky to zistíte až neskôr, keď to nepekne vonia. Nežiaduce zmeny lipidov sa nazývajú tuchnutie.

Platí toto aj pri orechoch či maku?

Pri všetkom, čo obsahuje veľa tuku. Tento proces je známy a opísaný pri lipidoch. Teraz si predstavte, že ten olej dáte do piškótového cesta a ešte to prihrejete na 180 stupňov – všetky procesy bežia, teplota urýchľuje väčšinu reakcií. No sú tam aj bielkoviny, sacharidy a to, čo vznikne – už do detailov nevieme.

Napríklad nie tak dávno v potravinách objavený akrylamid – dokázaná karcinogénna látka – je výsledkom takzvaných Maillardových reakcií. Laicky povedané, veľa akrylamidu je tam, kde je kombinácia bielkovín a sacharidov.

Asparagín je aminokyselina, ktorá sa nachádza v bielkovinách bežne. Tieto bielkoviny sú výborným zdrojom aminokyselín, ale pri vysokej teplote v kombinácii so sacharidmi vstupujú do Maillardových reakcií.

Veľa akrylamidu je v hranolčekoch, fritovaných výrobkoch, hlavne zo zemiakov. Zemiaky sú dobré, ale hneď ako sa vystavia vysokej teplote, pri ktorých sa pražia hranolčeky, začnú reagovať s glukózou zo škrobu.

Keď si dáte balíček hranolčekov či zemiakových lupienkov, dávate si toxickú dávku.

Ako veľmi je to pre telo nebezpečné?

Neznamená to, že keď to príde do tela, spôsobí to rakovinu. Je pravda, že v rámci testov, ktoré boli urobené, akrylamid je dokázaný karcinogén – spôsobuje rakovinu nejakých buniek.

No je tu náš vnútorný detoxikačný systém a organizmus môže prijaté toxické látky zmeniť alebo ich posunie do pečene a tam ich v procese biotransformácie zmení na niečo, čo vylúči obličkami alebo črevom.

Zabúda sa na to, že organizmus nevytvorili ľudia ani umelá inteligencia, je múdro zostavený.

Problémom dnes je, že kvázi odborníci majú prístup ku všetkému vrátane vedeckej literatúry a vycuciavajú si informácie, ktoré sú atraktívne, a robia z toho vyťahovače peňazí.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Detoxikačné kúry nie sú lacné. Začínajú sa pri desiatkach eur a človek si má kúpiť hneď niekoľko balení.

Nikdy by som si nič také nekúpila. Hrozí, že nejakým spôsobom zasiahneme do rovnováhy, ktorú si náš organizmus vytvoril. Je naučený, že ak niečo príde a je to nebezpečné, zbaví sa toho.

A teraz si dám niečo a odrazu to môžem narušiť. Nie všetko, čo si myslíme, že je dobré – hoci je to aj dobré –, môže v našom organizme tak aj pôsobiť.

Väčšina štúdií o pozitívnych účinkoch látok sa robí v laboratóriách za nejakých modelových podmienok.

Keď som si pripravovala habilitačnú prednášku, natrafila som na zaujímavé informácie o betakaroténe – provitamíne vitamínu A. Je známe, že táto látka má vynikajúce antioxidačné vlastnosti.

O betakaroténe nenájdete negatívne informácie okrem toho, že sa ním môžete predávkovať, lebo sa to môže skladovať v tukoch.

No existujú štúdie o tom, že podávanie betakaroténu ako doplnku stravy mužom fajčiarom s cieľom prevencie rakoviny pľúc zvýšilo incidenciu tohto druhu rakoviny.

O tom sa veľmi nehovorí v laickom svete, že antioxidantmi sa môže človek aj predávkovať a môžu pôsobiť „toxicky“.

Ľudia, ktorí podstúpili detox, často povedia, že schudli, cítia viac energie, majú krajšiu pleť či nechty. Majú nejaké výsledky.

To je možné. Napríklad kurkuma či artičoky, ktoré sú súčasťou detoxikácie, sú látky, ktoré podporujú vylučovanie žlče. A vylučovanie žlče znamená lepšie trávenie tukov a ich rýchlejšiu elimináciu.

Takže ľudia majú pocit, že sa niečo zmenilo. Ale väčšina látok, ktoré sa v detoxikačných kúrach používajú, má dehydratačný účinok, teda zbavuje telo vody. Keď sa zbavíte pár litrov vody, určite máte pocit, že ste ľahší, a vidíte to aj na váhe.

No potom sa vrátite do normálneho režimu fungovania, neprijímate látky, ktoré spôsobujú dehydratáciu, lebo sa nedá celý rok detoxikovať, a poviete si – zase sa plním toxínmi, lebo priberám na váhe.

Pri detoxikácii sa využívajú aj celkom dostupné veci ako zelerová šťava či jablčný ocot, ten dokázateľne znižuje cukor v krvi.

To robí aj kyslá kapusta. Diabetici ju často jedia pred kontrolou u lekára. Nejakým spôsobom tie organické kyseliny umožnia rýchlejšie metabolizovať glukózu v krvi.

Zelerová šťava má močopudné účinky, takže podporuje rýchlejšie vylučovanie glukózy z tela. Nadmerné alebo nárazové užívanie preto určite nie je dobré.

Často vyskakuje reklama na pestrec (ostropestrec) mariánsky, ktorý má pomáhať pečeni.

Podporuje regeneráciu pečene aj tým, že urýchľuje metabolické procesy v pečeni. Keďže urýchľuje metabolizmus, môže sa organizmus zbaviť nežiaducich látok rýchlejšie, no je tam zase ale.

Často pri premene látky na tú látku, ktorú dokáže telo vylúčiť, vznikajú medziprodukty, ktoré sú oveľa toxickejšie ako to, čo je na začiatku.

To znamená, že ak to príliš urýchlime, môžeme si ešte aj poškodiť.

Pri užívaní pestreca platia obmedzenia, môžete to jesť len určitý čas a následne si musíte dať prestávku. Myslím si, že veľa ľudí o tom nevie a môže na to doplatiť.

Už naše staré matere vedeli, že sú bylinky, po ktorých dobre trávi, a možno aj týmto spôsobom detoxikovali. No taktiež vedeli, koľko toho môžu užiť.

Ľudia dávno vedeli, aký má pestrec účinok. Ale teraz to niekto zaodel múdrymi slovami, tak sa to lepšie predáva.

Aj žihľava má také schopnosti. No tá rastie všade. (Úsmev.) Pestrec nie je taký bežne známy, lepšie sa predáva, čo je neznáme a prikryté tajomnosťou.

Hepatológ Marek RácNikde v Európe nezomiera na cirhózu pečene toľko ľudí do 50 rokov ako u nás. Problém nie je len alkohol

Zuzana Hanusová

Populárna je aj spirulina či chlorella.

Spirulina je v podstate vláknina. To znamená, že urýchli cestu črevom, určite to pomáha tráveniu, ale na druhej strane to môže byť nebezpečné.

Viaže to vodu a pri veľmi rýchlom prechode cez črevo môže zničiť výstelku čreva, môžete sa zbaviť symbiotických baktérií čreva – tých dobrých –, čím si porušíte črevnú mikroflóru.

Predáva sa to aj v potravinách, tam vám nikto nepovie dávkovanie. A ak to preženiete, môžete strácať minerálne látky aj vitamíny. Na to, aby telo vstrebalo vitamíny z jedla, totiž potrebuje to jedlo nejaký čas v čreve byť.

Spirulina funguje ako vláknina. Viaže vodu a pôsobí to ako taká kefka na črevá. Ale tú vodu potrebujú aj minerálne látky – iónové zlúčeniny –, ktoré sú potrebné pre metabolizmus. Stratou vodného obalu menia svoju veľkosť, čím sa zmenia aj ich transportné možnosti. 

Príslušný odborný lekár, napríklad gastroenterológ, o tom môže mať informácie, ale neviem, či aj každý bežný lekár.

Práve pri reklamovaných detoxikáciách si môže človek, ktorý je úplne zdravý a ktorému nič nie je, viac ublížiť ako reálne pomôcť. A obchodníkovi je jedno, či sa poškodí vaše zdravie.

Čo vieme o chlorelle?

Je to jednobunková riasa, ktorá sa umelo pestuje. Najväčšou uvádzanou výhodou je vysoký obsah chlorofylu, ktorý rastliny a riasy potrebujú na fotosyntézu.

Človek však nefotosyntetizuje, takže pre človeka je to len farbivo. Ako farbivo v potravinách v prítomnosti svetla urýchľuje oxidačné poškodenie lipidov. Bez svetla pôsobí ako antioxidant v olivovom oleji. Práve pre tieto účinky sa z iných olejov rafináciou odstraňuje.

Blogy uvádzajú, že je potrebné užívať s chlorellou dostatočné množstvo vody, a upozorňujú na možnú prítomnosť ťažkých kovov, napríklad ortuti, takže je potrebné kupovať biokvalitu.

Vodné rastliny, riasy, planktón najintenzívnejšie kumulujú toxické látky z vody. Zdrojom väčšiny toxínov v rybách sú tieto vodné organizmy.

Pri niektorých detoxikačných kúrach sa pije nalačno nejaké množstvo oleja.

Olej podporuje vylučovanie žlče, ktorá pomáha pri emulgácii a trávení tukov.

Ak má človek problém so žlčovými kameňmi či s pieskom, môže si dávkou oleja privodiť upchatie žlčových ciest, prasknutie žlčníka či iné problémy.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Reklama navodzuje pocit, že človek si detoxom vyrieši všetky svoje problémy.

Celý detox je o čarovnej formulke, že aj keď sa budem prežierať a jesť hocičo, potom si kúpim za 40 eur balíček byliniek a odrazu budem zdravý.

Pri ochoreniach, napríklad rakovine hrubého čreva, si ľudia môžu detoxikačnými kúrami oveľa viac ublížiť.

Je pravda, že náš organizmus je viac zaťažený ako kedysi, lebo máme všetkého viacej, viac jeme, jeme rôznorodejšie a všetko musíme vyskúšať.

Ako napríklad dubajskú čokoládu, v ktorej sa našli karcinogénne mykotoxíny. Koľko ľudí si takto do tela prinieslo toxíny. Len preto, že museli ochutnať niečo, čo je teraz in.

Pri nesprávnych podmienkach skladovania pistácií sa baktérie a plesne, ktoré produkujú tieto toxíny, ľahko množia. Toxíny sa zo suroviny nedajú odstrániť, a tak ich máme v dubajskej čokoláde.

Sú toxínmi ohrozené aj orechy? Populárne sú teraz rôzne orechové maslá, ktoré sa pridávajú všade. Je bezpečné jesť ich alebo si ich dopriať len občas?

Nesprávna vlhkosť a teplota pri skladovaní a transporte akýchkoľvek orechov – pistácie nie sú orechy – je najčastejším dôvodom prítomnosti mykotoxínov a aflatoxínov v orechoch a iných plodoch. Pokiaľ to niekto nekontroluje, tak sa môžu dostať aj do rôznych výrobkov z nich.

V rámci detoxu sa núkajú aj črevné sprchy či klystír.

Ľudia si myslia, že všetky ťažké kovy a toxíny čakajú v čreve. Nečakajú. Organizmus, pokiaľ je zdravý, si s nimi nejakým spôsobom poradí. 

Pečeň a obličky sú naše hlavné detoxikačné orgány, svoju funkciu plnia aj slzy a pot.

Vedec Alojz Bomba o mikrobiómeV črevách sa začína aj dobrá nálada. Nestačí však len kyslá kapusta a bryndza

Jana Holubčíková

Ak sa potením dokážeme zbaviť nejakých látok, ktoré nepotrebujeme, je dobré saunovanie?

Určite áno, ale aj tam si treba dávať pozor na dĺžku a teplotu. Pri dlhom pôsobení vyšších teplôt môže dôjsť k nejakým poškodeniam napríklad bielkovín či k rýchlejšiemu starnutiu.

Nehovorím o príležitostnom saunovaní. Z pohľadu potu či vyčistenia to môže mať opodstatnenie, ale nepreháňala by som to.

Stretli ste sa s niečím bizarným v rámci detoxikácie?

Existujú prístroje na detoxikáciu tela cez chodidlá. Kúpite si prístroj, nasypete soľ – nie hocijakú, ale takú, ktorú si takisto zakúpite –, a keď máte v kúpeli ponorené nohy, voda zhnedne, čo má znamenať, že z vás vyšli všetky toxíny.

Pritom ide o obyčajnú elektrolýzu chloridu sodného, ktorý je v tých prípravkoch. Vedľajším efektom procesu je rozpúšťanie železa, takže voda zhnedne.

Detoxikačné kúry sú pre organizmus nárazové a ten sa z toho veľmi dlho spamätáva. 

Autori, ktorí na to upozorňujú, píšu, že keby si ľudia dali tú námahu a počkali, uvideli by, že voda zhnedne aj bez toho, aby si tam ponorili nohy. Na podobnom princípe fungujú aj detoxikačné náplasti na nohy, ktoré takisto do rána sčernejú.

Zaujímavé pritom je, že väčšina toxických látok nie je čierna. Len človek má dobrý pocit, že z neho vyjde niečo čierne, ako keď z práčky vychádza špinavá voda.

Je známe, že jarné pôsty boli prítomné aj v minulosti. Naši predkovia ich mali spojené s vierou, využívali rôzne dostupné prírodné zdroje, na jar zužitkovali napríklad žihľavu či šťaveľ. Čiže nejaká forma očisty mala pre nich zmysel.

My sa postíme v prebytku, oni dali svojmu telu čas na regeneráciu tým, že neprijímali toľko potravy.

Určite to má obrovský význam z pohľadu znižovania príjmu látok a tým aj menšieho zaťaženia organizmu.

Je vhodné, keď zmenšíme porcie jedál na polovicu, dáme si menšiu hladovku, necháme svoju pečeň oddýchnuť, aby bola pripravená na to, keď príde nejaká toxická alebo nepotrebná látka, alebo nejaké ochorenie.

Myslím si, že v dnešnej dobe si veľmi zaťažujeme pečeň a možno aj preto ju chceme detoxikovať vecami, ktoré nie sú pre naše telo potrebné.

Ak sa bavíme o detoxikácii a toxických látkach, asi najviac to vystihol švajčiarsky filozof a lekár Paracelsus, ktorý tvrdil, že dávka robí jed. To znamená, že všetko v istom množstve je liečivé, ale v inom toxické.

Detoxikačné kúry sú pre organizmus nárazové a ten sa z toho veľmi dlho spamätáva. Kým je mladý a zdravý, možno sa z toho otrasie. No keď je starší, bude mu dlhšie trvať, aby sa vystrábil z toho, že sme ho niečím zaťažili, a môžeme mu až poškodiť.

Musíme počítať s tým, že žijeme v prostredí, ktoré je znečistené. Sú tu látky, ktorým sa naše telo musí postupne prispôsobovať.

Radšej treba zmeniť stravovanie, skladbu stravy ako siahnuť po detoxikačných prípravkoch a čakať, že nás to zázračne zmení.