Vedec Alojz Bomba o mikrobióme V črevách sa začína aj dobrá nálada. Nestačí však len kyslá kapusta a bryndza

Vysvetľuje, prečo môže byť mikrobióm príčinou obezity a ako súvisí s chronickými ochoreniami. 

Tvrdí tiež, že liečba črevnej mikrobioty sa u mnohých ľudí prejaví najskôr tak, že sa im zlepší psychický stav. 

„Hovorí sa, že v črevách máme druhý mozog. Princíp je v tom, že črevo je s mozgom veľmi úzko prepojené. A pre istotu nie jednou cestou, ale niekoľkými. A to obojsmerne. Impulzy idú z mozgu do čreva, ale aj opačne,“ vysvetľuje pre Postoj vedec a lekár Alojz Bomba.

V rozhovore tiež hodnotí črevné sprchy a hovorí, či vieme správnou starostlivosťou o svoj mikrobióm zmeniť aj gény. 

Alojz Bomba vyštudoval na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. V rámci výskumu založil prvé laboratórium gnotobiológie na Slovensku.

Zorganizoval celosvetovo prvú medzinárodnú vedeckú konferenciu o probiotikách. V roku 2006 sa vrátil do humánnej medicíny a na košickej lekárskej fakulte skúmal ľudský mikrobióm. 

Až 80 percent imunity sa nachádza v našich črevách. Táto informácia nie je veľmi rozšírená a väčšinou veľmi nedbáme na stravu, ktorá nám môže poslúžiť ako liek. 

Máte pravdu a lekári by to mali vedieť v prvom rade. Už aj Hippokrates hovoril, nech je naša strava naším liekom. Tú prijímame každý deň a každý deň náš črevný mikrobióm prichádza do kontaktu s tým, čo jeme. Strava je základ. 

Prečo je dôležitý práve náš črevný mikrobióm? 

Ide o spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré obývajú náš tráviaci trakt a majú pre naše zdravie mimoriadny význam, čo ukázal veľmi intenzívny výskum v posledných 40 rokoch. 

Toto spoločenstvo črevných baktérií, vírusov, bakteriofágov, prvokov, plesní, kvasiniek produkuje látky – metabolity –, ktoré výrazným spôsobom a veľmi pozitívne ovplyvňujú mnohé funkcie nášho organizmu, predovšetkým imunitu, metabolizmus, ale ukazuje sa, že aj centrálnu nervovú sústavu.

Dlhodobá črevná dysbióza, teda narušenie črevnej mikrobioty, je potencionálnym nebezpečenstvom pre chronické choroby.

Mikrobióm signalizuje, či som v ohrození. Ak sa neupraví, črevná dysbióza je neustálym zdrojom zápalu v našom organizme. 

Mikrobióm je nielen v črevnom trakte, ale aj na sliznici úst, dýchacieho aparátu, takisto progenitálneho traktu u žien a na koži. Ktorý je najdôležitejší? 

Určite črevný, pretože chráni vnútorné orgány a dostáva sa do styku s potravou.

Prostredníctvom imunitného systému a prostredníctvom črevných látok – metabolitov – je v komunikácii so všetkými mikrobiómami. 

Slizničný či kožný mikrobióm je tiež významný z hľadiska lokálnych infekcií, ale zďaleka nemá také regulačné funkcie, ktorými disponuje črevný mikrobióm.

Udáva sa, že celkový objem našich mikroorganizmov v tele je 1,5 – 2 kg hmotnosti. Je to tak u dospelého človeka?

Ide o pravdepodobne veľmi dobrý odhad. Keď sme kedysi vyrábali probiotiká pre zvieratá a fermentovali sme ich pre bachorové trávenie, získali sme vo veľkom 10-litrovom fermentore mikroorganizmy, ktoré sme potom centrifugovali, a skutočne sme získali veľkú masu.

Ako vieme, že náš mikrobióm je zdravý? 

Každý mikrobióm je jedinečný tak ako odtlačok prsta. Má určité markery, ktoré vypovedajú o tom, či je v poriadku alebo nie.

Prvým znakom, že je zdravý, je jeho rozmanitosť. Vieme, že pozostáva z mnohých bakteriálnych kmeňov, rodov, druhov.

Veľmi dôležité je, aby boli prospešné mikroorganizmy v rovnováhe s tými, ktoré by nám potencionálne mohli škodiť. 

Čo to znamená?

Musia tam byť také, o ktorých jasne vieme, že sú prospešné, ako je kyselina mliečna produkovaná laktobacilmi alebo bifidobaktérie, to sú najznámejšie prospešné mikroorganizmy.

Napríklad kyselina maslová významne reguluje náš imunitný systém, stará sa o zdravie črevnej bariéry, ktorá je prvotnou obrannou líniou voči patogénom a toxínom.

Črevo je s mozgom veľmi úzko prepojené. A pre istotu nie jednou cestou, ale niekoľkými.

Prospešné mikroorganizmy nás chránia pred patogénnymi, ktoré by mohli poškodiť mikrobióm a následne mať negatívny vplyv na naše zdravie.

Pri liečbe črevného mikrobiómu probiotikami sa vraj u mnohých ľudí najskôr prejaví pozitívny vplyv na psychiku. Ako je to možné?

Hovorí sa, že v črevách máme druhý mozog. Princíp je v tom, že črevo je s mozgom veľmi úzko prepojené. A pre istotu nie jednou cestou, ale niekoľkými. A to obojsmerne. 

Impulzy idú z mozgu do čreva, ale aj opačne. Vieme, čo to s nami robí, keď máme stres. (Úsmev.)

Pri tom prepojení musíme spomenúť neurotransmitery, ktoré zabezpečujú prenos signálu do mozgu. Črevné baktérie produkujú serotonín, dopamín, kyselinu gamaaminomaslovú – to sú všetko neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú našu náladu, schopnosť koncentrovať sa, rozhodovať sa, našu náladu.

Ak ich prijmeme vo forme vhodných probiotík, veľmi rýchlo začnú fungovať a revitalizujú sa v tráviacom trakte, pretože je to pre nich úžasné prostredie. A veľmi rýchlo pozitívne ovplyvnia procesy v našom organizme, ktoré majú prospešný vplyv aj na naše duševné zdravie.

Ja sám, keď som užíval personalizované probiotiká, som ako prvé na sebe spozoroval, že som sa lepšie cítil. Najprv som si myslel, že je to placebo efekt, ale pretrvávalo to skoro šesť mesiacov. A toto sa potom potvrdilo aj u iných.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Čiže ak by bol niekto skleslý, nemyslím, že by mal vyslovene duševný hlbší problém ako depresiu či úzkosti, ktoré by mal potvrdené lekárom, len by sa necítil práve najlepšie, bola by cesta k lepšej nálade vziať si vhodné probiotikum?

Určite by bola. Dnes existujú aj oficiálne psychobiotiká, ktoré pozitívne ovplyvňujú duševné zdravie.

Rozprával som sa o tom aj s detskými psychiatrami. Častokrát sú antidepresíva účinné, ale u niektorých nie sú. Kvitovali každú podpornú terapiu. 

Ak sú to tie ľahšie stavy, dá sa takto jednoduchšie pomôcť. Ale je tam veľmi dôležité, aby pacient prijímal tie kmene, ktoré túto schopnosť majú.

Probiotiká nie sú ako penicilín. Sú závislé od konkrétneho kmeňa. Každý kmeň preto môže mať iné účinky. 

A u nich je veľmi dôležitý výskum, aby prospešné účinky probiotických mikroorganizmov boli potvrdené výskumom a štúdiami. 

Platí teda, že v črevách máme nielen mozog, ale aj dobrú náladu a šťastie? Dá sa dopracovať cez črevá k lepšiemu životu?

Keď sa človek zdravo stravuje, je to fajn pre črevá, ktoré vedia zo stravy vyťažiť, a je to fajn aj pre mikrobióm, ktorý podporuje dobrú náladu. Dá sa povedať, že v črevách sa to začína. 

Vieme, že keď človeku niečo chutí, je mu hneď aj lepšie. Keď si dáme niečo, čo máme radi, tiež sa dobre cítime. 

Aj syndróm dráždivého čreva je ochorenie, s ktorým sa lekári dlho borili. Ale keď sa upraví životný štýl aj trávenie, môže nastať pocit šťastia aj dobrej nálady. 

Dá sa povedať, že v črevách sa začína dobrá nálada aj šťastie.

Má na črevný mikrobióm vplyv aj niečo iné ako strava? 

Jedným z faktorov je aj vek. Mikrobióm u práve narodených detí je veľmi jednoduchý a tam je dôležité, či mamička porodila prirodzeným spôsobom alebo cisárskym rezom. 

Pri tom prirodzenom sa lepšie kolonizuje náš tráviaci trakt. Druhým faktorom je dojčenie – kolostrum je veľmi dôležité pre správne založenie mikrobiómu. 

Mikrobióm sa vyvíja zhruba do veku troch rokov, vtedy sa zastabilizuje a obsahuje primerané množstvo bakteriálnych kmeňov. 

V období dospelosti je už stabilnejší, ale vtedy prichádzajú ďalšie faktory, ktoré sú dôležité pre jeho správne fungovanie. Čo by som podčiarkol, je naša strava. 

Dá sa povedať, že v črevách sa začína dobrá nálada aj šťastie.

Štúdie ukázali, že primeraný pohyb tiež výrazne upravuje kvalitu mikrobiómu a spánok takisto. 

Ktoré faktory sú rušivé pre náš mikrobióm?

Stres má veľmi negatívny vplyv, hlavne ten dlhodobý. A aj niektoré lieky. Najvýraznejšie pôsobia niektoré antibiotiká, hlavne tie širokospektrálne. Povedal by som, že tie až devastujú náš mikrobióm.

Rušivo pôsobia rôzne choroby, predovšetkým chronické. S prakticky všetkými chronickými ochoreniami sa spája narušenie diverzity, zloženia a funkčnosti mikrobiómu.

Mikrobióm zasahuje nielen do našej imunity, ale aj metabolizmu a nervovej sústavy. Za čo všetko teda môže zlý mikrobióm, za aké choroby? 

Ide predovšetkým o choroby tráviaceho traktu, črevné zápalové choroby. Bakteriálne kmene ovplyvňujú aj vyťaženosť energie z potravy. Čiže je to aj obezita alebo metabolické ochorenia. 

Mikroorganizmy ovplyvňujú činnosť centrálnej nervovej sústavy, takže aj duševné a neurodegeneratívne choroby prichádzajú do úvahy. Narušenie rozmanitosti, zloženia a funkčnosti črevného mikrobiómu bolo zaznamenané takmer pri všetkých chronických chorobách.

Spektrum chorôb sa veľmi rozširuje a ukazuje sa, že probiotiká by mohli byť využité aj pri nádorových a srdcovo-cievnych chorobách. V tejto oblasti výskum beží a niektoré výsledky sú veľmi nádejné.

Obezitologička PenesováSme kresťanská krajina, ale obžerstvo nevnímame ako hriech

Lukáš Kekelák

Spomínali ste obezitu. Bolo by riešením pre ľudí, ktorí majú problém so svojou váhou, aby si najskôr dali vyšetriť svoj črevný mikrobióm? Ak ho má každý z nás jedinečný, zrejme sa líši niečím u štíhlych a obéznych.

Robili sa výskumy u zvierat, keď sa preniesol mikrobióm z chudých zvierat obéznym a obe skupiny sa kŕmili rovnakým krmivom. Obézne zvieratá schudli. 

A naopak, keď sa mikrobióm obéznych transplantoval chudým zvieratám, tie pribrali. 

Tu bol jasný signál, že existuje pravdepodobne veľmi úzky vzťah medzi obezitou a mikrobiómom. Až viditeľne sa preukázal tento vplyv mikrobiómu.

Ako?

Mikrobióm môže ovplyvniť výťažnosť energie z potravy a jeho narušenie u obézneho človeka môže výrazne zvýšiť ukladanie tuku. 

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Skúsme si rozobrať najčastejšie závislosti – cukor, alkohol, cigarety. Čo robia s naším mikrobiómom?

Prospešné baktérie nemajú rady jednoduchý cukor, ktorý je v sladkostiach. Majú rady polysacharidy, teda zložité cukry, ktoré dokážu tráviť a z ktorých ešte produkujú aj prospešné metabolity. 

Alkohol a cigarety tomu prostrediu nepomáhajú. Cigarety môžu poškodzovať imunitu. Na toto mikrobióm môže veľmi citlivo reagovať. Ak už si chce niekto dopriať trochu alkoholu, tak by som uprednostnil červené víno v malom množstve, pretože obsahuje prospešné polyfenoly.

Ak by sme o ľuďoch, ktorí všetko toto užívajú, urobili štúdiu, ich mikrobióm by bol pravdepodobne výrazne poškodený.

Črevá ovplyvní aj pohár vína?

To už nie je ostrý alkohol. Štúdie ukazujú, že Francúzi majú z hľadiska srdcovo-cievnych chorôb dobré štatistiky oproti ostatným v Európe. Argumentovali, že obedujú hodinu a dajú si červené vínko. Ale zdôrazňoval by som, že nie vo veľkých množstvách. 

Deci vínka raz za čas ako maximum, ale ostrý alkohol nie. (Úsmev.)

Čo hovorí náš mikrobióm na mastné jedlá či polotovary?

Polotovary obsahujú veľmi veľa aditív, konzervačných látok, farbív, ktoré sa tam dodávajú, a toto všetko poškodzuje mikrobióm. Viem, že niekedy sa človek tomu nevyhne, ale nemalo by to byť naším dlhodobým stravovacím plánom.

Ak občas vybočíme, mikrobióm sa s tým vie vyrovnať, ale nemalo by to byť pravidlom. Ani mastné jedlá určite nie sú vhodné.

Chemička o potravinových mýtochAj celozrnná múka má vážne nevýhody, lepku a laktóze sa vyhýbame zbytočne

Jana Holubčíková

Sú aj zdravé tuky.

Tie obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú viac prospešných účinkov. Robili sme výskum, pri ktorom sme používali rybí a ľanový olej a zistili sme, že dokázali zvýšiť schopnosť laktobacilov, teda mliečnych baktérií, priľnúť na črevnú sliznicu. 

Realizovali sme výskum na zvieratách v laboratórnych podmienkach a sledovali sme ich črevnú sliznicu. Zvieratá, ktoré prijímali omega-3 mastné kyseliny a probiotiká, boli na tom lepšie ako tie, ktoré dostávali len probiotiká, nehovoriac o tých, ktoré nedostávali ani probiotiká, ani omega mastné kyseliny. 

Čo to znamená?

Omega-3 mastné kyseliny zvyšovali schopnosť probiotických baktérií likvidovať škodlivé baktérie. 

Čo by bolo pre nás zdravým a jednoduchým riešením? Pridávať si za lyžičku oleja, či už rybieho, ľanového, alebo olivového, do stravy? 

Určite áno. Vo väčšine našej stravy sú prítomné omega-6 mastné kyseliny, a preto hovorím, že opatrne s tukmi, so slaninkou. Niekto to jedáva pravidelne, ale nie je to pre mikrobióm zdravé.

Ak si škodíme rôznymi pochutinami, polotovarmi, cigaretami, mohli mať teoreticky naši predkovia lepší mikrobióm, ako máme my?

Dá sa to predpokladať z jednoduchého dôvodu: jedlo sa oveľa viac čerstvých potravín, omnoho menej konzervovaných potravín s prídavkom éčiek, menej polotovarov. 

Dá sa predpokladať, že ich mikrobióm bol zdravší. Mali viac pohybu, menej stresu, celý životný štýl bol oveľa lepší, ako je dnes. 

Dnes je tých faktorov viac, ktoré ho narúšajú. Jednak strava nie je optimálna, lieky, životný štýl. Dokonca aj geografický región ovplyvňuje mikrobióm.

Ako?

Mikrobióm je iný v ázijských krajinách, v Európe a Amerike. Mal som možnosť vidieť, čo to spravilo, keď kŕmili ľudí iba fastfoodmi. Tí, ktorí sa odhodlali dať sa testovať a jedli len to, mali strašne zničený mikrobióm. 

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Kyslá kapusta a bryndza sa považujú nielen za typické slovenské potraviny, ale aj za potraviny probiotické. Sú teda dobré pre náš mikrobióm? 

Presnejší je termín potraviny s prospešnými baktériami. V kyslej kapuste je veľa vlákniny, už tá je veľmi prospešná. 

Pri bryndzi aj pri kyslej kapuste prospešné baktérie produkujú metabolity. My ak prijímame túto potravu, prijímame zároveň probiotiká s prebiotikami. 

Pri bryndzi boli dokázané probiotické baktérie a tie boli veľmi prospešné pre pacientov so srdcovo-cievnymi chorobami. Ale mala by to byť nepasterizovaná bryndza a skontrolovaná, aby sa vylúčila prítomnosť škodlivých mikroorganizmov.

Kapusta musí byť živá, baktérie v nej prežijú len určitý čas. Je najúčinnejšia tie prvé týždne, lebo potom ubúda ich počet. 

Kapusta aj bryndza sú potraviny veľmi zdravé, ale z hľadiska počtu probiotických baktérií sú neporovnateľné s tým, koľko ich obsahujú probiotické prípravky.

Odporúčam pacientom, aby konzumovali tieto zdravé potraviny pokiaľ možno v zime, na jar, takisto v stresových obdobiach. Aj svojim študentom som v skúškovom stresovom období hovoril, aby ich jedli, lebo je dobré posilňovať si svoj mikrobióm. (Úsmev.)

Viete odporučiť aj iné potraviny s prospešnými baktériami?

Všetky fermentované potraviny, kyslomliečne nápoje ako jogurt, kefír. Je fajn, ak si ráno dáte potravinu s vlákninou, napríklad ovsené vločky, k tomu jogurt, hrozienka, rôzne oriešky. A aj banány, ktoré obsahujú vlákninu aj prebiotické oligosacharidy.

Biochemička o veľkonočných jedláchAk si doprajeme údené, pripravme si k nemu strukoviny. Chrumkavé koláče sú najškodlivejšie

Jana Holubčíková

Svoje črevá niektorí riešia tak, že vyhľadávajú črevné sprchy, ktoré sľubujú tráviacemu traktu očistu. 

Čo sa týka očisty čriev – črevných spŕch –, nie som ich priaznivec, pretože pri nich môže dôjsť k narušeniu funkčnosti črevnej mikrobioty, ktorá sa podieľa na regulácii mnohých fyziologických funkcií nášho organizmu vrátane metabolizmu a imunity človeka. 

Ak sa niekto relatívne zdravý, bez chronických alebo iných ťažkostí, začne aktívnejšie starať o svoj mikrobióm, sústredí sa na zdravšiu stravu aj zlepší životný štýl, zaradí správne probiotiká, má šancu, že sa vyhne chronickým ochoreniam v budúcnosti? 

Som presvedčený, že sa to dá. Nehovorím, že to bude najoptimálnejšie, ale určite si ho môže vylepšiť výrazným spôsobom a znížiť riziko vzniku chorôb. 

Dysbióza sa viaže so všetkými chronickými chorobami vrátane cukrovky, metabolického syndrómu, črevných chorôb, psychických chorôb. 

Zdravý mikrobióm môže výrazne redukovať toto riziko chorôb a prípadne oddialiť chorobu a ovplyvniť priebeh aj intenzitu. 

Treba zohľadniť aj gény. Ale aj tu sa dá pomôcť, o tom som presvedčený.

Ak majú napríklad moji rodičia cukrovku, ja ju nemusím dostať, ak by som sa kvalitne postarala o svoj mikrobióm?

Ukazuje sa, že mikrobióm ovplyvňuje aj génovú expresiu. To znamená, že ovplyvňuje to, ktorý gén sa zapína alebo vypína. Znižujeme si tým riziko vzniku ochorenia. 

Ľudia s dobrou imunitou a aj s dobrým mikrobiómom majú väčšiu šancu mierneho priebehu ochorení. 

Vedci považujú za možnú príčinu zvýšeného výskytu rakoviny u mladších ľudí aj užívanie antibiotík – práve pre ich vplyv na črevnú mikroflóru. Slovenská vedkyňa Marta Lukačišinová pôsobiaca v Izraeli v rozhovore pre Postoj uviedla: „Nie je náhoda, že práve nadužívanie antibiotík pokazí rovnováhu baktérií v tele človeka.“ Čo spôsobujú ATB mikrobiómu? Ako dlho telu trvá, kým sa po ATB spamätá?

Antibiotiká účinkujú ako nálet bombardérov a bombardujú doslova všetko. Väčšina z nich si nevyberá selektívne medzi prospešnou mikrobiotou a tou, ktorú potrebujú zlikvidovať. 

Niektoré širokospektrálne antibiotiká dokážu bojovať takmer proti všetkým baktériám, čo črevo devastuje. Náš mikrobióm doslova rozhádžu a ničia ho. 

Na jednej z našich konferencií bola prezentovaná štúdia, ktorá potvrdila, že po aplikovaní niektorých antibiotík trvalo mesiace, kým sa ako-tak obnovila rovnováha mikrobiómu. 

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Dnes sú našťastie aj antibiotiká, ktoré sú selektívne, nepoškodzujú tak črevnú mikrobiotu.

Antibiotiká sú jednými z najškodlivejších faktorov. Niekedy sa však inak nedá, treba ich brať. Ale keď počúvam, že ich niekto berie dlhodobo a berie kombináciu antibiotík, musí byť úžasne poškodzovaný, lebo zároveň sa narúša jeho imunita aj regulácia metabolizmu.

Antibiotiká áno, ale Slovensko je kritizované ako jedna z krajín, ktorá ich používa najviac.

Ja som nedávno musel brať antibiotiká, pretože som mal po dlhom čase problémy so zápalom horných dýchacích ciest. Zároveň som už počas liečby bral aj probiotiká. Každý deň som si tak obnovoval mikrobióm a po skončení som musel, samozrejme, pokračovať.

Probiotiká si už pýtame k antibiotikám automaticky. Akú úlohu zohrávajú pre naše telo?

Probiotiká sú ako riadené strely, na rozdiel od antibiotík – bombardérov. Nelikvidujú prospešnú mikrobiotu, naopak, podporia ju a likvidujú choroboplodnú. To je obrovský rozdiel z hľadiska efektu na škodlivé baktérie.

Ak sa niečo má volať probiotikum, malo by byť citlivé na antibiotikum, nemalo by byť rezistentné, aby neprenášalo antibiotikorezistenciu. 

Slovenská vedkyňa v Izraeli o baktériáchAntibiotík sa predpisuje priveľa a užívame ich pridlho. Probiotiká to nevyriešia

Lukáš Kekelák

V lekárni si človek kupuje probiotiká a rozhoduje sa väčšinou podľa ceny alebo spôsobu užívania. Ako si však správne vyberať probiotikum?

Na Slovensku sme v tomto trošku zaostali, čo sa týka využívania probiotík. 

Ešte začiatkom 90. rokov sa na nás lekári dívali s veľkou nedôverou, že chceme podávať baktérie ľuďom. (Smiech.) A dnes ich odporúčajú pacientom.

Pre človeka je veľmi ťažké vybrať si, väčšinou o tom nemá vedomosti. Preto na lekárov apelujeme, aby sa aj na lekárskych fakultách učili tieto zásady, aké probiotikum je vhodné. 

Ale, samozrejme, mala by to byť aj záležitosť výrobcov probiotík. Oni by mali presne uviesť, na čo je vhodné konkrétne probiotikum, uviesť štúdie, v ktorých to bolo potvrdené, aké to má účinky. A hlavne aký kmeň obsahuje. 

Napríklad je to Bifidobacterium bifidum, ale ak je tam na konci BB 01 alebo iná značka, toto hovorí o konkrétnom kmeni. Ak si to hodíte do googlu, mali by ste si o tom nájsť štúdie a viac informácií.

Na niekoho toto môže pôsobiť príliš zložito. 

Samozrejme, viem, že to tak je. Niekedy sa človek musí dopátrať sám. 

Je dobré si pýtať v lekárni probiotikum konkrétne na to a na to, pozrieť si príbalový leták aj na internete, či je tam konkrétny kmeň, a je fajn, ak tam budú uvedené aj konkrétne štúdie. 

Ak teda mám hlboký záujem o probiotiká, takto sa k informáciám dá dostať.

Na Slovensku sme v tomto trošku zaostali, čo sa týka využívania probiotík. 

Ak je tam napísané, na čo sa to má používať, a potvrdené konkrétnymi štúdiami, je to seriózne probiotikum. Či je to na úpravu alergií,alebo napríklad na úpravu histamínových intolerancií. 

Ak probiotikum obsahuje hoci len jeden kmeň, ale je otestovaný a účinný a aplikovaný v dostatočnom množstve, to úplne stačí. 

Prečo sú teda probiotiká také dôležité?

Doteraz sme hovorili viac o prevencii v súvislosti s probiotikami. Dnes sa už dosť razí, a hlavne na Západe, cesta farmakobiotík – aby sa probiotické kmene vyvíjali ako lieky, aby boli kategorizované ako liečivá. 

Ale to, samozrejme, predpokladá, že ten kmeň prejde takým istým vývojom vo výskume, ako prejde každý liek. A keď budú k dispozícii podobne ako lieky, v takom prípade by ich mohol predpisovať aj lekár.

Ak sa upraví mikrobióm, pomáha liečbe už tým, že sa upraví stav imunitného systému, metabolizmu a posilňuje sa samotný organizmus. Keď zohľadníme, že znižujeme zápal či hladinu cholesterolu, pomáhame liečbe pacienta.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

S akými problémami za vami prichádzajú pacienti? Akú majú motiváciu, že si dajú vyšetriť svoj mikrobióm?

Prídu aj s drobnými tráviacimi problémami a chcú si urobiť analýzu. Nájdu sa aj ľudia, ktorí majú pocit, že ak pôjdu na preventívnu prehliadku, mali by si dať vyšetriť aj svoj mikrobióm.

Ale väčšinou sú to ľudia, ktorí už majú nejaké zdravotné problémy. Zväčša s trávením, imunitou, črevné zápalové problémy, prichádzajú s alergiami, infekciami.

Ide o veľmi široké spektrum chorôb. 

Zisťujeme, že výrazné percento z nich má črevnú dysbiózu.

Čo môže urobiť každý pre lepší črevný mikrobióm už dnes?

Ide o to, aby tomu prispôsobil svoj životný štýl, venoval sa strave, ideálne sa poradil s výživovým poradcom alebo si prečítal niečo o správnej výžive. 

Odporúčam zaradiť veľa zeleniny, ovocia. Nejesť príliš veľa tukov, čo možno najviac rýb, chudé mäso, veľa vlákniny. Dať si zemiačky aj ryžu, ale nie veľa, obmedziť sladké aj alkohol.

Dôležitý je pohyb, ktorý je dobrý aj pre duševnú pohodu, a keď ju máte, aj radšej prijímate, že sa budete hýbať, aj pôjdete skôr spať. 

Obmedziť stres, zacvičiť si. Zásady sú také všeobecné, ľudia o nich už vedia. Len možno kým je človek zdravý, tak sa tomu veľmi nevenuje. 

V ideálnom prípade je dobré dať si urobiť aj rozbor mikrobiómu, ak chce človek vidieť aj výsledok.