Psychologička o sexe v manželstve Nehľadajte v tom vždy transcendentný zážitok. Ak chcete zažiť extázu, nie je to o praktikách, ale o cielenej práci na vzťahu

Tvrdí, že v praxi sa opakovane vyskytujú problémy manželov so sexom a väčšinou je za tým oveľa viac ako samotný sex.

Rozprávali sme sa o tom, čo ak má každý z partnerov iný sexuálny apetít a pár je zacyklený v začarovanom kruhu nespokojnosti a vzájomného obviňovania, i o tom, aké hlboké frustrácie sa pretavujú do manželskej postele.

„Človek si na tento stav môže akoby zvyknúť, treba si dať na to pozor, lebo po čase sa to niekde odrazí. Dlhodobá frustrácia niekde vybuchne. Prižmúrim oči raz, dvakrát, päťkrát, ale dlhodobo je to neudržateľné,“ hovorí psychologička Alena Michalcová z Centra celého človeka Enoia v Považskej Bystrici.

„Nárokovanie si v sexe druhého len blokuje, sexualita by mala vychádzať zo slobody. Mentalita, že ty chceš a ja musím, nevedie k dobrej dynamike ani na jednej strane,“ dodáva Michalcová. 

Povedali ste, že v manželskej poradni alebo počas rôznych kurzov pre manželov čoraz viac vystupujú do popredia problémy manželov v oblasti sexuality.

Mám dojem, že o manželskej sexualite sa stále málo hovorí. Ľudia pritom chcú a potrebujú o tom hovoriť, hoci nie každý je pripravený otvoriť sa pred svojím partnerom a tobôž nie pred nejakým spoločenstvom.

Niektoré vzorce v sexualite sa jednoducho opakujú a vôbec sa to netýka len kresťanských manželstiev, princíp všeobecne v partnerských vzťahoch je veľmi podobný.

Aj v našom centre Enoia už plánujeme pre páry skupinu s témou sexuality, kde ju chceme otvárať v bezpečnej atmosfére. Aby klienti nepočuli o dynamike vzťahu len od svojho partnera, ale že princípy sa opakujú aj u iných párov.

Na sedeniach počúvame, ako partneri na seba zvaľujú vinu štýlom „ty si hysterka“ alebo „ty si grobian“. Keď však počujú, že aj iní prechádzajú čímsi obdobným a že v princípe všetci hovoria niečo podobné, zbaví ich to tlaku, že ťažkosti sa týkajú len ich dvoch.

Všímam si, že sexualita nie je problém len jednej konkrétnej dvojice. To, čo je najviac individuálne, je v skutočnosti najviac univerzálne.

Čo vnímate ako najčastejší problém, keď sa povie sex v manželstve?

Najmä pre mužov je naozaj až bolestné, keď sa zo vzťahu pomaly vytratí sex. A nie preto, že sa muž neuvoľní v telesnom zmysle. Je to pre neho pocit odmietnutia, útočí to na hĺbku jeho hodnoty, akoby jeho mužnosť nebola v niečom potvrdená, že nie je dosť, že nie je príťažlivý a že nie je milovaný. Odmietanie sexu vníma ako odmietnutie svojej ako osoby.

Manželstvá sa často v téme sexuality zacyklia a ženy sa zase potom cítia využívané, chýba im láska. Ženy ako keby nemali problém ani v sexualite, ani dosiahnuť uspokojenie. Zažívajú skôr frustráciu, sklamanie a osamelosť v tom, že nie sú pochopené.

Ony by si aj rady užili sex, ale majú to prehlušené, lebo nemajú poriešené iné vzťahové veci, veľa vecí tam škrípe, a pritom potrebujú najprv vyriešiť ostatné záležitosti, aby dokázali aj sexualitu dávať naplno a v otvorenosti.

Napokon aj muži chcú, aby boli ženy otvorené, vášnivé a iniciatívne, ale málokedy si uvedomujú, že za chuť partnerky často zodpovedá muž. Obviňovanie je márna snaha.

Často počúvam, že muž sa sťažuje, že žena nechce, stále sa vyhovára, ale nezriedka za tým jej nechcením je niečo, za čo on zodpovedá.

Je to ako začarovaný kruh, z ktorého sa ťažko vychádza a z ktorého sa len sama dvojica nedokáže vymaniť. Preto je dobré, aby partneri mali zrkadlo terapeuta.

Keď sme robili knižný rozhovor s talianskymi manželmi terapeutmi Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť, tak oni pomenovali zaujímavú vec, že v posledných rokoch vnímajú, že sa tento stereotyp otáča a čoraz viac mužov stráca záujem o sex, lebo sú unavení či vyhorení. Stretávate sa s tým vo svojej praxi?

U nás možno tieto fenomény prídu neskôr, zatiaľ sa stretávame v praxi naozaj skôr s tým stereotypným problémom. Ale rozumiem tomu a viem si to predstaviť, lebo tlak na výkon je obrovský a muži majú sexualitu zafixovanú ako istý výkon.

Predstava, že musia uspokojiť manželku a ukázať sa ako borci, vznikla možno niekde v chlapských kruhoch a muži si vytvorili svoju predstavu, kedy sú dobrými milencami. Pritom to vôbec nemusí zodpovedať tomu, čo žena skutočne očakáva.

Sami si na seba ušili bič. A tak žijú pod tlakom, aby ešte ani doma nezlyhali, a radšej do toho nejdú. Pre ženu je sex fyzicky jednoduchší, lebo nemusí podávať až taký výkon.

Terapeuti o manželstveJe to paradox, ale dnes klesá sexuálna túžba najmä mužom

Martin HanusZuzana Hanusová

Témou sú aj mužské depresie, pri ktorých sa skutočne zmenšuje výkon a libido upadá. Aj keď muži chodia do práce a starajú sa o rodinu, stále môžu mať vysoko funkčnú depresiu, ktorú nie je vidno, ale zasahuje ich prežívanie a aj sexuálnu oblasť.

Navyše ako spoločnosť zažívame za posledné desaťročia neskutočný obrat v ponímaní úlohy ženy a muža. Keď si prečítate staršiu literatúru o rolových očakávaniach vo vzťahu, je to obrovský rozdiel.

Či si už muži stihli na to zvyknúť? Nie sú tým formovaní, že žena je sebavedomá, úspešná, samostatná. Muž mal navrch aj v posteli, dnes je to pomaly ako súperenie kto z koho. Nedajbože, aby mu žena ešte aj v posteli ukázala, že je na tom lepšie, niektorým mužom to môže spôsobiť blok.

Odmietnutie v sexualite prežívajú manželia ako zranenie, či už je to zo strany ženy, alebo muža. Každý si to interpretuje po svojom a môže to vyvolať špirálu problémov. Prečo je to také zraňujúce?

Áno, spúšťa to kolotoč myšlienok a obviňovaní. Sexualita je veľmi hlboko v nás a je úzko spojená s intimitou, niečím vyslovene jedinečným, preto nás to zasahuje tak zásadne. To nie je ako odmietnuť polievku, ktorú druhý navarí. Keď sa to opakuje, o to viac.

Je potrebné naučiť sa žiť vzťah vo veľkej slobode, hoci aj mám trvalý záväzok. V tomto nevieme chodiť. Sme verní, starostliví, snažíme sa rozhodovať spolu, ale nedokážeme úplne uniesť slobodu vo vzťahoch.

Treba sa učiť dať druhému slobodu, nech si ide sám za svojimi koníčkami, nežiarliť. Je potrebné, aby si každý posilnil svoju osobnú hodnotu. Naučiť sa žiť spolu, ale aj vedľa seba. O to viac tam môže vznikať aj príťažlivosť. Lebo ak si nárokujem na druhého, že má byť stále k dispozícii, dostupný aj v sexe, to nie je dobré fungovanie vzťahu.

Nárokovanie si v sexe druhého len blokuje, sexualita by mala vychádzať zo slobody. Mentalita, že ty chceš a ja musím, nevedie k dobrej dynamike ani na jednej strane.

Nie v každej dvojici, ktorá zvonku vyzerá ako párik hrdličiek, je pravá sloboda a láska. Môže za tým byť to, že jeden z partnerov sa bojí byť sám so sebou, a aj istá závislosť.

Foto: archív A. M.

Spomenuli ste, že ak k odmietnutiu dochádza opakovane, vzniká začarovaný kruh. Ak má niekto dlhodobo väčší sexuálny apetít ako ten druhý, môžu nastať hlbšie problémy vo vzťahu. Čo radíte párom, aby sa z tohto kruhu dostali?

V prvom rade si myslím, že v dobrom, funkčnom a zdravom vzťahu dochádza aj k zdravej a funkčnej sexualite.

Tlak, obviňovanie a nadhadzovanie tohto problému nefunguje a vedie k ešte väčšiemu pocitu odmietnutia. Treba skúsiť inú cestu. Je potrebné sa o tom učiť rozprávať bez ďalších zranení, lebo zbytočne sa o tom budeme rozprávať, keď sa ešte viac pozraňujeme a o to väčší blok bude mať partner.

Najprv je potrebné ľudsky, priateľsky sa priblížiť, ponúknuť životnú podporu a osobný záujem. Nie hneď tlačiť na sex. Veľmi sa podceňuje telesná blízkosť, objatie. Niekedy stačí ležať vedľa seba a vedieť, že to nemusí nikam viesť.

To, ako sa o tom rozprávať, je takisto veľmi dôležité. Ak budeme hovoriť o svojich fantáziách mimo vzťahu, druhému to isto nepomôže. Dôležité je hovoriť o svojich snoch v rámci vzťahu, keď je druhý aj schopný ich ponúknuť. A veľmi dôležitý je tiež spôsob. Napríklad ak muž povie, že si vie predstaviť takú a onakú spodnú bielizeň, žene to môže spôsobiť, že sa ešte viac zasekne a povie: „Ja tu nebudem robiť nejakú prostitútku, ty máš napozerané nejaké porno, a preto to odo mňa chceš.“

Je rozdiel, keď to žene zahrá na strunu zvedavosti a sama chce niečo vyskúšať. Komunikácia môže priniesť rôzne ovocie, záleží na tom, s akým citom to hovorím a či to vyžadujem alebo partnera veľmi jemne navediem, čo by ma tešilo.

Vo vhodnom čase je dobré opýtať sa druhého, prečo nechce. Ak mi povie, že má toho veľa, že má zlé obdobie, tak nemať privysoké nároky a nebáť sa znížiť latku a uspokojiť sa aj s iným telesným kontaktom na nejaký čas.

Paradoxne, keď z človeka opadne tlak, že musí, tak ľahšie dôjde k vyvrcholeniu. Keď jedna ani druhá strana necíti tlak, že má podať výkon, zlepší sa to aj samo. Pokiaľ sa stratí spontánnosť, hravosť a ľahkosť sexuality, partneri prichádzajú o veľa.

Otvorená komunikácia s citom je teda kľúčová aj v tejto téme.

Otočiť sa chrbtom a klamať nikomu nepomôže. Výhovorky na migrénu, únavu, to sú falošné hry. Taktiež obvinenia typu „ty si nymfomanka“ alebo „ty si žrebec, ide ti len o to“ druhého len prefackajú a je to veľmi nepríjemné.

Dá sa povedať: „Aj mne je to veľmi ľúto, veľmi by som chcel/chcela, ale ja skutočne nevládzem.“ „Viem, že nám to chýba, aj ja snívam, že zas budeme spolu, ale mne to teraz nejde. Som vo veľkom strese.“ Pritom sa dá objať toho druhého, vyjadriť mu lásku.

Reči o sexe majú ďalekosiahlu dohru. Preto v tejto téme našľapujme veľmi opatrne, s veľkým citom. Je to ako jemnulinké sklo – hoci sme aj roky manželia, aj tak s tým treba zaobchádzať jemne.

Na druhej strane, ak má jednorazové odmietnutie dôsledok, že ten druhý sa zosype a je nahnevaný, tak to hovorí niečo o jeho osobnosti. Keď to nedokáže uniesť, tak to zaváňa až narcistickými prvkami. Môže to byť znakom, že daný partner nie je úplne zdravý.

Foto: archív A. M.

Ak v manželstve nefunguje sex dlhodobo a ešte sa o tom aj prestane komunikovať, ide zrejme už o oveľa hlbší problém.

Môže ísť o to, že škrípe niečo vo vzťahu, alebo aj o individuálne prežívanie, teda že jeden má fázu, kde sa necíti ok. Tento partner potom musí so sebou niečo robiť individuálne. Ak to však nie je o jednom partnerovi, je potrebné riešiť vzťah. Ale isto je to indikátor toho, že niečo nie je v poriadku, pretože do zdravého života sexualita patrí.

Človek si na tento stav môže akoby zvyknúť, treba si dať pozor, lebo po čase sa to niekde odrazí. Dlhodobá frustrácia niekde vybuchne. Prižmúrim oči raz, dvakrát, päťkrát, ale dlhodobo je to neudržateľné. V rodinách s viacerými deťmi ešte pochopím, ak je to otázka týždňov, ale keď to trvá mesiace, tak je jasné, že tam je niečo, čo treba riešiť.

Sú isté nároky v manželstve, ktoré by mali byť naplnené, v niečom má človek právo to očakávať, hoci uvedený spôsob uvažovania je na tenkom ľade. Na akú frekvenciu sexu mám v manželstve právo, keď každý má inú potrebu?

Tam sa treba vrátiť najmä k základom, o čom je náš vzťah, či si chceme navzájom dobre. Myslím si, že ak je vo vzťahu láska, tak tomu druhému záleží na tom, aby partnera nefrustroval. To už však ide do iných rovín.

Vtedy by sa nemalo riešiť, že mi nedáva často svoje telo alebo nie sme spolu, ale to, kde je náš vzťah. Tebe nezáleží na tom, ako mi je? Nechceš byť so mnou „jedno“? Ak to niekto nechce riešiť, to už je otázka, kam ten vzťah smeruje. Treba sa vracať k základom, na čom konkrétne manželstvo potom stojí, na akých princípoch.

Ak však tému jeden z partnerov nechce riešiť, tak je to prakticky v živote veľmi ťažko riešiteľné. Potom je už téma, či máme sex často alebo nie, len špička ľadovca, ale možno nevidíme veľa iného chladu v iných oblastiach vzťahu. Sexualita je už len lakmusový papierik.

V takom vzťahu môžu byť teda už také hlboké zranenia, ktoré už ani nesúvisia so sexualitou.

Áno, isto. Nemusí to byť len niečo zlé, čo sa stalo v minulosti, čo ten druhý povedal, urobil, sklamal, ale aj niečo, čo dlhodobo nebolo. Nielenže zlé bolo, ale aj dobré chýbalo. Na vzťahu sa naozaj musí pracovať, nie je to len fráza. Čas aj zvyk hrajú proti nám.

Na jednej strane nás roky spolu, spoločné zážitky zbližujú, ale na druhej strane čas aj opotrebúva, druhého berieme ako samozrejmosť, nehľadáme v ňom unikát, myslíme si, že o ňom už všetko vieme.

Menej intímnych vzťahov ako v minulostiPrečo napriek ére sexuálnej otvorenosti klesá záujem ľudí o sex

Zuzana Hanusová

Vytráca sa záujem o druhého a to si treba cielene pripomínať. To je hrozné, byť pre niekoho v živote sivým, až priesvitným. Zaujímajú nás veci vonku, mimo vzťahu, ale nie ten, kto je vedľa nás.

Čo je zdravá frekvencia sexu v manželstve? Dá sa to vôbec kvantifikovať?

Štúdie o optimálnej frekvencii sa rôznia. Ale istotne byť spolu niekoľkokrát do mesiaca je minimum na udržiavanie vzťahu.

Sex by mal vyplývať zo vzťahu, že my chceme byť spolu tak často, ako je to len možné. Skôr mať tak dobre vybudovaný vzťah, že aj raz za deň je nám málo. Tešiť sa na seba kedykoľvek.

Ak už je to raz, dvakrát do mesiaca, treba spozornieť. Ak niekto povie: „No, budem rád/rada, keď sa to raz tri mesiace podarí,“ tak to už je silné kafe.

Muži merajú kvalitu manželstva alebo vzťahu často podľa frekvencie sexu, ženy zvyčajne podľa iných kritérií. Keď muži prídu na terapiu a pýtam sa ich, čo by bolo pre nich jej želaným výsledkom, často spomenú, že budú mať pravidelný sex.

Platí, že na terapiu prídu páry, keď im to už naozaj neklape, a muž to preciťuje najmä nízkou frekvenciou sexu. Je to pre nich meradlo, aký dobrý majú vzťah.

A nesedí to, že čím je lepší vzťah, tým je aj väčšia frekvencia v sexe?

Jedna vec podmieňuje druhú, teda ak je dobrý vzťah, skutočne môže mať pár častejšie sex, ale nie vždy to funguje naopak. Teda že čím majú manželia viac sexu, tým lepší budú mať vzťah.

Isto platí, že sú to prepojené nádoby. Vo všeobecnosti je to tak, že keď má žena naplnenú citovú nádobu, tak nádoba dokáže pretekať a z tohto nadbytku akoby až žena dokázala dávať do sexuality. Nejde to tak, že ona má tú nádobu prázdnu a dáva sexualitu. Z pohľadu ženy to nie je dobrý princíp, nie je to udržateľné a uspokojivé.

Sex dáva veľa spokojnosti do manželstva, ale nie je to predpoklad, že ním riešime problémy.

Talianski terapeuti manželia Ventrigliovci v rozhovore pre Postoj povedali, že spolu mali sex aj v čase najväčšej krízy, lebo to bol pre oboch ich jazyk lásky a takto si vyjadrovali blízkosť v čase, keď to nevedeli povedať slovami.

Áno, môže platiť aj iný princíp, že sex skutočne pomáha riešiť veci. V kresťanských kruhoch máme predstavu, že sexuálne vyvrcholenie musí byť niečo metafyzické. Áno, pekné myšlienky, akýsi ideál, ale v bežnom živote to nemusí spĺňať vždy až také kritériá.

Sex môže byť aj prostriedok, aby sme si niečo udržali, chvíľkovo sa uvoľnili. Sex nemusí mať vždy vysoké ambície a vzletné myšlienky. Stretla som sa s tým, že ženy si na to nárokujú, a keď to nie je mystické spojenie duší, aby si to neznížili niečím povrchným, tak radšej nemajú sex vôbec.

To je tiež prízemný princíp. Základ sexu je predsa láska. Aj keď do toho idem s nie s veľkým nadšením, že sa mi nejako super chce, ale robím to z lásky, tak prečo nie?

Aj psychika reaguje na telo, nielen telo na psychiku. Len čo mám uvoľnené telo, tak mi to spätne mení aj psychiku. Teda hoci nie vždy máme spojenie duší, aj skrze sex vieme zažiť veľa lásky.

Zrejme to platí viac o mužoch, pre nich je sexualita jedným z najdôležitejších prejavov lásky. Muž veľa zo vzťahu zažije počas milovania a následne prežíva väčšiu lásku k manželke.

Sexu teda nemusí vždy predchádzať neviem aká spriaznenosť duší, niekedy môže byť aj funkčný a následne so sebou prinesie efekt zblíženia. Nemyslím tým však tendenčný sex, niečo za niečo, ako obchod, že ja vyhoviem, ale budem si následne niečo za to pýtať.

Foto: archív A. M.

Je dobré plánovať si sex do kalendára?

Myslím si, že ak to vyplýva z dobre fungujúceho vzťahu a dvojicu k tomu priviedli okolnosti, tak to môže byť fajn a obaja vedia, že sa na spoločný čas tešia, vedia si pripraviť podmienky. Muž príde skôr z roboty, deti pôjdu k babke, písať si od rána esemesky a dostávať sa do varu už počas dňa.

Ak však iné veci nefungujú a svieti mi to tam v kalendári, tak to môže byť ako blikajúca kontrolka, že ach nie, zas je tu ten deň, keď musím, lebo to tam máme naplánované. Niečo v štýle: „Nielenže sa mi nechce, ale nemám na neho vôbec chuť, lebo som na neho taká nahnevaná...“ Je teda otázne, kedy je to užitočný nástroj, a neviem, či sú vzťahy natoľko zrelé, aby to takto dokázali robiť a aby to bolo pre oboch v pohode.

Pozor na to, aby ľudia neboli v týchto veciach neautentickí. Potom sa partner pre dobro veci prispôsobí, aby uspokojil druhého, a hrá, že chce, ale nie je to autentické. Podľa mňa je oveľa dôležitejšia úprimnosť.

Dobrý sex vzniká zo vzájomnej blízkosti. Tak predsa vznikajú aj mimomanželské vzťahy. Málokedy sa nevera udeje z ničoho. Častejšie vzniká medzi ľuďmi, ktorí sa postupne zbližujú a zdôverujú sa niekde na pracovisku so svojimi problémami. Chuť na druhého človeka vzniká zo vzájomnej blízkosti. Toto skúsme budovať v manželstve, potom aj keď nebude svietiť sex v kalendári, tak si nájdeme ten čas na to, aby sme spolu boli.

Niečo iné je, keď si najmä kresťanské páry plánujú do kalendára svoje plodné a neplodné obdobie, aby mohli byť spolu. Isté vedomé obdobie pôstu môže dokonca naštartovať chuť.

Jeden nemecký terapeut dokonca radí párom, ktoré stratili iskru v spálni, aby si na nejaký čas povedali, že spolu nemôžu mať sex. Teda môžu sa navzájom dotýkať, ale bez toho, aby prišlo k pohlavnému styku a orgazmu. Odporúča to ako liek, lebo vraj zakázané ovocie chutí viac.

Áno, to môže byť istým spôsobom vhodné, napríklad keď jeden nemá chuť. Lebo sex sám osebe skutočne vyžaduje veľa energie. Ale prečo si odopierať všetku blízkosť, niekedy stačí naozaj len byť v nahote blízko seba, nemať vždy ambíciu, že musíme do toho ísť naplno. Takto sa proaktívnejší partner necíti odmietnutý a uspokojí to minimálne potrebu blízkosti.

Napokon, prečo nie? Nemať rigidné predstavy, že sex musí byť podľa nejakej šablóny.

Stretávate aj páry, ktoré dokážu žiť roky bez sexu?

Sú páry, ktoré len naoko vyzerajú funkčne. Takí manželia mi nechodia do poradne, lebo oni si už zvykli na to, že žijú paralelné životy. To už nie je manželstvo, ale zostávajú spolu len kvôli papieru, kvôli okoliu a podobne. Jasné, že sú aj takí, ktorí pre chorobu jedného nemôžu byť spolu, ale to je iný prípad.

Čo všetko vstupuje do problémov v sexualite?

Do manželstva prichádzame so svojimi frustráciami a pretavujeme ich aj do postele. Ak na tom budeme pracovať, aj sexualita môže nabrať iný rozmer aj po rokoch, že už to nie je len zo zvyku alebo že sme už starí harcovníci, ktorí vedia všetko. Človek sa mení, niečo mohlo byť kedysi nepríjemné, zrazu je to inak.

Treba sa posúvať v každej oblasti života, aj v sexualite. Nanovo objavovať veci aj v posteli.

Nezaspať na vavrínoch, stále objavovať druhého aj v intímnej oblasti. A napokon vieme potom dôjsť aj k vysnenej extáze. Lebo takýto zážitok transcendentna pri milovaní prichádza, ak sú obaja v úplnej slobode a odovzdaní naplno. Dochádza aj k pocitom úplného splynutia, že sme jedno, a tento pocit práve úzko súvisí so vzťahom. Ale takáto extáza určite neprichádza s každým sexuálnym zážitkom v manželstve.

Ak takéto zážitky chceme mať častejšie, tak sa človek v manželstve musí cítiť taký prijímaný, obdivovaný tým druhým, že to chce veľa práce na samotnom vzťahu. Nejde to len tak.

Len čo do sexu vstupuje hlava a očakávania, tak to nezažijeme. Dobrý sex je vtedy, keď vnímame druhého, čo mu robí dobre v tomto životnom období, stále sa môžeme vylaďovať a objavovať.

Extáza môže prísť, ale súvisí s veľkým prijímaním toho druhého, s obdivom a láskou. Vtedy sa človek dokáže tak uvoľniť, že na všetko zabúda.

Foto: archív A. M.

Stretávate sa v praxi s tým, že pornografia vážne deformuje sexualitu v manželstve?

Najmä pri mladšej generácii sa stretávam s ľuďmi, ktorí už otvorene pomenúvajú, že majú problém s pornografiou a ich partner je len predĺžená ruka na uspokojenie ich potrieb. To je už dopredu prehratý boj a ísť takto do vzťahu, kde druhý je len predmetom na použitie, nemá význam.

Pornografia je všade dostupná a ani len netušíme, čo všetko to prinesie do vzťahov. Aké nároky na seba budú mať mladí, ktorí s tým vyrastajú?

Nemusia na tom ani fičať, stačí, že to párkrát videli, a už to ich predstavy o intimite zásadne posunie. Toto už formuje ich sexuálne vnímanie. Opäť sa vraciame k tlaku na výkon. Porno formuje predstavu, čo všetko musí človek vedieť, ako musí vyzerať. To je antisexuálne, proti reálnej sexualite.

Bohuš Hajduch o novom type pornografieVšetko sa deje v súkromí smartfónov, nečudujme sa, že muži v manželstvách majú čoraz menej reálneho sexu

Zuzana Hanusová

Muži sa sťažujú, že potom ťažko dosahujú uspokojenie v manželskom vzťahu. Takáto závislosť už nie je o vzťahu ako takom a nie je úloha partnerky, aby to riešila.

Podobnú závislosť si musí človek poriešiť najlepšie ešte pred manželstvom, lebo ak je vzťah vytvorený na takomto krivom a chorom základe, riešenie toho problému neskôr môže zasiahnuť samotné manželstvo, a to tak, že ten vzťah už ďalej nemusí fungovať.

Môže do manželskej sexuality vstupovať aj nezdravá vzťahová väzba, ktorá má pôvod niekde v detstve?

Isto a veľmi zásadne. Najhlbšie, možno aj nevypovedané sexuálne túžby veľa odrážajú z toho, čo je v mojom vnútri. Tak ako mám vytvorenú vzťahovú väzbu, tak sa správam v partnerskom vzťahu a to sa mi odráža do sexuality.

Som napríklad dominantný a potrebujem, aby som mal posledné slovo? Agresívny? Alebo chcem, aby sa uspokojovali hlavne moje potreby?

Často sa ľudia ocitnú v toxických vzťahoch, ktoré nie sú zrelé. Hoci títo ľudia majú pocit, že im to takto vyhovuje a nevedia inak, skutočne sa necítia naozaj spokojní.

Ľudia by si mali poriešiť nezdravé vzorce, radšej nech ich to chvíľu bolí, ako by ich to malo potom dlho omínať v topánke. Ono to nie je ľahké, pracovať na sebe a svojom vzťahu, nie je pohodlné tak hlboko sa meniť. Bolí to, lebo vytrhávame zo seba niečo zlé, nejakú traumu, ale stojí to za to, lebo až spätne uvidíme, ako dobre, že sme slobodnejší a sme viac sami sebou.

Keď sa na seba napájajú zranené osobnosti, tak to mnohokrát nie je o láske, ale skôr o sebaláske. Ľudia s narušenou vzťahovou väzbou si svojím partnerom kompenzujú zranenie. Čím menej je ozajstnej pravej lásky, tým menšie uspokojenie zažívame.

Aké praktické rady by ste dali párom, ktoré za vami prídu, že potrebujú oživiť svoj sexuálny život?

Toho je mnoho. Ale môžem spomenúť, že keď muž povzbudí ženu slovami, že je krásna, tak jej stúpa sebavedomie a dokáže v posteli dať zo seba viac. Ale muž to nemôže robiť cielene, že vie, že dnes tam svieti v kalendári ich čas, tak od rána jej bude hovoriť, aká je krásna. Vtedy ona vie, že to robí cielene. Ale ak to urobí napríklad po milovaní, tak si zbiera body už na najbližšiu intímnu chvíľu. Aby sa žena cítila uvoľnená, muž by ju v tom mal povzbudzovať. Nie že si ju dlho nevšíma a potom, keď chce ísť do toho, tak sa začne umelo snažiť.

Pre ženu je veľmi príťažlivé, keď je muž sebaistý. Nemusí mať veľké svaly a na bruchu tehličky. Pre ženu je dôležitejšie mužovo vystupovanie, iskra v očiach. To nemusí byť o kráse. Aj ona by mu to mala komunikovať, obdiv voči nemu, hrdosť na neho. O oboch platí, kto je spokojný sám so sebou, tak zo seba dáva niečo, čo je príťažlivé. Každý by mal pracovať na sebe, aby do vzťahu priniesol čo najlepšieho a najkrajšieho seba samého.

Strach je zabijakom dobrého sexu. Ak mám pocit, že neobstojím, že som kontrolovaný, kritizovaný, ak sa hanbím za svoje telo, tak to veľmi blokuje a stúpa nechuť. Ako sa môžem potom s radosťou dávať?

Dôležité je načítavanie svojho manželského partnera.

Pomáha tiež uvedomiť si, že pôžitok vychádza z tela, nie z hlavy. Treba jednoducho vypnúť hlavu.

Netreba sa báť komunikovať citlivo o tom, čo sa mi páči a čo nie. Zbytočne roky fungujeme nejakým spôsobom a nepovieme si o svojich potrebách, aby sme partnerovi náhodou neublížili. Učiť sa aj nebyť precitlivený a nevnímať vyjadrenie potreby druhého ako osobnú kritiku.

Dôležitá zásada, ktorú sa neoplatí ignorovať, je, že telo nášho partnera by malo byť vyobjímané, vybozkávané a vyhladkané aj mimo sexuálneho spojenia.

Teda dotýkajme sa navzájom nielen vtedy, keď nám ide o sex. To nie je zabitý čas a úzko to súvisí so sexualitou. Je to predpoklad, aby sme mohli ísť obaja do milovania naplno. Ak žena nemá nabaženú túto potrebu nesexuálnej blízkosti, tak si to chce vynahradiť počas intímnej chvíle. Užíva si konečne objímanie a nemyslí na vzrušenie. Nechce ísť potom ďalej, čo je škoda.

Je potrebné upustiť od všetkých predstáv, ako by to malo vyzerať, lebo do toho je ťažké sa vtesnať. Snažiť sa mazať tieto predstavy a učiť sa, čo robí dobre nášmu partnerovi, partnerke, hrať sa, nenárokovať si, objavovať a hlavne milovať. Sex predsa nie je disciplína, je to výsostne intímna vec konkrétneho páru, špeciálny spôsob vyjadrenia ich vzájomnej lásky.