Trumpove clá EÚ chystá odvetu, vyhnúť sa chce aj tomu, aby sa stala odbytiskom pre ostatné krajiny zasiahnuté clami

K už ohláseným 25-percentným clám na dovoz áut, ocele a hliníka oznámil v stredu prezident USA Donald Trump ďalšie clá, v zásade pre celý zvyšok sveta.

V prvom balíku je zhruba 60 krajín vrátane EÚ, ktoré Trump označil za zlé vo vzťahu k USA.

Na ostatné krajiny sveta (tie „lepšie“) uvalil paušálne desaťpercentné clá. Chystá však ohlásenie ďalších ciel pre „najhorších“. Oznámiť ich chce 9. apríla.

„Po celé desaťročia bola naša krajina drancovaná. Znásilňovaná a drancovaná blízkymi i vzdialenými národmi, priateľmi aj nepriateľmi,“ povedal Trump.

V stredu ohlásené clá budú platiť paušálne na všetok dovážaný tovar, Trump ich odôvodňuje reciprocitou. Sadzby pre jednotlivé krajiny sa líšia.

Pre nás je najpodstatnejšia sadzba 20 percent, ktorú USA uvaľujú na tovar z krajín Európskej únie. Trump zároveň tvrdí, že je takpovediac milosrdný, pretože clá, ktoré EÚ uvaľuje na tovar z USA, sú podľa neho vo výške 39 percent. Podobne nižšie sadzby oproti domnelej výške ciel na americký tovar uviedol aj v prípade ďalších zasiahnutých krajín.

„Teraz zaútočíme na Európsku úniu. Sú veľmi tvrdí. Veľmi, veľmi tvrdí obchodníci. Viete, myslíte si o Európskej únii, že sú to spojenci. Okrádajú nás. Je také smutné vidieť to. Je to také úbohé,“ dodal americký prezident.

K číslu 39 percent, ktoré EÚ uvaľuje na americký tovar, dospela Trumpova administratíva aj tak, že k existujúcim klasickým clám pripočítala aj výšku dane z pridanej hodnoty a technické predpisy EÚ, ktoré zvyšujú náklady americkým výrobcom.

Ignorovala pritom fakt, že DPH sa priratúva aj k cenám tovarov, ktoré sa vyrábajú v EÚ, a technické predpisy musia rovnako plniť aj európski výrobcovia. Tí americkí teda nimi nie sú nijako znevýhodnení.

Okrem toho sadzba pre jednotlivé krajiny (v tomto prípade sem rátajme aj EÚ) vychádza aj z vyčísleného deficitu zahraničného obchodu USA voči konkrétnej krajine.

Ak by sme sa však pozreli na obchodný deficit vo vzťahu USA – EÚ, ten je síce negatívny pre USA, no ide len o drobnú sumu v porovnaní s celkovou obchodnou výmenou.

Platí síce, že v oblasti tovarov sú USA výrazne deficitné, teda viac dovážajú, ako vyvážajú, v sektore služieb je to však presne opačne. Tam je v deficitnom postavení EÚ.

Platí síce, že v oblasti tovarov sú USA výrazne deficitné, teda viac dovážajú, ako vyvážajú, v sektore služieb je to však presne opačne. Tam je v deficitnom postavení EÚ.

V roku 2023 bol tovarový deficit USA na úrovni 156,6 miliardy eur, prebytok v službách 108,6 miliardy eur. To je necelých 50 miliárd eur, čo sú len tri percentá z približne 1,7-biliónovej obchodnej výmeny.

Cieľom, ktorý Trump deklaruje, je pomoc domácemu priemyslu a tvrdí, že tí, ktorí chcú do USA dovážať svoj tovar, urobia lepšie, ak svoje fabriky postavia priamo v Spojených štátoch. Nielenže budú môcť svoj tovar predávať bez ciel, ale aj dajú prácu americkým robotníkom.

Trump v prejave zároveň hovoril o mnohých európskych a iných zahraničných firmách, ktoré sa už zaviazali investovať miliardy dolárov v USA. Vyrásť majú stovky nových tovární, ktoré budú „najväčšie a najlepšie“ na svete.

Týmto rozhodnutím dostal Donald Trump priemernú úroveň amerických ciel na najvyššiu úroveň od prvej polovice 30. rokov minulého storočia (17,5 percenta v roku 1935), keď sa Washington snažil obchodnými bariérami riešiť vtedajšiu veľkú hospodársku krízu.

Keďže tá sa vtedy stihla preliať aj do zvyšku sveta, clá nemali želaný efekt a na oživenie hospodárstva napokon USA zvolili program rozsiahlych verejných investícií, známy aj ako New Deal.

Vzhľadom na to, že Trump s clami zjavne neskončil, presné vyčíslenie priemerného colného zaťaženia je ešte predčasné stanovovať. Konečné odhady sa pohybujú od 25 percent (Deutsche Bank) až po 35 percent (Bloomberg).

Zmôže sa EÚ na jednotnú a silnú reakciu?

V očakávaní Trumpovho vyhlásenia už európski politici niekoľko ostatných dní ponúkajú rôzne scenáre ďalšieho postupu.

Na jednej strane sa objavujú návrhy reagovať tvrdou odvetou, na druhej zaznievajú výzvy, aby sa Európska únia zdržala ďalšej eskalácie, ktorá je pri povahe Donalda Trumpa viac ako pravdepodobná. Presvedčiť sa o tom naposledy mohli Kanaďania.

Trump spustil obchodnú vojnuKanadu a Mexiko neochránili pred clami ani ústupky. Na rade je EÚ a musí sa pripraviť

Erik Potocký

Na stredajšie Trumpovo vyhlásenie reagovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Clá odsúdila a prisľúbila tvrdé odvetné opatrenia, ktoré EÚ prijme ako celok.

Uviedla tiež, že Trumpova politika bude mať hrozné dôsledky pre spotrebiteľov a podniky, ktoré od druhej svetovej vojny prosperujú vďaka obchodu so Spojenými štátmi. „Európska únia, najväčší jednotný trh na svete, sa musí brániť aj pred hlbokými narušeniami globálneho obchodu, ktoré by vyplynuli z Trumpovej izolácie Spojených štátov,“ povedala šéfka eurokomisie.

EÚ pripravuje balík protiopatrení v hodnote 26 miliárd eur ako reakciu na nedávno ohlásené clá na oceľ a hliník. Reakcie na jednotlivé kroky Donalda Trumpa v oblasti obchodu nechce EÚ „dávkovať“, ako to robí americký prezident. Odveta na v stredu ohlásené americké clá (aj) na európsky tovar bude súčasťou jedného vyhlásenia spolu s reakciou na oceľ a hliník.

Predpokladá sa, že by mala byť hotová v polovici apríla.

EÚ reaguje na Trumpove cláZoznam amerických produktov má 99 strán. Sú medzi nimi aj hostie

Erik Potocký

EÚ má v rukách aj nedávno schválený legislatívny nástroj proti nátlaku v obchodných vzťahoch. Ten môže aktivovať odhlasovaním kvalifikovanou väčšinou členských štátov a oproti postupu, ktorý uplatnila pri nedávnom prešetrovaní čínskeho dumpingu, je tento proces skrátený na maximálne šesť mesiacov.

Silnú páku má EÚ pri odvetných opatreniach v sektore služieb, v ktorom sú USA pri exporte do EÚ vysoko prebytkové. Týka sa najmä digitálnych platforiem. Únia by mohla prísnejšie uplatňovať svoje pravidlá, pokiaľ ide o fungovanie napríklad sociálnych sietí ako Facebook alebo X. Zasiahnuť by mohla aj najväčší „e-shop“ sveta Amazon.

Silnú páku má EÚ pri odvetných opatreniach v sektore služieb, v ktorom sú USA pri exporte do EÚ vysoko prebytkové. Týka sa najmä digitálnych platforiem.

To by okrem zásahu do ekonomického výkonu mohlo mať aj politický efekt, keďže šéfovia týchto platforiem sa po amerických prezidentských voľbách začali prikláňať na Trumpovu stranu a ich lobing by následne mohol zmierniť americké obchodné bariéry.

„Budeme tiež pozorne sledovať, aké nepriame účinky by tieto clá mohli mať. Nemôžeme totiž absorbovať globálnu nadmernú kapacitu a ani nebudeme akceptovať dumping na našich trhoch,“ povedala ďalej von der Leyen vo svojom nočnom prejave. Mierila tým najmä na Čínu, ktorá takisto čelí niekoľkým vlnám amerických ciel, a je vysoko pravdepodobné, že sa začne ešte silnejšie tlačiť na európsky trh.

Treba sa tiež pripraviť na ohromný exportný potenciál Indie, ktorá už dnes dominuje v sektore výroby liečiv, zároveň je významným producentom ocele.

Ako sme už na Postoji písali, EÚ mala možnosť poučiť sa z toho, ako Trump postupoval v prípade Kanady a Mexika, ktoré po vyhrážkach clami urobili voči USA ústupky, no clá voči nim Washington aj tak zaviedol.

Počas ostatných týždňov eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič absolvoval dve cesty do Washingtonu, avšak vzhľadom na stredajšie vyhlásenie Donalda Trumpa boli zjavne bezvýsledné.

Trumpove clá na EurópuEurokomisár Šefčovič vo Washingtone nielen sľuboval rozšírenie obchodu, pri zavedení ciel pohrozil aj odvetou

Erik Potocký

K lepšiemu postaveniu EÚ neprispelo ani to, že USA sa stali už dominantným dodávateľom skvapalneného plynu a viaceré krajiny EÚ, napríklad Nemecko, hlásia, že už majú obmedzené kapacity na ďalšie zvyšovanie tohto dovozu.

Poruke bol aj návrh zvýšiť výdavky na obranu, ktoré by smerovali k nákupu americkej vojenskej produkcie. Ten však „znechutila“ samotná americká administratíva ukážkou prístupu k Ukrajine, keď načas vypla podporné služby pre americké zbraňové technológie dodané v minulosti.

Krajiny EÚ tak stratili istotu, že ak nakúpia americké zbrane, budú ich môcť aj používať, teda že im Washington nevypne ovládací softvér, tak ako to urobil Ukrajincom.

Ursula von der Leyen sa však v prvom vyhlásení vyhla špecifikácii konkrétnych protiopatrení. Tie majú byť ešte predmetom detailného rokovania. V piatok sa komisár Šefčovič stretne s veľvyslancami 27 členských krajín v Bruseli, aby túto záležitosť prerokovali a posunuli sa k čo najjednotnejšiemu postupu.

Rast cien

Ako priamy následok ciel sa vo všeobecnosti očakáva zvýšenie inflácie a spomalenie hospodárskeho rastu. A to na oboch stranách Atlantiku.

Ako priamy následok ciel sa vo všeobecnosti očakáva zvýšenie inflácie a spomalenie hospodárskeho rastu. A to na oboch stranách Atlantiku.

Zdraženie tovarov totiž príde omnoho skôr ako výstavba nových výrobných kapacít a návrat priemyselných investícií, ktoré sľubuje Trump.

Už v čase ohlasovania ciel došlo v USA napríklad k výraznejšiemu nárastu predaja áut. Zákazníci to chceli stihnúť ešte pred zdražením. Táto „predsunutá“ spotreba sa však prejaví výraznejším poklesom v nasledujúcich (minimálne) mesiacoch. A zdraženiu sa nevyhnú v prípade servisu, keďže clá sa uvaľujú aj na autodiely.

Okrem toho pre priemysel prichádza z Trumpovej strany nečakaná byrokratická prekážka. Mnoho amerických automobiliek je závislých od dodávok dielov z Kanady a Mexika. Preclievať chce Trump len tie súčiastky, ktoré budú z dovozu. Pôvod súčiastok majú dokladovať výrobcovia áut. Okrem zvýšenej byrokracie to otvára dvere aj nárastu korupčného správania.

Americkým spotrebiteľom hrozí tiež nárast cien liekov, ktoré sa do USA takisto vo veľkom dovážajú, a protiopatrenia – či už zo strany EÚ, ale hlavne Indie – by mnohým, najmä chudobnejším výrazne skomplikovali prístup k zdravotnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o dosahy na EÚ, napríklad ING Bank už skorigovala svoj odhad tohtoročného hospodárskeho rastu EÚ z 1,4 na jedno percento HDP. Bloomberg a Goldman Sachs zas odhadli zníženie ekonomického výkonu EÚ o jeden percentuálny bod.

Iné odhady sú optimistickejšie – okolo štyroch desatín percentuálneho bodu, avšak ako priemer celej Únie. Následky pre jednotlivé krajiny môžu byť ťažšie.

Bloomberg zároveň odhadol, že zásah americkej ekonomiky bude predstavovať zníženie HDP o štyri percentá a rast inflácie o 2,5 percenta.

Európske autá

Trumpovo 25-percentné clo na autá od 3. apríla zasiahne autá dovezené do USA a od 3. mája súčiastky, čo bezpochyby negatívne ovplyvní európsky automobilový priemysel.

V roku 2024 vyviezla EÚ do USA autá v hodnote 38,9 miliardy eur a autodiely v hodnote 20,2 miliardy eur.

Európski výrobcovia tak majú v zásade len tri možnosti. Ubrať zo svojej marže, zvýšiť ceny pre svojich amerických zákazníkov alebo posilniť výrobu v závodoch na území USA (ak ich tam už majú).

Časť modelov, ktoré sa doteraz vyrábali v EÚ a vozili sa cez Atlantik, sa tak môže premeniť na rast produkcie v USA.

Najviac zasiahnuté bude Nemecko – až 72 percent vyvážaných vozidiel pochádza z troch nemeckých koncernov – Volkswagen, Mercedes a BMW. Všetky majú zároveň svoje výrobné závody aj v USA, dokonca časť tam vyrobených áut vyvážajú do krajín EÚ. Optimalizáciou výroby by teda mohli časť zvýšených ciel de facto anulovať – jednoducho autá, ktoré vyrábajú v Európe, zostanú v Európe, a autá vyrobené v USA zostanú v USA. V tomto prípade však treba rátať aj s nákladmi na prestavbu výrobných liniek na iné modely.

Slovensko táto politika zasiahne primárne v automobilovom priemysle.

Obchodná vojnaTrumpove clá zasiahnu aj slovenské autá, problém má najmä Volkswagen a nitriansky Jaguar

Kristína Votrubová

Časť sektora je optimistická, napríklad Asociácia priemyselných zväzov a dopravy hovorí, že zásah vývozu áut do USA z automobiliek pôsobiacich na Slovensku bude predstavovať okolo 20-tisíc vozidiel.

Tie by sa dali podľa nej umiestniť aj na európsky trh, ktorý má viac ako 400 miliónov obyvateľov.

Potenciál na export ponúka aj Južná Amerika, s ktorej krajinami sa už EÚ dohodla na obchodnej zmluve (EÚ – Mercosur). Tú však ešte musia odobriť členské štáty, ktoré však čelia domácemu tlaku predovšetkým zo strany poľnohospodárov obávajúcich sa lacnej konkurencie najmä z Brazílie a Argentíny.

Na druhej strane je tu nielen pre Slovensko, ale aj pre celú EÚ problém, ktorý akcentuje napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Keďže Trump vyhlásil recipročné clá na globálnej úrovni, zdražie dovoz do USA zo všetkých zasiahnutých krajín. Tie sa budú zrejme snažiť umiestniť svoju produkciu aj na európskom trhu, aby tak nahradili výpadok v USA.

To ďalej zvýši tlak na európsky priemysel, ktorý je v dlhodobých problémoch aj bez obchodných vojen.

Najväčší zásah pre Slovensko vychádza z previazanosti nášho hospodárstva s ostatnými európskymi krajinami.

Najväčší zásah pre Slovensko vychádza z previazanosti nášho hospodárstva s ostatnými európskymi krajinami. Nie sme len exportérom hotových výrobkov, ale aj subdodávateľskou bázou predovšetkým pre nemecký priemysel.

Súhra ciel, zvýšeného konkurenčného tlaku z tretích krajín a drahých energií môže mať preto v nasledujúcich rokoch devastačný efekt na náš domáci priemysel.

Ak by časom došlo zo strany USA k prehodnoteniu ciel, k následnému uvoľneniu proticiel zo strany EÚ, dodávateľské reťazce už budú prerušené a ich obnova bude trvať dlhšie ako ich likvidácia.

Situácia pre slovenské a európske podniky je o to komplikovanejšia, že obchodné bariéry, ktoré spúšťa Donald Trump, prichádzajú v extrémne krátkom čase (čo je neporovnateľné napríklad s viac ako ročným prešetrovaním a oznamovaním ciel na čínske elektroautá zo strany EÚ). Firmy sa tak nemajú čas pripraviť na očakávané výpadky, hľadať nové odbytiská a nadviazať nové obchodné vzťahy.

V tomto sa Trumpove clá až príliš podobajú na situáciu po vypuknutí pandémie covidu, ktorá zo dňa na deň uzatvárala krajiny, odstavovala výrobu a priniesla prerušenie obchodných vzťahov.

Po covide a ruskej vojne proti Ukrajine, ktorú sprevádzala aj energetická kríza, ide v priebehu niekoľkých rokov o ďalšiu ranu pre európsku ekonomiku, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou.