Minister Lajčák verzus zápecnícke Slovensko

Minister Lajčák verzus zápecnícke Slovensko

Foto: TASR/Martin Baumann

V čom je skutočný problém nášho ministra zahraničných vecí.

Celý tento týždeň sa bude s veľkou pravdepodobnosťou točiť okolo ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a témy Globálneho paktu o migrácii, ktorý je tak trochu jeho dieťaťom z obdobia, keď stál na čele Valného zhromaždenia OSN.

Počas víkendového mediálneho kolečka Lajčák tvrdil, že ak Slovensko zaujme negatívny postoj k tomuto paktu, podá demisiu. Hlasovanie parlamentu o uznesení, ktoré navrhla SNS a zatiaľ schválil zahraničný výbor, bude podľa neho hlasovaním o dôvere ministrovi zahraničných vecí. To, či ju v prípade schválenia tohto uznesenia aj skutočne podá, bude ešte vraj závisieť od toho, ako sa k celej veci postaví vláda a Smer.

Vo svojich mediálnych vystúpeniach sa Lajčák slovenskú diskusiu o migračnom pakte snažil definovať ako spor medzi ním, osvieteným diplomatom, a našou „zápecníckou politikou“. „Tu si všetci riešia preferencie. Všetci riešia našu malú domácu zápecnícku politiku,“ posťažoval sa v televízii TA3. Toto slovné spojenie potom opakoval v každej mediálnej diskusii, v ktorej sa cez víkend ocitol.

Lenže táto Lajčákova definícia toho, o čo tu dnes ide, vôbec nesedí.

Zdržanlivosť až odpor voči migračnému paktu je globálnym javom. Problém s ním majú USA, Austrália, Japonsko či Izrael. Jednotná nie je ani EÚ a deliaca čiara tentokrát nejde striktne medzi západom a východom Únie, ako to bolo pri migračných kvótach. Z podpory paktu vycúvalo Rakúsko, ktoré momentálne EÚ predsedá, kritizuje ho aj Dánsko a jeden z kandidátov na predsedu nemeckej CDU Jens Spahn požaduje jeho dôkladné preskúmanie.

Okrem Maďarska pakt nedávno priamo na tlačovej konferencii s Angelou Merkelovou spochybnil aj poľský premiér Morawiecki, nepáči sa ani českému premiérovi a chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovićová už otvorene povedala, že ho nepodpíše. Podobná diskusia ako u nás sa v týchto dňoch o pakte vedie v Slovinsku a aj vo Švajčiarsku parlamentná komisia odporučila Spolkovej rade, aby krajina migračný pakt nepodpisovala.

Skutočným problémom ministra Lajčáka nie je naša zápecníckosť, ale to, že z migračného paktu sa tak ako všade inde stala politika. Zdieľať

Už tento zďaleka nie úplný zoznam stačí ako argument proti tomu, aby sa v súvislosti s odporom voči migračnému paktu dalo hovoriť v kategóriách nejakej regionálnej zápecníckosti alebo provinčnosti. Problém je skrátka inde.

Bulharský politológ Ivan Krastev vo svojej výbornej knihe Čo príde po Európe? píše, ako sa aj v dôsledku takých udalostí, akou bola migračná kríza, zmenila politika. Staré triedne a ekonomické identity v nej prestávajú hrať významnú úlohu a určujúcou témou sa stáva konflikt medzi globalistami a nativistami. Kariérne úspešnými elitami, ktoré svet vnímajú „odvšadiaľ“, a ľuďmi, ktorí ho vnímajú „odniekiaľ“, sú miestne oveľa silnejšie zakorenení a citliví na všetky zmeny vo svojom najbližšom priestore. Pre lepšiu ilustráciu si to môžeme predstaviť ako napätie medzi bankárom, ktorý môže byť dnes v Londýne a zajtra v Bruseli, a farmárom, ktorý nikam odísť nemôže ani nechce. 

V takejto politike je téma migrácie sudom s pušným prachom a dokumenty, ako je Globálny migračný pakt, zákonite vedú k otvoreniu nového frontu.

Skutočným problémom ministra Lajčáka nie je naša zápecníckosť, ale to, že z neveľmi dôležitého dokumentu OSN sa u nás, tak ako všade inde, stala politika. Partia, v ktorej má minister len slabé vyhliadky na úspech. Veď si to zosumarizujme. Smer, ktorý ho nominoval do vlády, za ním nestojí a ďalšia vládna strana SNS je ostro proti. Podobne aj veľká časť opozície.

Migračný pakt je teda dnes len Lajčákovou osobnou agendou. Dokumentom, ktorý síce z pohľadu problému migrácie nič zásadné nerieši, ale on ho z nejakého iracionálneho dôvodu považuje za svoj diplomatický majsterštuk.

A hrozbu demisie vytiahol jednoducho preto, že inú, silnejšiu kartu na jeho presadenie nemá. Ak neuspeje a funkciu ministra naozaj položí, bude to jeho politická prehra. Nič viac, žiaden nadčasový krok so silným politickým či morálnym posolstvom, hodný zápisu do učebníc. Len prázdne gesto. Ale aj tie sa v politike dejú. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo