Následky razie v EPP Korupcia medzi ľudovcami môže spôsobiť politický koniec Manfreda Webera

Na začiatku apríla belgická polícia v spolupráci s nemeckými kolegami vstúpila do sídla Európskej ľudovej strany (EPP) v Bruseli. Išlo o vyvrcholenie vyšetrovania korupcie, ktorá sa dotýka priamo vedenia tejto najsilnejšej politickej frakcie Európskeho parlamentu.

Hlavným podozrivým je Mario Voigt, súčasný nemecký europoslanec a líder CDU v Durínsku, ktorý bol manažérom digitálnej kampane šéfa EPP Manfreda Webera vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Voigt je podozrivý z toho, že digitálnu kampaň zadal priamo svojej spriaznenej spoločnosti z Jeny za províziu 17-tisíc eur. Jeho priame napojenie na Webera opisujú viaceré zdroje, ako uvádza portál Euractiv: „Do volebnej kampane ho zapojil Weber, bola to jeho osobná voľba a počas volebnej kampane neprešlo nič bez Voigtovho súhlasu.“ Ten istý zdroj dodal, že Voigt má aj osobné väzby na Uda Zolleisa, ktorý je v súčasnosti vedúcim oddelenia stratégie EPP a Weberovou pravou rukou.

A hoci táto kauza zatiaľ nedosahuje obludnosť korupčnej schémy Katargate, môže priniesť politickú smrť Manfreda Webera, ktorý mal v pláne uchádzať sa o nomináciu na šéfa Európskej komisie po budúcoročných eurovoľbách.

Z kauzy nateraz prosperuje súčasná šéfka Komisie Ursula von der Leyenová, ktorá má záujem vo funkcii pokračovať aj po roku 2024. Momentálne má však takisto starosti s vyšetrovaním svojich vzťahov s farmaceutickou spoločnosťou Pfizer, takže kandidátom EPP na šéfa Komisie môže byť o rok nakoniec niekto úplne iný.

Rozsah aktuálneho vyšetrovania spojeného s Mariom Voigtom a Manfredom Weberom je zatiaľ predčasné hodnotiť. Polícia pri razii zabavila niekoľko počítačov a predvolala viacero svedkov. Z analýzy dát a svedectiev tak môžu vyplynúť ďalšie zistenia.

Vedenie EPP sa, samozrejme, snaží rozsah škandálu bagatelizovať. Označuje ho za regionálny nemecký problém a policajnú raziu nazýva zdvorilou návštevou. Vnútorné politické spory v tejto straníckej skupine sa však už rozhoreli. Oslabili pozíciu samotného Webera a naplno sa spustila kritika jeho rozhodnutí. Viaceré členské strany ho kritizujú za rozvoj spolupráce s konkurenčnou frakciou Európskych konzervatívcov a reformistov. Došlo už k zrušeniu rokovania predsedníctva EPP, ktoré bolo naplánované vo Varšave.

Kto je Mario Voigt

Mario Voigt však podľa všetkého nie je niekto, kto by sa náhodou priplietol do nelegálnej činnosti. Ako pripomínajú noviny Brussels Times, aktuálne podozrenie nie je jedinou škrvnou na jeho politickej činnosti.

Podozrivé bolo aj jeho pôsobenie na Quadriga Hochschule Berlin, ale aj viaceré obchodné transakcie súvisiace s jeho poradenskou spoločnosťou. Už v septembri minulého roka bol ako predseda regionálneho parlamentu v Durínsku zbavený poslaneckej imunity, aby polícia mohla pokračovať vo vyšetrovaní jeho obchodných transakcií.

Mario Voigt, samozrejme, trvá na svojej nevine a vyšetrovanie zatiaľ nie je skončené ani v jednom z prípadov. No podozrenia z neho robia toxickú postavu, ktorá je až príliš blízko k rozhodovacím procesom najväčšej politickej frakcie v európskej politike.

Katargate

Keď vlani na sklonku jesene prepukla kauza Katargate, ktorú otvorilo zatknutie viacerých členov európskeho parlamentu vrátane vtedajšej podpredsedníčky parlamentu Grékyne Evy Kailiovej, asistentov a lobistov napojených najmä na stranu európskych socialistov (S&D), viacerí predstavitelia EPP to považovali za jasný dôkaz skorumpovanosti tejto ľavicovej politickej frakcie.

Práve Manfred Weber bol ten, kto vyzýval svojich straníckych kolegov na opatrnosť a vyhlasoval, že pred korupciou nie je imúnna žiadna politická skupina.

Socialisti, naopak, v reakcii na raziu v EPP až so škodoradosťou poukazovali, že pravicu dobehla „karma“, a ukázalo sa, že aj v tejto frakcii korupcia má svoju živnú pôdu.

Bez toho, aby sme zľahčovali prípad EPP, je však 17-tisícová provízia pre Maria Voigta na zákazku na kampaň neporovnateľná so státisícami eur, ktoré prúdili poslancom, úradníkom a lobistom v kauze Katargate. Viac sme o tom písali tu a tu.

Čítajte tiež

Katargate Kam až siaha korupcia v europarlamente?

Erik Potocký

Zatknutá podpredsedníčka parlamentu a zopár lobistov a asistentov môžu byť len špičkou ľadovca.

Viacerí politici, úradníci a lobisti sú podozriví z toho, že prijímali finančné a nefinančné dary od Kataru či Maroka.

Katar výhody ponúkal výmenou za to, že budú politicky pôsobiť a presadzovať lepší imidž Kataru v súvislosti s usporiadaním minuloročných majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré čelilo napríklad problémom s dodržiavaním práv pracovníkov na stavbách štadiónov. Niektoré dôkazy naznačujú, že nešlo len o politický imidž, ale aj sprostredkovanie obchodných kontraktov v prospech Kataru.

V prípade Maroka a ďalších severoafrických krajín išlo o to, že vplývať mali najmä na členov komisie europarlamentu pre vzťahy s Magrebom, ktorá rozhoduje o rozdeľovaní rozvojových fondov EÚ pre severnú Afriku.

Vyšetrovanie v tejto veci ďalej pokračuje. Viacero podozrivých bolo z väzby presunutých do domáceho väzenia. Interné vyšetrovanie sa rozšírilo aj na pôdu Európskej komisie.

Čítajte tiež

Korupcia v europarlamente Podozriví začínajú hádzať vinu jeden na druhého

Erik Potocký

Interné vyšetrovanie sa spustilo už aj v Európskej komisii.

Súčasťou reakcií boli aj záväzky upraviť vzťahy lobistických skupín s poslancami a zamestnancami európskych inštitúcií a prístup k nim, keďže podozrivá organizácia vedená talianskym lobistom Antoniom Panzerim nebola v europarlamente ani riadne registrovaná.

Takisto sa malo transparentnejšie informovať o cestách a výhodách, ktoré európski politici a úradníci absolvujú a sú hradené pozývajúcou krajinou či inštitúciou.

No napríklad predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová z EPP už v januári čelila kritike za to, že neinformovala o niekoľkých takýchto svojich cestách v roku 2022.

A napríklad sa ukázalo, že bývalý šéf Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu Európskej komisie Estónec Henrik Hololei si sám podpisoval sponzorované cesty do Kataru.

Medzitým sa podozriví pokúsili vylúčiť zo súdneho pojednávania hlavného vyšetrovateľa celého prípadu.

Ďalšie vyšetrovanie sa rozbehlo na talianskej pôde, objavili sa totiž podozrenia, že úplatky z Kataru sa prepierali v milánskej poradenskej firme Equality Consultancy.

No a popritom sa rozbehol aj spor medzi belgickými a talianskymi úradmi o to, kde konkrétne majú byť vyšetrovaní a prípadne súdení niektorí podozriví, keďže viacero z nich pochádza z Talianska.

Transparentnosť

Niekto by očakával, že výsledkom škandálu Katargate ešte pred jeho definitívnym vyšetrením bude snaha o väčšiu transparentnosť vo fungovaní európskych inštitúcií.

Opak sa stal pravdou. Ako zistili noviny Politico, zoznam zamestnancov európskych orgánov od europarlamentu a Komisie cez Európsky súdny dvor, Európsku centrálnu banku, Európsky dvor audítorov až po Európsky hospodársky a sociálny výbor či Európsky investičný fond, ktorí sú uvedení na stránke EÚ Who is who, sa po kauze Katargate nápadne scvrkol.

V online databáze boli predtým e-mailové adresy a telefónne čísla všetkých úradníkov, dnes sú vo verejne prístupnom adresári iba ich šéfovia – vedúci oddelení a vyššie.

„Popri svojich povinnostiach spojených s transparentnosťou a zodpovednosťou má Komisia povinnosť chrániť svojich zamestnancov, najmä tých, ktorí sa zaoberajú citlivými spismi,“ uvádza sa vo vyhlásení Komisie. „Aby sa predišlo tomu, že títo kolegovia budú vystavení neprimeranému tlaku z externých zdrojov, prístup k menám a kontaktným údajom nemanažérskych zamestnancov bol obmedzený.“

Lobisti sa po tomto kroku tvária nespokojne, väčší problém však bude s reálnou verejnou kontrolou ich vplyvu. Keďže sú pevne ukotvení v európskych inštitúciách, dobre vedia, na koho sa obrátiť v prípade potreby „niečo vybaviť“. To, že nebudú mať k dispozícii online verejný telefónny zoznam, ich zdrží len málo.

Väčší problém to však bude pre médiá. Kým doteraz sa podľa týchto verejných zoznamov dalo jednoduchšie zosieťovať prípadné podozrivé schémy, teraz majú novinári k dispozícii len zoznam vedúcich zamestnancov. Úradníci narábajúci s citlivými materiálmi či s prístupom k rozhodovaniu o dôležitých veciach – napríklad o rozdeľovaní peňazí – budú naďalej prístupní vplyvu lobistov, no zostanú skrytí pred verejnosťou.