Fraška u prezidenta v priamom prenose

Fraška u prezidenta v priamom prenose

Premiér Pellegrini a minister zahraničných vecí Lajčák počas prijatia u prezidenta Kisku 5. decembra 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Minister Lajčák podal demisiu, premiér Pellegrini s tým nesúhlasí, prezident Kiska je smutný a chce premýšľať.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Slovensko už zažilo všelijaké odchody aj neodchody ministrov. Dosiaľ najpamätnejším bolo divadlo, ktoré pred vyše desiatimi rokmi predviedol minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, keď pred maštaľou búchal do stola, kričal proti premiérovi Ficovi, ktorý dal návrh na jeho odvolanie, aj proti prezidentovi Gašparovičovi, ktorý návrh prijal.

V tom istom období sa tváril, že podáva demisiu, aj vtedajší minister financií Ján Počiatek, pre výlet na jachte s J&T a ďalšie vážne podozrenia, Fico sa vtedy tváril, že nad všetkým rozmýšľa. Počiatek však nepodal demisiu prezidentovi, všetko to bolo len divadlo pre upokojenie verejnosti.

Pravdaže, prípad Miroslava Lajčáka sa substanciou nedá nijako porovnávať s Jureňom ani s Počiatkom, otázkou len je, do akej miery sledujeme divadlo a do akej miery tu hrajú svoju rolu emócie a vášne jednotlivých aktérov.

Zopakujme si, čo sa deje v posledných dňoch: Minister zahraničia Miroslav Lajčák minulý piatok doručil svoju demisiu do rúk prezidenta Andreja Kisku. Teda nespravil to, čo Počiatek pred desiatimi rokmi, ktorý vyhlásil, že dáva svoju funkciu ministra k dispozícii a podľa stanoviska premiéra sa rozhodne, či ju odovzdá do rúk prezidenta. Lajčák demisiu podal a tým by malo byť všetko vybavené.

Od piatka sme však z prostredia vládnej koalície, od Pellegriniho aj Kisku, počúvali, že Lajčák je svetový formát, ktorý nemôžeme len tak nechať odísť z ministerskej stoličky.

Dnes, teda po piatich dňoch od Lajčákovej demisie, táto fraška vyvrcholila v prezidentskom paláci po stretnutí Kisku, Pellegriniho a Lajčáka.

Len krátko predtým vláda odmietla Migračný pakt OSN s tým, že nikomu neschválila účasť na konferencii v Marrákeši. Vládna koalícia tak potvrdila svoju pôvodnú pozíciu, pre ktorú rozhorčený a ponížený Lajčák podal demisiu. Navyše, členom vlády uznesenie ukladá „zdržať sa konania, ktoré by mohlo vyvolať účinky smerujúce k viazanosti Slovenska globálnym paktom“.

Pred novinárov však po stretnutí trojice v prezidentskom paláci predstúpili len Pellegrini a Kiska, premiér zopakoval mantru, že nesúhlas s Marrákešom neznamená nedôveru ministrovi, naopak, ten má jeho plnú podporu, a preto pána prezidenta opäť požiadal, „aby zvážil neprijatie demisie pána ministra“.

Kiska smutným hlasom povedal, že je mu ľúto, že Slovensko nepôjde na konferenciu do Marrákeša, ale že ministerstvo zahraničia by v časoch, keď sú nepokoje na Ukrajine a keď preberáme predsedníctvo OBSE, mal riadiť diplomat svetového formátu, akým je Lajčák.

„Rozhodol som sa, že si svoje rozhodnutie ohľadom demisie premyslím, nechám priestor, aby pán premiér s pánom ministrom rokovali ďalej,“ povedal Kiska, za čo sa mu Pellegrini poďakoval.

Miroslav Lajčák, ktorý bol v tieto dni ticho, len prostredníctvom hovorcu po stretnutí odkázal, že „rešpektuje pozíciu prezidenta SR Andreja Kisku a bude vykonávať svoje povinnosti až do prijatia rozhodnutia hlavou štátu“.

Lenže týmto sa ocitáme kdesi v sivej zóne ústavy: Prezident by sa dnes nemal o čom rozhodovať, mal by prijať Lajčákovu demisiu a dohodnúť sa s ním na termíne jeho odchodu z funkcie. Ústava síce prezidentovi žiadne lehoty nepredpisuje, ale mal by brať ohľad na to, aby svojím konaním neohrozil fungovanie štátnych inštitúcií. A je otázka, či minister, ktorý už oficiálne podal demisiu, má dostatočnú autoritu na to, aby zastupoval krajinu v zahraničí.

Momentálne vidíme absurdnú scénu: Lajčákovi všetci hovoria, aký je úžasný minister, ale premiér a vláda mu neustúpili ani o milimeter. Prezident Kiska, ktorý je nešťastný z rozhodnutia vlády a s Lajčákom má dlhodobo veľmi dobré vzťahy, ťahá čas a spoluvytvára ústavný aj politický chaos. No a minister, ktorý v celej tejto ságe po svojej demisii nehovorí už nič, práve cestuje do Milána prebrať naše predsedníctvo v OBSE a tvári sa tak, akoby sa vyparili aj dôvody, kvôli ktorým podal demisiu.

Zrejme ho všetky tie ódy o nenahraditeľnosti natoľko nalomili, že dnes by už bol najradšej, keby sa z prezidentského paláca vyparila aj samotná demisia.

Je ťažké odhadnúť, čo sa vlastne odohráva v hlavách hlavných aktérov: Pellegrini sa možno tak desí predstavy, koho by mu líder Smeru Fico naservíroval ako nástupcu Lajčáka (nebodaj seba samého?), že ohýbanie ústavy je pre neho teraz len podružnou záležitosťou a spolu s Kiskom verí, že Lajčák pred Vianocami či po nich napokon svoju demisiu odvolá, lebo sa musí obetovať slovenskému predsedníctvu OBSE a pôjde sa ďalej.

Alebo majú títo traja vari premyslený scenár, podľa ktorého napokon pôjde do Marrákeša sám prezident Kiska či niekto z jeho dvoranov, Lajčák toto symbolické gesto ocení a sám požiada prezidenta o neprijatie demisie, lebo jej dôvody pominuli? Lenže to by asi Fico obvinil Kisku z vlastizrady a téma by vygradovala do rozmerov, o akých sa nám pred Lajčákovou demisiou ani nesnívalo.  

No dostatočne bláznivé je už aj to divadlo, ktoré práve sledujeme. Je preto najvyšší čas ho nejako dôstojne ukončiť. V rukách to majú dvaja ľudia, Miroslav Lajčák a Andrej Kiska.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo