Profesor psychológie o tragédii v Spišskej Starej Vsi Je dobré, že ten mladý muž prežil, máme tak možnosť zistiť, prečo k tomu došlo

Agresiou sa zaoberá 30 rokov, roky skúmal na školách šikanovanie.

S emeritným profesorom psychológie Ladislavom Lovašom sme sa rozprávali o tom, čo ukázala tragédia v školskom prostredí, aký vplyv majú na to sociálne siete a spoločenská situácia u nás.

Hovorili sme aj o tom, ako vplýva na agresora rodina a či môže byť agresívnym človekom každý bez ohľadu na vzdelanie či zázemie.

Stredoškolák na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi útočil nožom, výsledkom sú dvaja mŕtvi a jedna žena v kritickom stave. Ako vnímate túto udalosť z pohľadu odborníka na agresiu?

Človek sa môže zaoberať agresiou roky, ale v prvej chvíli dominuje normálna ľudská reakcia: prekvapenie a rozčarovanie, že u nás došlo k niečomu takému.

Je to spojené aj s obavou, či sa to bude stupňovať ďalej. Pre vysvetlenie – v poslednom období došlo k viacerým podobným prípadom, k nim občas došlo aj predtým, ale veľmi zriedkavo. Napríklad už v roku 1997 bola zabitá v Bratislave stredoškolská profesorka žiakom.

Keďže sa zaoberám touto problematikou dlhší čas, evokuje to u mňa na druhej strane racionálny prístup a snahu dozvedieť sa, o čo vlastne išlo, čo je za tým a čo sa s tým dá robiť, aby sa veci nestupňovali a nešírili.

Z hľadiska komentovania udalosti zo Spišskej Starej Vsi je dôležité upozorniť, že mám k dispozícii len medializované informácie, a mám skúsenosti, že nie všetko, čo sa takto prezentuje hneď po incidente, je dôveryhodné.

Preto sa môžem vyjadriť len s využitím doterajších poznatkov o podobných prípadoch a upozorniť na niektoré súvislosti.

Čo je v túto chvíľu dôležité?

Zachovať pokoj, pomôcť tým, ktorí to potrebujú, a spoľahnúť sa na príslušné orgány, aby incident vyšetrili.

Je dobré, že ten mladý muž prežil, pretože je tak možnosť pokúsiť sa zistiť, ako a prečo z jeho strany k tomu došlo. Obvykle sa totiž stáva, najmä v prípade použitia streľby, že takíto násilníci neprežijú.

Buď si sami uvedomia dôsledky a končia samovraždou, alebo sú usmrtení zásahom polície, ktorá sa snaží logicky za každú cenu útočníka zastaviť. Je to dôležité z hľadiska možnosti predchádzať podobným udalostiam.

Aké faktory mohli vplývať na jeho konanie?

Tých faktorov je pomerne veľa, keďže agresívne správanie môže ovplyvňovať veľa rôznych faktorov. Patrí k nim napríklad rodinné zázemie, osobnostné charakteristiky, možné rôzne poruchy správania, problémy v rovesníckych vzťahoch a niektoré ďalšie okolnosti.

V danom prípade už boli spomenuté problémy od materskej školy – to je však potrebné overiť a skonkretizovať, čo je vecou vyšetrovania, ktoré sa, predpokladám, už začalo.

Väčšinou je to tak, že v človeku sa niečo hromadí a potom sa vyskytne nejaká okolnosť, ktorá agresívny útok spustí. Mohlo to tak byť aj v tomto prípade. Ale je potrebné zistiť čo – spomína sa komisionálna skúška. Bolo ona tým spúšťačom?

Za dôležité sa považuje odlíšenie impulzívneho a premysleného, plánovaného správania. Zdá sa, že v tomto prípade nešlo o impulzívne konanie, pretože nôž si zrejme priniesol so sebou, čo by znamenalo, že s tým rátal. A tiež to asi nebol nejaký malý skladací nožík do vrecka.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Študent mal podľa všetkého skvelé študijné výsledky, bol top reprezentant školy, médiá prízvukujú, že išlo o inteligentného mladého muža. Akoby nás zaskočilo, že agresia a inteligencia sa nevylučujú.

Vzdelanie nezaručuje, že jeho nositeľ nebude niekomu ubližovať. Platí aj v týchto súvislostiach, že agresia sa vyskytuje všade, v každom vzťahu. Každý môže byť za určitých okolností agresorom, ale aj obeťou. Nie sú v tom žiadne výnimky.

Publikované výskumy preukázali, že nie je kľúčové, či máte základnú alebo vysokú školu. Ide o inú stránku osobnosti.

Aký má vplyv rodina na to, či z nej vyjde agresívny človek, respektíve má rodina na niečo také veľký vplyv?

Rodina má, samozrejme, dôležitú úlohu. K agresívnemu správaniu však môžu viesť rôzne cestičky. Nemusí mať korene v rodine.

Dôležité sú vrodené dispozície, ktoré sa rozvíjajú od narodenia a od istého obdobia sa môžu prejavovať ako tendencie ubližovať alebo byť ľahostajný k utrpeniu iných. Otázka je, či to rodina dokáže postrehnúť a usmerňovať.

S niečím prichádzame na svet, formuje nás rodina, ale v takom veku, v akom je páchateľ incidentu zo Spišskej Starej Vsi, sú už dôležití kamaráti, rovesníci, vzťahy v škole, ale aj širšie vplyvy, ku ktorým patrí aj internet.

Dôležité môžu byť rôzne okolnosti. Napríklad tento páchateľ mal individuálne štúdium. Bude dôležité vedieť prečo. Bez konkrétnych informácií sa nedá o príčinách toho, čo sa stalo, hovoriť.

Otázka tiež je, ako ho vnímajú súčasní spolužiaci. Ako eso alebo ako človeka, ktorý nie celkom patrí do partie? Útok totiž nesmeroval len na zástupkyňu riaditeľky, ale bol tam útok aj na spolužiačky, nevedno prečo.

Farár zo Spišskej Starej VsiMyslel som, že žijem v zabudnutom mestečku. Musíme odhaľovať bolesti, ktoré mladí nosia v srdciach

Postoj

Čo znamená, že útočia a vraždia takí mladí útočníci – žiaci?

Na strednej škole už hovoríme o mladom človeku, pre ktorého sú dôležité jeho vzťahy a ktorý si všíma aj širšie súvislosti.

Možno vďaka osobným skúsenostiam z jeho okolia a vďaka násiliu, ktoré je v najrôznejšej podobe prezentované v médiách, sú mu už v tomto veku známe možnosti a prostriedky, ako si zjednať rešpekt, prípadne ako využiť násilie na získanie niečoho alebo vynútenie si niečoho.

Mladý človek v tomto veku už disponuje dostatočnou fyzickou silou, aby niekomu mohol aj vážnejšie ublížiť. Môže sa zaujímať aj o strelné, prípadne iné zbrane, ktoré sa dajú na takýto účel využiť.

Čo môže byť problémom, je uvedomovanie si dôsledkov konania vo vzťahu k inej osobe a to sa týka aj empatie.

Súčasné dianie v spoločnosti môže súvisieť s podobnými incidentmi. 

Dokonca si myslím, že je otázne, či u takého mladého človeka vôbec fungujú obavy zo sankcií, či má reálnu predstavu o tom, čo ho môže čakať, ak niekomu vážne ublíži alebo ho zabije, ako veľmi ho to poznamená na celý život.

Otázka je, či vie dostatočne zvážiť, či to stojí za to, takto si vybaviť účty, a tiež či to v takom veku dokáže plnohodnotne posúdiť.

V psychológii je zaujímavá teória, podľa ktorej je človek tvor, ktorý si zakazuje ubližovanie, predsa to praktizuje. Ak sa tak stane napriek tomu, že sa to nesmie, hľadá sa morálne prijateľné vysvetlenie, prečo to urobil.

Hľadajú sa argumenty, vo svetle ktorých vlastne agresor nemohol postupovať inak, alebo sa presúva zodpovednosť na obeť – vykresľujú sa veci tak, že obeť si za to vlastne môže sama. Výsledkom je, že aj keď niekomu ublížim, zachovám si tvár človeka, ktorý je morálne čistý.

Bolo by zaujímavé zistiť, ako sa na toto mladý muž z komentovaného incidentu pozerá. Keď sa ľudia správajú agresívne, v ich očiach je to obvykle oprávnené a logické správanie. Považoval to aj on za logické a oprávnené? Prečo, z akých dôvodov?

Má na agresívne správanie vplyv aj šikana v detstve?

Môže mať. Aj v takom prípade platí, že cesty k agresívnemu správaniu sú rôzne. Človeka to môže poznamenať, ale myslím, že väčšina ľudí sa s tým v dospelosti vyrovná. Niektorí to kompenzujú šikanovaním iných. Poznáme mnohé príklady, aj u známych ľudí.

Veľa sa teraz hovorí o negatívnych vplyvoch internetu a sociálnych sietí na mladých ľudí. Môžu tie posilňovať agresívne sklony alebo ich vyvolávať?

Agresívne správanie je vždy výsledkom pôsobenia celého komplexu rôznych faktorov a okolností. Internet a sociálne siete môžu v tom zohrávať nejakú úlohu, ale nemyslím, že kľúčovú.

Mám tým na mysli to, že internet sám osebe asi nebude dominantnou príčinou agresívneho správania. Ale ak má niekto tendenciu ubližovať iným a má nepriateľský postoj k ľuďom alebo k niektorým sociálnym skupinám, tak internet ho môže v tom podporiť.

Tu môže hrať dôležitú úlohu viac okolností. Napríklad na internete sa vyvinula iná kultúra komunikácie v porovnaní s fyzickým stretávaním a komunikovaním. Tu nemáte partnera priamo pred sebou, nič vám nehrozí, ak mu poviete niečo nepríjemné.

To ešte posilňuje možnosť zachovania anonymity. Vďaka tomu si môžete trúfnuť vyjadriť niečo o osobe, čo by ste si nedovolili povedať, keby ste ju mali pred sebou. Na to si potom môže človek zvyknúť a využívať to bežne.

Druhá vec je, že internet je skvelý zdroj informácií a prostriedok komunikácie, ale nie každý je pozitívne naladený. Niektorí ľudia sú negativisticky a nepriateľsky naladení, niektorí trpia rôznymi poruchami. Aj oni môžu vyjadrovať svoje názory, aj tie, ktoré sú
nepriateľské voči ľuďom všeobecne alebo voči niektorým skupinám.

A internet umožňuje, aby to medzi sebou šírili, prípadne aby to šírili napríklad medzi mladými ľuďmi, ktorí nie sú schopní uvedomiť si ich nevhodný alebo nebezpečný charakter.

Navyše internet a sociálne siete môžu slúžiť ako vzor na napodobňovanie. Máme tendenciu vnímať alebo si všímať veci, ktoré sú v súlade s našimi postojmi. Môže existovať 100 argumentov proti, ale budem operovať iba jedným, s ktorým súhlasím. Takto funguje náš mozog.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pred rokmi sme si o tom, že americký žiak zabíjal na škole, len čítali, teraz sa to presunulo aj k nám. Odborníci opisujú, že tento druh násilia sa zvykne opakovať a napodobňovať.

Približne do 90. rokov minulého storočia sa takéto tragédie brali ako špecifický fenomén USA. Išlo väčšinou o streľbu na školách s hromadným zabíjaním. V ďalšom období sa však podobné udalosti začali množiť aj v Európe.

Ako som už spomenul, platí to aj o Slovensku, kde došlo k prvému incidentu v roku 1997.

Pravda, pokiaľ sa pamätám, nebola tomu venovaná taká mediálna pozornosť ani pozornosť politikov – tlačovka ministrov či prítomnosť generálneho prokurátora. To sa mi zdá ako veľmi prekvapujúci spôsob medializácie.

Môže byť agresia aj výsledkom napätia a nenávisti v našej spoločnosti?

Súčasné dianie v spoločnosti môže súvisieť s podobnými incidentmi. Otázne však je, či sa to vzťahuje aj na stredoškolákov.

Osobne neviem posúdiť, či sledujú dianie v spoločnosti a či ich ovplyvňujú konflikty a spôsob vyjadrovania politikov.

Ten súvis sa môže prenášať cez rodinné prostredie podľa toho, ako sa doma komentuje súčasné dianie. Je to aj otázka, ako vlastne funguje dnešná spoločnosť.

Mali by sme sa zamyslieť nad kvalitou svojich vzťahov, nielen v politike, ale vôbec.

Chceme si užívať do istej miery voľnosť, ale tú voľnosť dostávajú aj ľudia, ktorí sa snažia šíriť napätie a hostilitu a ktorí veľmi zvláštne uvažujú o svete.

Iste, môžeme uvažovať o tom, že by sa mala sprísniť kontrola, že by sa mali niektorí ľudia zatvárať.

Ale – chceme žiť pod kontrolou, aby nás napríklad snímali neustále kamery alebo aby sa každý mohol pohybovať, len keď mu to bude povolené? Určite by sa tým znížila kriminalita, len je otázka, či chceme žiť v takýchto podmienkach.

Čo sa týka politikov – druhá nešťastná udalosť v krátkom čase a je tu druhá výzva na zmier. Ale keď sledujete politiku, takmer paralelne s výzvami nájdeme vzájomné osočovanie a útočenie. Osobne neočakávam, že by v mediálnom priestore prestali útoky a obviňovanie. To by bolo príjemné prekvapenie.

Mali by sme sa zamyslieť nad kvalitou svojich vzťahov, nielen v politike, ale vôbec. Samozrejme, politici sa radi vyjadrujú do médií, na všetko je tlačovka, to má iste vplyv na to, ako veci prebiehajú.

Tragédia v škole v Spišskej Starej VsiPo útoku zomreli zástupkyňa a študentka. Útočník nebol nepopísaný list, tvrdí Žilinka

Marek Holka

Mali by takéto udalosti dospelí vysvetľovať mladým ľuďom?

Rozhodne áno. Pravda, je dosť dôležité, aby dospelí mali dostatočný prehľad o tom, čo sa vlastne stalo a za akých okolností. Je dosť ľudí, ktorí nesledujú spravodajstvo, iba sociálne siete a nie oficiálne informácie.

Veľmi dôležité je pritom to, ako sa šíria informácie. Mnohé sa dozvedáme od iných ľudí, tí nám to však prezentujú tak, ako to oni pochopili, často so svojím komentárom.

Prirodzene inklinujeme k tomu, že si domýšľame veci. Preto je dôležité snažiť sa to vedome zablokovať, uvažovať o veciach, keď o nich nemáme dostatočne overené informácie.

Nedomýšľať a nešíriť niečo, čo nevieme s istotou. To platí aj o incidente v Spišskej Starej Vsi.

Akú úlohu majú pri takýchto tragédiách médiá?

Na jednej strane je pozitívne, ak sú rýchle a prinášajú mnoho informácií. Známym problémom je, že aj spravodajské informácie môžu slúžiť ako návod. Pomerne veľa kriminálnych činov bolo realizovaných podľa predchádzajúcich prípadov skúseností z minulosti – stačilo len sledovať médiá a napodobniť to, čo bolo úspešné.

A to je dilema dnešnej doby a neviem, či má rozumné riešenie. Zablokujeme internet? Spravodajstvo? Musíme rátať s tým, že to má aj takéto dôsledky. Niekoho môže tento mediálny záujem jednoducho inšpirovať k podobným činom.