Trump mení colnú politiku zo dňa na deň Chaos a neistota v globálnej ekonomike sa stupňujú

Opísať v týchto dňoch presný rozsah ciel, ktoré na seba navzájom uvaľujú jednotlivé štáty, je takmer nemožné. S odstupom niekoľkých hodín môže byť stav opísaný v akomkoľvek texte už fakticky zastaraný. Isté však je, že z globálneho hľadiska situácia naďalej graduje.

Správy o clách, burzách a medzinárodnom obchode väčšinou tvoria v novinách tú „nudnejšiu“ časť, ktorá bežných čitateľov príliš nepriťahuje, Trumpovo počínanie z nej však robí v priamom prenose až takmer fejtón.

Kým ešte v stredu popoludní sa hlavná debata viedla o tom, akú odpoveď na americké clá dá Európska únia, k večeru (nášho času) Donald Trump opäť zmenil hru a hlavnú pozornosť presunul na spor USA a Číny.

Oznámil, že na 90 dní odkladá platnosť ciel, ktoré mali nadobudnúť účinnosť práve v stredu 9. apríla a ktoré uvalil na prakticky všetky krajiny sveta. Zároveň však doplnil, že clá vo výške dohromady 104 percent na dovoz z Číny zvyšuje na 125 percent.

Okamžite zareagovali finančné trhy, ktoré v ostatných dňoch prudko klesali práve po oznámení globálnych ciel zo strany USA, a 10-percentným nárastom čiastočne zmiernili straty z ostatného obdobia.

Nebol by to však súčasný prezident USA, aby do svojich vyjadrení nevniesol aj snahu ponížiť všetkých ostatných, keď vyhlásil, že všetci lídri krajín, ktoré majú byť zasiahnuté clami, mu v posledných dňoch vyvolávajú a „bozkávajú zadok“. (V originálnom znení: „I am telling you, these countries are calling us up, kissing my ass.“) Idú si vraj nohy dolámať, len aby s ním uzavreli „deal“.

Už tradične nepríjemný bol aj k Európskej únii, keď jej navrhol, aby nakúpila americké energetické suroviny, najmä skvapalnený zemný plyn za 350 miliárd dolárov, čím by okamžite vyrovnala obchodnú bilanciu, a takýto biznis by bol schopný uzavrieť do týždňa.

Ponuka nakupovať viac skvapalneného plynu od USA výmenou za nezavedenie ciel znela z EÚ už v medziobdobí po zvolení Trumpa, no ešte pred jeho oficiálnym nástupom do funkcie.

Takáto bola jeho reakcia na ponuku, ktorú začiatkom tohto týždňa predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Ponuka zjednodušene znela „nula za nulu“, teda že Európska únia zruší svoje colné bariéry pre americký tovar a Washington stiahne nielen navrhované 20-percentné clá na všetok európsky import, ale aj predtým zavedené bariéry v oblasti dovozu ocele, hliníka a automobilov.

Pritom ponuka nakupovať viac skvapalneného plynu od USA výmenou za nezavedenie ciel znela z EÚ už v medziobdobí po zvolení Trumpa, no ešte pred jeho oficiálnym nástupom do funkcie.

S touto ponukou ako súčasťou vyjednávacieho balíčka prišiel do Washingtonu už do rokovaní s Trumpovou administratívou aj eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Reálne sa však v tejto veci pri rokovaniach nič nepohlo, až do momentu, keď v stredu túto tému opäť vytiahol Donald Trump.

Pritom už zvýšená ponuka na nákup, ktorá cez Atlantik putovala z EÚ, vyvoláva v európskych krajinách diskusie o tom, že existujúce kapacity terminálov a zásobníkov sú schopné poňať viac plynu, ako už bolo nielen od amerických dodávateľov na tento rok zazmluvnené.

K Trumpovmu 90-dňovému odkladu však treba dodať, že v platnosti naďalej zostávajú 10-percentné všeobecné clá, ktoré platia na všetok dovoz do USA bez špecifikácie krajiny a typu tovaru.

Náhly poryv alebo starostlivo pripravený plán?

Trump vyhlásil, že táto „pauza“ súvisí s tým, že jeho predchádzajúce vyhlásenia spôsobili veľké výkyvy na akciových trhoch, čo hrozilo preliatím do reálneho hospodárstva a vyvolaním širšej globálnej ekonomickej krízy. Tej sa vraj chce vyhnúť.

Popritom však členovia jeho administratívy – v snahe poňať tieto zásadné obraty – tvrdili, že všetko bolo súčasťou vopred pripraveného plánu, ako prinútiť zvyšok sveta odstrániť svoje obchodné bariéry voči USA.

Ešte v utorok tento týždeň aj Trumpova hovorkyňa pre médiá vyhlásila, že vláda neplánuje žiadne z ohlásených ciel zrušiť ani odložiť.

Čína však zostáva maximálne zasiahnutá, pretože podľa Trumpových slov „neprejavila dostatok rešpektu k svetovému obchodu“.

Čína dostala plný zásah, lebo podľa Trumpa neprejavila dostatok rešpektu.

Ak by sme v prípade Trumpovej administratívy mohli hovoriť o taktike, jedným z možných vysvetlení, prečo dal EÚ a ostatným krajinám pauzu, kým voči Číne pritvrdil, by mohlo byť aj to, že sa EÚ v ostatných dňoch začala s Pekingom v otázke obchodných vojen zbližovať, v duchu hesla „nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom“.

Čína v reakcii na pôvodnú 104-percentnú sadzbu uvalila v stredu 84-percentné clo na americký tovar. Reakcie Pekingu na ďalšie navýšenie sadzieb, samozrejme, nie sú pozitívne a možno očakávať, že sa spor bude ďalej stupňovať. V tejto chvíli už totiž nejde ani tak o ekonomiku, ako skôr o mocenský súboj dvoch globálnych gigantov.

Trumpov okruh stále trvá na tom, že všetko je súčasťou naplánovanej taktiky, hoci zavedenie ciel našlo odpor nielen u opozičných demokratov, ale aj vnútri Republikánskej strany a časť republikánov oznámila, že hneď ako to bude možné, Trumpom zavedené clá zrušia.

V uplynulých dňoch sa niektorí snažili u Trumpa aj osobne lobovať. „Robím všetko, čo môžem, aby som presvedčil prezidenta, aby počúval hlasy anjelov a nie diablov,“ vyhlásil republikánsky senátor z Texasu Ted Cruz, ktorý varoval, že takto nastavené clá povedú k nevyhnutnej recesii.

Podľa niektorých kritikov z Demokratickej strany zas takéto „kotrmelce“ spochybňujú dôveryhodnosť USA ako partnera v medzinárodných aj obchodných vzťahoch.

Trumpove cláEÚ chystá odvetu, vyhnúť sa chce aj tomu, aby sa stala odbytiskom pre ostatné krajiny zasiahnuté clami

Erik Potocký

Pauzou reaguje aj EÚ

Európska únia už mala pripravené reakčné clá v hodnote 21 miliárd eur, čo je o 5 miliárd menej, ako sa spočiatku plánovalo, keďže ďalšej eskalácie sa obávali najmä európski výrobcovia vína a destilátov.

S týmito opatreniami vyjadrili predbežný súhlas zástupcovia členských krajín na stredajšom večernom rokovaní v Bruseli.

V reakcii na Trumpovu pauzu EÚ oznámila svoju pauzu v odvetných clách, ktorými chcela reagovať na bariéry v oblasti dovozu ocele a hliníka. Dohodli sa na tom veľvyslanci členských krajín v Bruseli s tým, že táto pauza má otvoriť priestor na rokovania.

Ak by sme použili vojenskú terminológiu, keďže ide o obchodnú vojnu, tak ako Trump, ani EÚ „namierené zbrane“ nesťahuje, len odkladá „stlačenie spúšte“.

Ak by sme použili vojenskú terminológiu, Trump ani EÚ namierené zbrane nesťahujú, len odložili stlačenie spúšte.

V uplynulých dňoch sa pritom v najvyšších kruhoch EÚ intenzívne debatovalo o tom, či a kedy využiť ešte silnejšie zbrane ako odvetné clá na tovar.

Reč je najmä o zásahu voči technologickým firmám, keďže v sektore služieb je export USA do EÚ výrazne prebytkový, ale aj o využití nedávno schváleného nástroja proti nátlaku, ktorý by umožnil inštitúciám EÚ v kratšom čase a pružnejšie reagovať na americkú politiku bez potreby zdĺhavých rokovaní na úrovni členských krajín.

Vyšetrenie „nátlaku“ a prijatie odvety by nezabralo viac ako 6 mesiacov. Na otvorenie procesu by stačil súhlas kvalifikovanej väčšiny členských krajín.

Časť lídrov bola za ostrejší postup, niektorí však varovali pred príliš skorým použitím tých najsilnejších zbraní, ktoré má EÚ k dispozícii. Ak by sme opäť použili zbraňovú terminológiu, niekedy stačí, že protivník vie, že máte zbraň vo vrecku, nemusíte ju hneď vykladať na stôl a už vôbec z nej strieľať hneď pri prvej príležitosti.

Jedny clá odkladá, ďalšími hrozí

Akciové trhy, ktoré stredu otvárali prepadom, sa po odklade ciel pre veľkú väčšinu krajín otriasli. Treba však zdôrazniť, že Trump oznámil odklad, nie stiahnutie svojich zámerov.

A pre trhy nemusí ísť vôbec o posledný výkyv. Donald Trump má v talóne ďalšie veľké a kapitálovo hodnotné odvetvie – farmaceutický priemysel. Ten nebol doteraz súčasťou ani všeobecných, ani špecifických recipročných ciel.

Špeciálne bariéry týkajúce sa dovozu liečiv majú byť súčasťou väčšieho Trumpovho plánu – návratu primárnej výroby do USA. Väčšina liečiv sa dnes do USA dováža, vyrábajú sa prevažne v Číne, no veľkú časť výroby farmapriemysel presunul aj do Indie, ktorá sa v ostatných rokoch stala významným ekonomickým hráčom na globálnej úrovni – nielen liečivá, ale napríklad aj oceľ či automobily sa dnes produkujú vo veľkom práve v Indii.

Hoci sa dá očakávať, že americký trh je príliš veľký a bohatý na to, aby ho globálni hráči v akomkoľvek odvetví mohli ignorovať, s „návratom“ výroby to nie je také jednoduché, ako to Trump podáva svojmu publiku.

Americký trh je príliš veľký a bohatý na to, aby ho globálni hráči v akomkoľvek odvetví mohli ignorovať, no s návratom výroby to nie je také jednoduché, ako to Trump podáva svojmu publiku.

Ak sa clá stanú trvalou súčasťou americkej zahraničnej politiky (minimálne počas Trumpovej administratívy), mnohé firmy postupne vybudujú svoje výrobné závody aj na území USA.

Minimálne v medziobdobí medzi zavedením ciel a spustením výroby však Američanom, predovšetkým bežným spotrebiteľom a v tomto prípade aj pacientom, hrozí nielen zvýšenie cien, ale až nedostupnosť niektorých liečiv. Fyzicky môžu byť v obchodoch a lekárňach prítomné, no pre časť pacientov sa stanú (po započítaní ciel) finančne nedostupné.

Je všeobecne známe, že obyvatelia USA patria celosvetovo k najväčším konzumentom voľnopredajných liekov proti bolesti, mnohí aj v stave reálnej závislosti od týchto prípravkov. V situácii nedostupnosti sa môžu obrátiť na čierny trh, čo môže ešte viac prehĺbiť drogovú krízu v USA, ktorá zúri predovšetkým v geografických oblastiach, ktoré Trumpa vo voľbách podporili a ktorým prezident sľubuje návrat práce, prosperity a bohatstva.

V každom prípade pri spôsobe, akým Trump robí zahraničnú a obchodnú politiku, je v ktorejkoľvek chvíli ťažké predpovedať, čo prinesú nasledujúce dni.