Ako bojujeme s korupciou Štatistiky miznú, premlčané sú aj veľké kauzy

Znížený počet zistenej a objasnenej ekonomickej kriminality evidujú policajné štatistiky, prokurátorské uznesenia o zastavení trestného stíhania napovedajú o stovkách prípadov zastavených z dôvodu zániku trestnosti, premlčania či zmeny kvalifikácie z trestného činu na priestupok.

K tomu bol publikovaný aj nový index vnímania korupcie, v ktorom sa Slovensko prepadlo tak ako historicky ešte nikdy predtým. Skrátka, žiadna sláva.

Na situáciu reagoval aj premiér a ministerstvo spravodlivosti, ktoré index Transparency International odbili ako „hoax“, „politický pamflet“ či dôsledok „obmedzenia financovania“ slovenskej pobočky TI.

Takéto vysvetlenie sa samo diskredituje už faktom, že index zostavuje centrála TI v Berlíne a slovenská pobočka sa do jeho tvorby žiadnym spôsobom nezapája. Vychádza pritom z dát Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra a ôsmich ďalších nezávislých indexov. Takže buď sa proti Slovensku sprisahal celý svet, alebo je problém na našej strane prijímača.

Ako to teda s tou korupciou na Slovensku vyzerá?

Index vnímania korupcieSlovensko sa prepadlo o dvanásť miest, Fico to označil za politický pamflet

TASRPostoj

Kam zmizli dáta?

Ministerstvo spravodlivosti pri hodnotení stavu korupcie argumentuje aj tým, že nemôže odrážať realitu, pretože nepracuje so žiadnymi objektívnymi dátami.

S dátami problém naozaj je, ale trochu iný, než to interpretuje ministerstvo.

Prvým problémom je zrušenie analytického centra ministerstva spravodlivosti za súčasnej vlády, ktoré vedie k tomu, že v minulosti bežne dostupné štatistiky zo súdov sú dnes nedostupné. Čo by sa ešte vlani dalo riadne vyhodnocovať, je teda dnes iba neznámou.

Policajné dáta však hovoria jasnou rečou. Prepad v počte vecí nastal a vcelku výrazný.

Za rok 2024 polícia eviduje ani nie 50 zistených a objasnených korupčných prípadov. Za posledné roky ide o suverénne najnižšie čísla.

Novela rušiaca Úrad špeciálnej prokuratúry zároveň poriadne zamiešala aj štatistikami na generálnej prokuratúre, v dôsledku čoho sa prípady zatiaľ zrejme neraz vykazujú dvojmo. V tomto smere budeme múdrejší až po vydaní štatistickej ročenky, na ktorú si ešte musíme počkať.

Aj z toho nepresného, čo máme zatiaľ k dispozícii, je však citeľných niekoľko zmien. Od vlaňajšieho januára zreteľne narástol počet podmienečných zastavení trestného stíhania, skokovo rastúci najmä v marci a apríli. Naopak, dohôd o vine a treste (teda priznaní obvinených schválených súdom) oproti uplynulým rokom výrazne ubudlo.

Korupcia (§ 329, 332, 333, 336, 336 a, 336 b, 336 d). Zdroj dát: GP SR

Konkrétne prípady

Za každou štatistikou sú však reálne prípady. Index vnímania korupcie či štatistické ukazovatele nie sú podstatou problému, iba jeho odzrkadlením. Toho, čo vnímajú investori, podnikatelia, ale aj bežní občania. Ani hľadanie riešenia preto nemá spočívať v tom, aby sme poskočili v akomkoľvek rebríčku, ale aby sa na Slovensku žilo lepšie.

V tomto smere nám situáciu momentálne asi najlepšie indikujú právoplatné rozhodnutia prokurátora o zastavení trestného stíhania. Ľudskou rečou, rozhodnutia prokurátora o tom, že vo veci sa ďalej konať nebude.

Tie sa počtom medzi rokmi 2023 a 2024 veľmi nelíšia. Zaujímavý je však pohľad na jednotlivé kauzy, ktorých sa zmena trestnej politiky zjavne dotkla.

Ide o jedenásť potenciálne korupčných káuz, ktoré boli zastavené z rôznych dôvodov. Zaujímavé sú najmä prípady zastavené v dôsledku premlčania. Nechýbajú pritom ani prípady na „najvyšších miestach“. Nad rámec tohto čísla treba vziať do úvahy aj kauzy „vo veci“, teda tie, pri ktorých ešte nedošlo k obvineniu konkrétnej osoby. V tomto smere však bližšie informácie nemáme.

Z dôvodu premlčania sa ďalej nebude vyšetrovať napríklad obvinenie voči bývalému ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi. Skutok sa týkal úplatku vo výške 100-tisíc eur, ktorý údajne bol v roku 2016 odovzdaný štátnej tajomníčke Ministerstva spravodlivosti SR s cieľom následne ho odovzdať pre sudcov Najvyššieho súdu SR. Tí mali byť nezákonne motivovaní, aby v prospech Slovenských elektrární a Vodohospodárskej výstavby, š. p., zamietli dovolanie Úradu pre verejné obstarávanie. Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu úplatok údajne odmietla a ten bol následne vrátený obvinenému.

Po novele Trestného zákona účinnej od augusta 2024 sa premlčacia lehota skrátila na tri roky, čo znamená, že skutok bol premlčaný už v júli 2019. Pôvodná premlčacia lehota bola päťročná, pričom prerušená bola vznesením obvinenia v decembri 2020.

Politicky exponovaný bol aj prípad z roku 2018. Úplatok vo výške 50-tisíc a ďalšie nepeňažné výhody podľa vyšetrovania smerovali poslancovi za Most-Híd, ktorý mal v rámci tejto politickej strany personálnu a rozhodovaciu právomoc v Slovenskom pozemkovom fonde.

Ďalší prípad sa týkal úplatkov vo výške viac ako 200-tisíc eur za vybavenie bezproblémového vyplatenia neoprávnených nadmerných odpočtov DPH. V oboch prípadoch rozhodlo skrátenie premlčania z piatich rokov na tri.

Slovenského pozemkového fondu sa týkala aj ďalšia kauza, v ktorej sa výška úplatku vyšplhala na 22-tisíc eur.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že zmeny premlčacích lehôt sa na stíhaní korupcie odrazili a týkali sa aj prípadov veľkej korupcie. Práve tých, ktoré majú rozhodný vplyv aj na vnímanie korupcie odbornou i laickou verejnosťou.