Čo spôsobili radikálni ochranári Medveď opäť zabíjal. Prečo je plošný odstrel legitímnou témou

Medveď opäť zabíjal. Prečo je plošný odstrel legitímnou témou
Ilustračné foto: TASR Miroslava Mlynárová

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Pribúdajúce útoky ukazujú, že aktivisti urobili medveďom medvediu službu.
Erik Potocký
Erik Potocký
Ďalšie autorove články:

S vetrom opreteky Naozaj musíme postaviť 200 veterných turbín? A treba nám ich?

Spaľovňa v Slovnafte Rafinéria je bližšie k projektu, envirorezort potvrdil úspešný proces EIA

Nová jadrová elektráreň Prečo môže pre malicherný spor Sakovej s Ficom celý projekt na roky zamrznúť

Po najnovšom smrteľnom útoku medveďa na muža na Podpoľaní minister životného prostredia Tomáš Taraba oznámil, že chce zaviesť plošný odstrel medveďov na Slovensku.

Podľa návrhu Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) má byť kvóta na odstrel 350 kusov. Vláda by mala v stredu (2. 4.) vyhlásiť mimoriadnu situáciu v okresoch výskytu medveďa hnedého, čo podľa vlani schválenej úpravy legislatívy umožní jednoduchší odstrel tejto šelmy.

Tomáš Taraba argumentuje podobným postupom, aký sa prijal v Rumunsku, so svojím rumunským kolegom si už vymenili poznatky. V krátkom čase chce štandardizovať každoročný regulačný odstrel.

Prečo Švédi môžu a my nie

V zásade by išlo o zavedenie takzvaného švédskeho modelu. Škandinávci každoročne vyhlasujú na medveďa loveckú sezónu, pri ktorej eliminujú niekoľko stoviek jedincov.

V slovenských reáliách však tomuto prístupu bránia dve úzko prepojené prekážky. Hoci nie sú neprekonateľné, nedajú sa ani odstrániť zo dňa na deň.

Slovensko sa na rozdiel od Švédska zaviazalo k celoročnej ochrane medveďa hnedého, odstrel je tak možný len v prípade jedinca, ktorý už spôsobil zranenie alebo smrť človeka, prípadne trvalo ohrozuje ľudí a ich majetok v konkrétnej lokalite.

To by sa dalo zmeniť tým, že by sa medveď hnedý ako druh na celoeurópskej úrovni preradil z kategórie najprísnejšej ochrany do kategórie ochrany s možnosťou regulácie populácie.

Šelma však v zásade trápi len malý okruh krajín EÚ – Švédsko, Slovensko, Rumunsko a Fínsko. Štyri krajiny s dohromady 40 miliónmi obyvateľov na zmenu európskej legislatívy nestačia. V západnej časti kontinentu o medveďoch už desaťročia nechyrujú. Ľudí (najmä farmárov) trápi viac vlk. Aj preto sa už ochranu vlka podarilo na európskej úrovni uvoľniť.

Na to, aby sa niečo podobné dosiahlo aj v prípade medveďa, treba vyvinúť veľké zákulisné úsilie. Fakt, že Švédi nečelia tvrdému tlaku zo strany eurokomisie, svedčí skôr o tom, že zákulisná komunikácia medzi Štokholmom a Bruselom funguje.

Ďalším dôvodom, prečo Švédi môžu a my nie, je fakt, že Švédsko má o svojej medvedej populácii detailné informácie.

Ďalším dôvodom, prečo Švédi môžu počty medveďa masívne regulovať, kým my nie, je fakt, že Švédsko má o svojej medvedej populácii detailné informácie. Zber vzoriek tam prebieha prakticky celé obdobie, počas ktorého sú šelmy bdelé. Nielen cielene, ale aj dobrovoľne. Lesníci, poľovníci, turisti a iní návštevníci lesov z vlastnej iniciatívy zbierajú vzorky a odovzdávajú ich príslušným orgánom na analýzu.

A tak švédske úrady, ktoré vydávajú každoročné kvóty na odstrel, pomerne presne vedia nielen to, koľko medveďov majú, ale aj ich regionálne rozloženie, vedia, koľko majú samcov či samíc v plodnom veku. Poznajú pohyb jedincov v krajine a ich zdravotný stav.

Ako povedal pre Postoj Jaroslav Slašťan, veliteľ Zásahového tímu pre medveďa hnedého Juh, medzi Slovensko a Európskou komisiou už prebehla o tejto téme debata na úrovni odborníkov z oboch strán.

A práve dáta, ktorými sa vedia obhájiť Švédi, žiada komisia aj od nás, aby sa mohla Slovensku udeliť aspoň dočasná výnimka z ochrany a možná plošná regulácia populácie bez vážnych právnych následkov (Slovensko napríklad prehralo súd s Komisiou pre nedodržiavanie ochrany hlucháňa hôrneho.)

Medveď vegetarián

Na riešenie problémových medveďov bol v rámci ŠOP zriadený Zásahový tím. Dlhé roky však pozostával len zo zopár ľudí. V ich reálnych silách nebolo, aby včas a účinne prišli ku každému prípadu. Aj preto boli na vidieku vnímaní ako zbytočná zložka, ktorá ľuďom reálne nepomôže.

Neskôr sa ich kapacity posilnili, pribudlo ľudí, absolvovali výcvik, školenia, nakúpili zbrane. Aj Jaroslav Slašťan hovorí, že časom sa vnímanie ich činnosti posunulo k lepšiemu a po úspešných zásahoch im ľudia ďakovali.

Zásahový tím však čelil obštrukciám zo strany, kde mal mať najväčšiu podporu – od ministerstva životného prostredia. Respektíve od niektorých príliš aktivistických úradníkov.

Zásahový tím vždy zmonitoroval pohyb problémového medveďa, zaznamenal spôsobené škody, využil všetky nesmrtiace možnosti, ako dostať takéhoto medveďa preč od ľudských obydlí. Až keď nič nefungovalo, prišli členovia tímu s návrhom na jeho fyzickú elimináciu.

Pričasto sa však stávalo, že tieto žiadosti na ministerstve „zamrzli“, medveď ďalej vyčíňal, a keď sa Zásahový tím konečne dočkal podpisu z ministerstva, šelma bola už dávno v treťom chotári, kde museli s celou dokumentáciou začať odznova.

Pričasto sa stalo, že odôvodnené žiadosti na ministerstve zamrzli, medveď ďalej vyčíňal, a keď sa Zásahový tím konečne dočkal podpisu, šelma bola už dávno v treťom chotári, kde museli s celou dokumentáciou začať odznova.

Aj tento úradnícky aktivizmus počas bývalých vlád prispel k tomu, že Rudolf Huliak sa do parlamentu prekrúžkoval z posledného miesta kandidátky SNS, čím spolu s ostatnými kolegami z Národnej koalície a ďalšími „influencermi“ dostal stranu Andreja Danka do parlamentu.

Ak totiž najvyššie postavené osoby na ministerstve životného prostredia tvrdia, že medveď, čo sa vám prechádza po záhrade, je vlastne fatamorgána, že je to vegetarián, že šelma nie je premnožená a jej početnosť aj po zastavení regulačného lovu klesá, v ľuďoch to vyvolá prirodzený pocit, že štát a vláda na ich starosti kašlú. 

Navyše, kritici tejto „zelenej“ štátnej politiky boli zo strany salónnych ochranárov vysmievaní, dehonestovaní, označovaní za militantných „medveďobijcov“. To ešte viac priľnulo vidiečanov k prostorekému „spasiteľovi“. Mnohí sú potom aj sklamaní, že v tom parlamente v skutočnosti s ničím nepohol, no on už je tam a mieri ešte vyššie...

V politike sa nehrá na „keby“. Ale predstavme si, že by Ján Budaj a spol. rázne zasahovali proti problémovým medveďom a nespochybňovali hrozbu, ktorú predstavujú pre ľudí na vidieku. Predstavme si, že by Rudolf Huliak či Filip Kuffa nemali v predvolebnom boji takúto vďačnú tému. Nevyzeral by parlament po voľbách roku 2023 trochu inak? Ako by vyzerala vláda, ktorá by z neho vzišla? 

Predačný útok?

Na záver si dovolíme malú špekuláciu, ktorá bude v prípade smrti na Podpoľaní predmetom riadneho prešetrenia.

Podľa dostupných informácií sa našlo telo mŕtveho muža po dvojhodinovom pátraní asi kilometer od intravilánu Detvy v hustom lesnom poraste s devastačnými poraneniami hlavy.

Podľa odborných výskumov, ktoré vo vyššie spomenutom rozhovore opisuje aj Jaroslav Slašťan, je zatiahnutie koristi – v tomto prípade človeka – do hustejšieho porastu, jeho prihrabanie, takpovediac ukrytie, jedným zo znakov predačného útoku. Medveď si takto odkladá korisť, ktorá sa začne rozkladať a je preň ľahšie stráviteľná.

Táto možnosť musí byť dôkladne preverená príslušnými odborníkmi, ktorí sa detailne venujú životu a správaniu medveďov.

Pretože ak sa začnú množiť prípady predačných útokov, pôjde o vyššiu úroveň nebezpečenstva, než sú náhodné strety vyplývajúce z premnoženia šelmy, ktorá útočí v zásade v obrane pri vyrušení.

Kým zopár rokov dozadu bol už len výskyt medveďa v blízkosti ľudí, nehovoriac o strete alebo útoku, témou na titulky novín, postupne sa z toho stala takmer bežná vec. 

Po nedávnom útoku v Šútovskej doline, ktorá láka aj fotogenickým vodopádom, ochranári zakázali na niekoľko dní ľuďom, aby toto miesto nenavštevovali. V Čičmanoch, ďalšom turistickom cieli, sa medveď prechádzal pomedzi autá na ceste. A to sú len dva príklady z ostatných dní.

Kým pred pár rokmi bol už len výskyt medveďa v blízkosti ľudí témou na titulky novín, postupne sa z toho stala takmer bežná vec. „Zaujme“ už iba ťažké zranenie či smrť.

Došlo teda k tomu, na čo kritici najprísnejšej ochrany medveďa upozorňovali už dávno. Šelma sa premnožila a je štatistickou nevyhnutnosťou, že budú pribúdať strety s človekom. Je aj štatistickou nevyhnutnosťou, že čím viac pribúda stretov, tým častejšie sú zranenia, ktoré sa končia aj tragickým koncom.

Aj preto je téma plošného odstrelu medveďa – napriek momentálnym prekážkam – plne legitímna. 

Zobraziť diskusiu
Erik Potocký

Erik Potocký

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Medvede Tomáš Taraba životné prostredie
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť