Minulý rok v lete sa stal celoslovenskou témou medveď na Táľoch, ktorý tam premával na golfovom ihrisku, vyľakal mnohých golfistov či turistov a jeho zábery kolovali po sociálnych sieťach.
Nezbehol tam jedinýkrát, bolo zjavné, že stratil akúkoľvek plachosť, do rezortu chodil opakovane niekoľko týždňov až mesiacov, ocital sa v bezprostrednej blízkosti detských ihrísk. Došlo aj k hrozivým incidentom, keď sa medveď rozbehol za rodinou so štyrmi deťmi. Našťastie sa však vlani na Táľoch nikomu nič nestalo.
Nebezpečnú situáciu mohol štát veľmi rýchlo vyriešiť.
Regionálny zásahový tím Jaroslava Slašťana opakovane žiadal nadriadených, aby tohto rizikového medveďa mohli odstrániť, ale narazil na nesúhlas zhora. Marián Hletko, zakladateľ Zásahového tímu pre medveďa hnedého a zástupca ministerstva životného prostredia, nesúhlasil s odstrelom, lebo vraj medveď nie je agresívny, je tolerantný voči ľuďom, treba ho len odplašiť.
Ľudia zo Slašťanovho tímu dokonca tohto medveďa aj chytili, znehybnili a do ucha mu osadili žltú značku.
Viac nemohli spraviť, lebo sa museli riadiť podľa vtedy novej smernice, na základe ktorej už jednotlivé zásahové tímy nemali oprávnenie eliminovať medveďa, ak jeho správanie vyhodnotili ako rizikové. Museli o odstránenie požiadať a potom čakať na výsledok zdĺhavého byrokratického procesu, na ktorého konci nesmeli odstreliť ani takého medveďa, ktorý mesiace ohrozoval ľudí na Táľoch.
Pointa tohto príbehu je tragická: v marci zrejme tento medveď prepadol pár z Bieloruska, nasledovala hrozná scéna, keď medveď ženu ďalej prenasledoval, napokon ju našli mŕtvu pod strmým terénom.
Podľa dostupných informácií nie je vylúčené, že išlo o prvý predátorský útok medveďa na území Slovenska. Jaroslav Slašťan a jeho zásahový tím hovoria dokonca o istote, že zabíjal ten istý medveď, ktorý minulý rok ohrozoval turistov na Táľoch. Slašťan v rozsiahlom rozhovore pre Postoj hovorí, že horský záchranár, ktorý našiel medveďa vedľa tela nebohej 31-ročnej Bielorusky, si totiž všimol, že medveď mal žltú značku na uchu. Presne takú istú značku osadili vlani práve medveďovi na Táľoch, pričom šéf južného zásahového tímu trvá na tom, že takúto značku dali tomuto jedinému medveďovi. Hovorím to preto, lebo isté kruhy budú tvrdiť, že „ktovie ktorý z tých označených medveďov to bol“.
Tragický prípad mŕtvej mladej Bielorusky sa stále vyšetruje, preto treba vyčkať na oficiálne závery. No aj pravidelné útoky a incidenty s medveďom, ktoré sledujeme od začiatku tejto jari, potvrdzujú, že štátne orgány v posledných rokoch – najmä v ére ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý sa preslávil vetou, že medveď je vegetarián – odmietali chrániť ľudí v postihnutých regiónoch a obciach.
Rozhodovacie procesy na ministerstve ovládla fanatická klika ochranárov, podľa ktorej vlastne neexistujú problémové medvede, ale problémoví ľudia, pretože tí svojím nezodpovedným správaním, napríklad otvorenými kontajnermi, odpadkami či vnadiskami, lákajú inak plaché medvede z hlbokých lesov do civilizácie.
Je pritom celkom zjavné, že populácia medveďov v poslednej dekáde pomerne prudko rastie a mení sa ich správanie. Aj preto sa oveľa častejšie než predtým tlačia k ľudským obydliam, kde pribúda hospodárskych škôd v podobe zničených včelínov či ovocných sadov, ale aj fyzických incidentov. Na Budajovom ministerstve však nepripúšťali ani len to, že medveďov je viac než kedysi, a argumentovali pochybnými štúdiami.
Táto skupina ochranárov tu spolu s niektorými ekomimovládkami a novinármi vytvorila paralelnú realitu, v ktorej neplatia elementárne fakty: a tak sme aj po odstránení medveďa, ktorý prebehol Liptovským Mikulášom a popritom zranil piatich ľudí, počúvali teórie, že v skutočnosti medveď vôbec nebol problémový (tvrdil to napríklad Marián Hletko či Juraj Lukáč zo združenia VLK) a že si zásahový tím vyhliadol celkom iného medveďa (túto konšpiračnú teóriu zas politicky zastrešili zelení experti Progresívneho Slovenska).
Na Slovensku sme svedkami hrozivého úpadku verejnej diskusie: kultúrno-mediálnu politiku tvoria ľudia ako Lukáš Machala, za vyšetrovanie pandémie zodpovedá istý Peter Kotlár, ktorý chce popri covide vyšetrovať aj chemtrails.
Zelené hoaxy o medveďoch, ktoré povýšili bývalé vlády na štátnu mantru, zas stvorili a do parlamentu prekrúžkovali radikálov ako Rudolf Huliak, ktorí pre ľudí v dotknutých regiónoch vcelku pochopiteľne stelesňovali hlas zdravého rozumu.
Stačí pritom pohľad do Škandinávie, kde inak vyznávajú progresívne politiky, aby bolo jasné, ako sme na Slovensku ideologicky celkom uleteli.
Vo Fínsku a vo Švédsku, ktoré zaberajú sedemnásobne, respektíve deväťnásobne väčšiu rozlohu než Slovensko, žije porovnateľný počet medveďov ako u nás. Nemajú pritom problém ani s razantnou reguláciou, aby im situácia neprerástla cez hlavu.
Vo Švédsku, kde ich je okolo 3 500, každoročne na základe kvót odstrelia okolo 300 medveďov. Tamojšie úrady dali dokonca vlani povolenie na odstránenie 649 medveďov, rok predtým ich takisto odstrelili vyše 600. Keď fínske úrady v roku 2020 odhadli, že medvedia populácia dosiahla najväčší počet v histórii – okolo 2400 –, znížili ju o viac než 20 percent pod dvetisíc kusov.
Aj v Škandinávii sú pritom medvede zákonom chránené, len si z nich nespravili posvätnú šelmu, ktorá stojí nad človekom.





