Povinná škôlka od troch rokov Dochádzku treba vynucovať, vtedy to môže mať pre deti z chudobného prostredia zmysel

Už viac ako tri roky platí na Slovensku povinná škôlka pre päťročné deti. Minister školstva Tomáš Drucker na prvej tlačovke v tomto roku prišiel s novou ambíciou. Chce, aby sa postupne zaviedla povinnosť predškolskej dochádzky pre štvorročné a trojročné deti. Minister to zaradil medzi svoje priority na tento rok.

„Slovenské školstvo dlhodobo čelí problému nerovností, ktoré ovplyvňujú životné šance detí. Analýzy aj medzinárodné porovnania ukazujú jasný trend: deti z chudobnejších rodín majú horšie výsledky, čo im sťažuje budúci úspech,“ tvrdí ministerstvo školstva. 

Kľúčom k zmene je podľa rezortu kvalitné predškolské vzdelávanie a rozšírenie kapacít materských škôl a zavedenie povinnej dochádzky od troch rokov môže zásadne zlepšiť šance detí zo znevýhodneného prostredia.

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky spred dvoch rokov ukázala, že do škôlky nechodí najviac práve tá skupina detí, ktorej by prospela najvýraznejšie. Takmer polovica nezaškolených detí mala trvalý pobyt v Košickom alebo Prešovskom kraji. V šiestich okresoch bolo nezaškolených viac ako tisíc troj- až päťročných detí (Košice-okolie, Spišská Nová Ves, Prešov, Kežmarok, Trebišov a Michalovce). Ide o regióny, v ktorých žije najviac detí v chudobných pomeroch.

Problémom môže byť nedostatok učiteliek

Profesor pedagogiky Branislav Pupala hovorí, že zavádzanie povinného predškolského vzdelávania sa postupne v krajinách EÚ rozširuje. Cesty, ako sa to deje, a úspešnosť sú podľa neho rôzne. Ukazuje to na dvoch príkladoch krajín, kde je táto povinnosť zavedená dlhšie. Vo Francúzsku bola cesta zavedenia povinného predškolského vzdelávania taká, že už pred zavedením povinnosti bolo takmer sto percent detí v materských školách, takže jej zavedenie len zafixovalo existujúci režim.

Druhou krajinou je Maďarsko. To išlo inou cestou, ktorá bude podľa Pupalu zrejme podobná tej na Slovensku. „Povinnosť sa tam zaviedla, avšak narážala na nedostatok kapacít a profesijného zázemia, čiže nedostatok učiteliek a z neho vyplývajúce neúmerné navyšovanie počtu detí v triedach,“ vysvetľuje Pupala s tým, že je otázne, či sa tomu budeme u nás vedieť vyhnúť.

Dobré zavedenie systému podľa neho predpokladá, že v triedach sú spolu minimálne dve pedagogické pracovníčky, jedna učiteľka a jedna asistentka učiteľky. V tomto na Slovensku veľmi zaostávame. V pozícii učiteľky sú už v takmer každej krajine vysokoškolsky vzdelané pedagogičky. Výnimku v EÚ už tvoria len Slovensko, Česko a Rumunsko. Absolventi stredných pedagogických škôl bývajú v pozícii asistentov. 

„Tomuto modelu sa Slovensko zubami-nechtami bráni a odsúvame sa tak na okraj vyspelých krajín. Takže zavádzanie povinného predškolského vzdelávania treba vidieť a riešiť v komplexnejších a systémovejších súvislostiach, nielen ako sólo akciu,“ tvrdí Pupala.

Branislav Pupala. Foto: Postoj/Adam Rábara

Na možný problém s nedostatkom učiteliek v materských školách upozorňuje aj bratislavská mestská časť Ružinov. 

„V posledných rokoch sa v ružinovských materských školách darí vyhovieť veľkému počtu podaných žiadostí rodičov, ktorí majú deti aj vo veku troch rokov. Problém však nemožno vnímať len cez kapacity v materských školách, v Bratislave totiž rezonuje najmä nedostatok učiteľov/učiteliek, ktorý je v materských školách dosť výrazný,“ uviedla Tatiana Tóthová z komunikačného oddelenia.

K zámeru plošného zavedenia povinného predškolského vzdelávania sa podľa Pupalu nedá zaujať jasný postoj, pokiaľ nie sú známe systémové detaily. Otázny je napríklad rozsah tohto vzdelávania.

„Má ísť o plnoformátový celodenný pobyt v predškolskom zariadení alebo ide o kratší vymedzený čas? Má ísť o každodenné vzdelávanie alebo o iný režim? Poznáme totiž aj také prístupy, keď je síce povinnosť predškolského vzdelávania stanovená, no tá sa realizuje len v obmedzenom rozsahu v roku, napríklad v niekoľkých mesiacoch či týždňoch.“

Minister Drucker prisľúbil, že podrobnosti návrhu o rozšírení povinnosti materskej školy predstaví do polovice tohto roka.

Foto: FB/Ministerstvo školstva

Formu, v akej by mala povinná škôlka od troch rokov v praxi vyzerať, považuje za kľúčovú aj Michaela Vargová z Rady pre rozvoj materských škôl. Podľa nej máme obrovské počty detí, ktoré sa k predprimárnemu vzdelávaniu dostanú len v piatich rokoch, a premárni sa tak veľmi citlivé obdobie pre ich rozvoj.

Ako hovorí, nemusí ísť však nutne o povinnú dennú dochádzku v určenom rozsahu, ale o účasť detí na vzdelávaní aj inými, osobitnými formami.

„Samozrejme, ideálnym spôsobom výchovy a vzdelávania detí v predškolskom veku je inštitucionálna forma, lebo deti sa naučia v skupine rovesníkov mnohým zručnostiam, ktoré sa doma nenaučia. Život však prináša rôzne situácie a konštelácie a nie je vždy pre každé dieťa možné či vhodné chodiť do materskej školy,“ tvrdí Vargová.

Pre niektoré deti môže byť podľa nej náročný pobyt v kolektíve, matka môže byť na materskej s bábätkom a s pomocou a pod dohľadom materskej školy môžu prechádzať programom aj doma. Niektoré deti by tak mohli prechádzať vzdelávacím programom aj v domácom, teda individuálnom prostredí s pomocou rodičov pod dohľadom materskej školy, teda podobne ako v súčasnosti niektorí predškoláci.

Psychológ: Vidím rozdiel u tých, ktorí v škôlke boli

Marián Zimmerman je psychológom v Centre poradenstva a prevencie v Gelnici. Veľkú časť jeho klientely tvoria rómske deti prichádzajúce z ťažkých pomerov segregovaných osád.

Myslí si, že akákoľvek intervencia pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je lepšia ako žiadna. Rovnako tak aj nápad poskytnúť predprimárne vzdelávanie od štyroch, respektíve od troch rokov. „Deti, ktoré by absolvovali takéto vzdelávanie v plnej časovej dotácii, by mali lepšie predpoklady zvládnuť aj ďalšie vzdelávanie, bez opakovania ročníkov a s následným uplatnením sa na trhu práce,“ vraví Zimmerman.

Z vlastnej skúsenosti vie potvrdiť, že ak vyšetruje na školskú spôsobilosť deti, ktoré navštevujú pravidelne povinné predprimárne vzdelávanie jeden rok, tieto deti majú lepšie výsledky ako ich rovesníci, ktorí takéto vzdelanie v minulosti neabsolvovali.

Riziká sú však podľa neho zrejmé. Škôlky ešte stále nemajú takú autoritu u rodičov ako základné školy a tí preto nevnímajú povinnosť pre svoje deti, aby do nich chodili. „V horšom prípade je to za tichej tolerancie – a nebodaj podpory – samotných materských škôl,“ vysvetľuje psychológ.

Marián Zimmerman. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako ďalší problém vidí to, že sa v niektorých vyučuje v dvojzmennej prevádzke. Tri hodiny denne v predprimárnom vzdelávaní podľa neho veľký zmysel nemajú. „A to sa rozprávame iba aktuálne o jednom povinnom ročníku, tak ako by to v škôlkach vyzeralo, keby takéto ročníky boli tri? Ako sú na to materské školy pripravené personálne a priestorovo? Majú na to v konsolidačnom období financie?“ pýta sa.

Ilustruje aj príklad osady, kde je v jednom ročníku okolo sto detí. „Tak tu máme zrazu materskú školu, v ktorej by malo byť tristo detí.“

Chybná je podľa neho už základná premisa, v ktorej sa o pomoci pre chudobné deti uvažuje. „Začíname sa venovať týmto deťom zo zlej strany. Mali by sme začať pred ich narodením, pracovať s rodičmi, následne sa venovať stimulácii v prvých troch rokoch života. A áno, potom ich zaškoliť v škôlkach čo najskôr. Ale keď my začíname takto od konca, tak to bude nesystémové, často polovičaté a v konečnom dôsledku oveľa drahšie,“ dodáva Zimmerman.

Dochádzku treba vynucovať

Slovensko sa k zvýšeniu zaškolenosti detí zaviazalo aj v pláne obnovy.

Igor André, ktorý v minulosti pôsobil ako učiteľ v Základnej škole v Nálepkove v programe Teach for Slovakia, je presvedčený o tom, že dostať deti z marginalizovaných rómskych komunít do materských škôl povinne od štyroch či následne dokonca troch rokov je strategický záujem našej spoločnosti. 

Istou výzvou systémového nastavenia bude podľa neho spôsob, ako ponechať slobodu tým rodičom, ktorí chcú vychovávať svoje deti mimo inštitucionálneho rámca ešte do piatich rokov, čo je dnes spoločensky akceptovaná veková hranica pre nástup detí do povinného inštitucionálneho vzdelávania.

Ak to má fungovať aj v realite, nie iba na papieri, musia podľa Andrého platiť určité predpoklady. „Prvým je vynucovať dochádzku detí od štyroch, respektíve troch rokov rovnako striktne, ako sa to už dnes deje na základných školách. To znamená trestať nezodpovedných rodičov pokutami alebo krátením sociálnych dávok či dokonca detských prídavkov.“

Ilustračné foto: TASR

Ďalším predpokladom je vysvetliť Európskej komisii, ktorá kontroluje eurofondy alokované na výstavbu nových materských škôl, že pri povinnosti škôlky od troch rokov nebude môcť byť všade dodržaná zásada inkluzívneho vzdelávania. „Niekde bude musieť výchova a vzdelávanie prebiehať segregovane, či už v triedach, alebo aj budovách, pretože inak nebude prebiehať nič – rodičia detí zo strednej triedy sa vzbúria,“ vraví André.

Dôležité je podľa jeho slov aj to, aby tieto materské školy mali navýšené financovanie, z ktorého pokryjú zvýšené náklady na hygienické prostriedky a zariadenia, lieky, oblečenie a stravu pre deti z chudobného prostredia.