Potraty vo francúzskej ústave Aj odporcovia sa nakoniec podvolili. Treba čakať pokračovanie na európskej scéne

Zákon, ktorý bol už predtým obrovskou väčšinou prijatý v Národnom zhromaždení a s o niečo menšou podporou aj v Senáte, bol v pondelok na zámku vo Versailles finálne schválený zdrvujúcou väčšinou 780 hlasov za a iba 72 proti. Akýkoľvek odpor proti zákonu bol márny, aj tí, ktorí boli pôvodne proti jeho prijatiu, nakoniec mediálnemu tlaku poväčšine podľahli.

Keď zákon na konci januára hladko prešiel Národným zhromaždením, jeho prijatie v Senáte ešte vôbec nebolo isté. Drvivá väčšina francúzskych politikov vrátane konzervatívcov síce súhlasí s legálnosťou potratov, mnohí však nevideli dôvod na ukotvenie potratov do ústavy.

Navyše, samotný predseda Senátu, konzervatívec Gérard Larcher, sa vyjadril proti prijatiu, keďže podľa neho ústava nemôže byť „katalógom sociálnych alebo spoločenských práv“ a „právo na potrat vo Francúzsku nie je ohrozené“.

Na senátorov sa však vytváral tlak zo všetkých strán a tí, ktorí nesúhlasili s čo i len procesnými otázkami zákona, boli označovaní za tmárov. Keď najsilnejšia konzervatívna televízia CNews priniesla pár dní pred hlasovaním v Senáte infografiku, ktorá ukazovala, že potraty sú hlavným zdrojom úmrtí vo svete, už o pár hodín sa pod masívnym tlakom musela ospravedlňovať.

Zamietnutie žiadal iba senátor Érica Zemmoura

Počas samotného hlasovania v Senáte sa našiel iba jeden odvážny senátor (z 348), ktorý navrhol celý zákon zhodiť zo stola. Bol zároveň jediným, ktorý za tento svoj návrh hlasoval. Išlo o Stéphana Raviera, senátora za stranu prezidentského kandidáta Érica Zemmoura.

Senátor Stéphan Ravier sa pýtal, či sa Francúzsko skutočne chce pripojiť k diktátorovi Titovi, ktorý v roku 1974 ako jediný na svete zapísal právo na potrat do ústavy Juhoslávie.Zdieľať

Ravier predniesol plamenný prejav, ktorý sa neopieral o procedurálne výhrady, ale jednoznačne sa postavil za hodnotu nenarodeného života a za výhradu svedomia lekárov, ktorá teraz bude ohrozená.

Francúzskej ľavici a Macronovmu táboru jasne pripomenul, že samotná Simone Veilová, ktorá v roku 1975 pretlačila legálnosť potratov, ich vždy považovala za výnimku, za poslednú možnosť z bezvýchodiskovej situácie a sama obhajovala ochranu života od počatia. Položil otázku, či sa Francúzsko skutočne chce pripojiť k diktátorovi Titovi, ktorý v roku 1974 ako jediný na svete zapísal právo na potrat do ústavy Juhoslávie.

Ravierov prejav celý čas prerušovali ľavicoví senátori a ostro sa k nemu zachovala aj predsedajúca pojednávania. O agresívnej nálade vypovedá následná reakcia senátorky zelených Mélanie Vogelovej: „Od tohto večera budete mať stále právo zvracať svoje ohavnosti, ale už nikdy nebudete mať právo útočiť na práva žien.“  

Ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré mali za cieľ garantovať výhradu vo svedomí, boli rovnako zmietnuté zo stola. Asi najsmutnejší pohľad však bol na konzervatívnych republikánov, ktorí majú v Senáte väčšinu a mohli tak celý zákon zastaviť, a tiež na troch senátorov Marine Le Penovej.

Z republikánov zahlasovalo 72 za a iba 41 proti. Všetci traja senátori Marine Le Penovej odmietli pozmeňujúce návrhy a zahlasovali za prijatie zákona. Marine Le Penová sa rozhodla uprednostniť prezidentské voľby v roku 2027 pred postojmi, ktoré ešte pred pár rokmi jednoznačne zastávala.

Aby mohol byť zákon prijatý do ústavy, Macron musel zvolať tzv. Kongres, ktorého súčasťou boli všetci poslanci Národného zhromaždenia a Senátu, ktorí museli schváliť návrh zákona trojpätinovou väčšinou. Samotné hlasovanie už vôbec nebolo napäté, výsledok bol absolútne istý.

Primátorka Paríža a veľká zástankyňa potratov Anne Hidalgová počas hlasovania usporiadala živý prenos na veľkej obrazovke na námestí Trocadéro.Zdieľať

Jediné napäté momenty prišli, keď Jean Luc Mélenchon obvinil premiéra Gabriela Attala zo sexizmu a sektárstva, keďže podľa neho Attal nedostatočne vyzdvihol prínos Mélenchonovej poslankyne Mathilde Panotovej k prijatiu zákona.  

Mnohí senátori a poslanci na poslednú chvíľu ešte zmenili svoj postoj a napriek predošlému odporu nakoniec zahlasovali za. Tábor proti teda utŕžil drvivú prehru, z 925 hlasujúcich hlasovalo iba 72 proti.

Primátorka Paríža a veľká zástankyňa potratov Anne Hidalgová počas hlasovania usporiadala živý prenos na veľkej obrazovke na námestí Trocadéro. Ľavica a Macronov tábor okamžite po prijatí zákona začali s veľkými oslavami, ktoré majú vyvrcholiť slávnostným spečatením nového zákona pri ceremónii na námestí Vendôme na Medzinárodný deň žien 8. marca.

Celé prijatie zákona bolo u Macrona motivované snahou o nápravu svojho progresívneho renomé a podobný legislatívny krok nemal vo svojom programe ani v roku 2017, ani v roku 2022.

Potraty prvýkrát na svete v ústaveOdpor je malý, proti sa stavajú hlavne mimovládky a zopár poslancov Le Penovej

Ján Cipár

Pro-life tábor neskladá zbrane

Pred hlasovaním Kongresu sa výrazne zmobilizovala katolícka cirkev. Francúzski biskupi v spoločnom vyhlásení vyzvali na dni pôstu a modlitby. Zároveň upozornili, že „pre našu krajinu by bolo lepšie, keby namiesto toho boli podporované ženy a deti... Zo všetkých európskych krajín je Francúzsko jedinou krajinou, kde počet potratov neklesá a za posledné dva roky sa dokonca zvýšil“.

Bývalý arcibiskup Paríža Michel Aupetit, ktorý bol pred vstupom do kňazstva 12 rokov lekárom, silne reagoval na prijatie zákona a odmietnutie posilnenia výhrady vo svedomí: „Francúzsko dosiahlo dno. Stalo sa totalitným štátom. (...) Zákon má prednosť pred svedomím a núti ľudí spôsobovať smrť.“

Známy arcibiskup diecézy Fréjus-Toulon Dominique Rey vydal pred hlasovaním video, ktorým sa snažil prihovoriť poslancom, aby neodsúhlasili vraždenie bezbranných. V podobnom duchu sa prihovárali kňazi a biskupi z celého Francúzska.

Málokedy bolo za posledné roky tak výrazne počuť francúzsku katolícku cirkev pri veľkých spoločenských otázkach, ako to bolo pred pondelkovým hlasovaním. Naposledy v roku 2013 pri schválení manželstva pre homosexuálne páry. Jej vplyv viditeľne upadá, ako dokazuje aj výsledok hlasovania, ale z tradičného učenia neustupuje.

Pro-life organizácie sa pred hlasovaním vo Versailles zmobilizovali a chceli svoj posledný odpor ukázať protestom. Aj napriek tomu, že sa na ňom zúčastnilo iba niekoľko desiatok až stoviek ľudí, pro-life organizácie majú na čom stavať.

O rok plánujú znovu pochod za život a rozbiehajú sa nové bioetické akadémie pod hlavičkou Nadácie Jérômea Lejeunea, ktorého známy výrok je momentálne mottom francúzskej pro-life scény: „Úloha pred nami je obrovská, ale nádej tiež.“

Dráma vedca, ktorý objavil príčinu Downovho syndrómuZabiť alebo nezabiť, to je otázka

Mary O’Neill Le Remeur

Paríž sa teraz bude snažiť ovplyvňovať európsku legislatívu

Zapísanie práva na potrat do francúzskej ústavy privítali viacerí svetoví politici a predsedovia medzinárodných organizácií, medzi inými aj predseda Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Francúzski ľavicoví politici však pri prijatí zákona nekončia, ale chcú preniesť tento súboj na európsku scénu. Vyššie zmienená poslankyňa Mélenchonovej strany Mathilde Panotová už krátko po hlasovaní predložila návrh zákona, ktorý by zaviazal vládu bojovať za začlenenie práva na potrat do Charty základných práv EÚ.

Keďže Macron mal už podobné snahy v minulosti, Francúzsko môže čoskoro začať vyvíjať tlak na ostatné členské krajiny EÚ.