Ružinovský poslanec Staruch Matúš Vallo visí na šnúrke od gatí developerov. Ľudí sa bojí

Dávid Staruch je poslancom v miestnom zastupiteľstve bratislavskej mestskej časti Ružinov. Aby mohol vo voľbách v roku 2022 kandidovať za koalíciu okolo primátora Matúša Valla, musel vstúpiť do Progresívneho Slovenska. Keďže však primátora kritizoval za niektoré jeho kroky a vedenie strany ho chcelo umlčať, radšej sa rozhodol zo strany vystúpiť.

V rozhovore opisuje, čo zažil v miestnom zastupiteľstve aj v Progresívnom Slovensku, ako vníma súčasné kroky vedenia mesta a prečo si myslí, že Vallo visí na šnúrke od gatí developerov a bojí sa ľudí.

Aké boli začiatky vášho politického angažovania?

Okolo roku 2009 som začal registrovať Richarda Sulíka, keď rozbehol petíciu proti takzvanému zásuvkovému zákonu. Ako mladému dvadsaťpäťročnému človeku mi imponovala moderná, svieža politika, preto som sa pridal k zakladajúcim členom strany Slobody a solidarita, v ktorej som mal na starosti najmä digitalizáciu a liberalizáciu telekomunikačného trhu.

Dnes je pojem liberálna strana považovaný takmer za nadávku, vtedy to znamenalo mať slobodu, no nie neobmedzenú. Na pomery dnešnej liberálnosti sme boli tradiční liberáli. Nešli sme do extrémov, ako je to dnes, keď sa pozriete na Progresívne Slovensko.

Zisk vo voľbách v roku 2010 nás všetkých prekvapil, ale v Radičovej vláde sa ukázala neskúsenosť strany. Skončil som v nej, lebo som videl, že to nikam nespeje, a sklamal ma pád vlády. Na Sulíka som bol veľmi nahnevaný, že to položil. Zavesil som vtedy politiku na klinec a venoval som sa svojej práci a vzdelaniu.

Čo sa dialo potom?

Politiku som stále intenzívne sledoval a rozmýšľal som, čo so Slovenskom ďalej. Keď Andrej Kiska končil ako prezident, Saska bola takmer v stave klinickej smrti a odchádzali z nej mnohí ľudia, ktorých som poznal. Objavila sa však strana Za ľudí, kde sa začali ukazovať aj podkutí ekonómovia či bývalí saskári. Zdalo sa, že prinesie do politiky nový vietor. Stal som sa jej členom, mal som na starosti vnútornú agendu a moja hlavná téma bol eGovernment.

Dnes pôsobíte ako miestny poslanec. Kedy sa u vás zrodila túžba angažovať sa v komunálnej politike?

Vždy mi imponovala myšlienka adoptovať si svoju ulicu či okolie. Venoval som sa tomu len ako aktivista a nemal som veľké ambície pôsobiť v komunálnej politike, skôr to bolo moje hobby.

Čo vás teda viedlo kandidovať za poslanca za Ružinov?

Hnev. V roku 2018 sme si za nového starostu zvolili Martina Chrena. Poznal som ho zo Sasky a dokonca som ho vtedy aj volil. Očakával som, že úrad naštartuje, bude to fungovať a že aj naša štvrť, teda Trnávka, pôjde dopredu. Napríklad že sa budú opravovať chodníky, zlepší sa komunikácia voči obyvateľom a podobne.

No keď som riešil aj ako zástupca vlastníkov v našom dome problémy ako nevynesené smetné koše, nepokosená tráva, neorezané stromy, z úradu na to nebola žiadna odozva. Oslovil som poslancov za Trnávku, ale ani tí nekomunikovali. Nevedel som sa domôcť toho, aby samospráva v našej štvrti fungovala normálne.

Starostu Chrena som nevnímal tak, že to dobre riadi. Sústredil sa na svoje vlastné PR a na niektoré časti Ružinova, ale napríklad Trnávka mu bola ukradnutá.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Preto ste sa rozhodli kandidovať?

Povedal som si, že to skúsim zmeniť zvnútra. Pridal som sa k tým, čo boli jeho najväčšími kritikmi, teda ku koalícii Team Bratislava (pôvodne Team Vallo, pozn. red.), Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita. Zvažoval som, či mám ísť ako nezávislý, ale môj sused, poslanec z Trnávky, už vtedy intenzívne bojoval proti pánovi Chrenovi a povedal mi, že v rámci koalície majú voľné miesto na kandidátke, no podmienkou je vstúpiť do Progresívneho Slovenska.

Kandidoval som čisto iba do miestneho ružinovského zastupiteľstva, nie do mestského, aby niekto nemal pocit, že mi ide o funkciu. Vtedy som aj odišiel zo Za ľudí, aby som mohol kandidovať do Ružinova.

Nepripadalo vám zvláštne, že na to, aby ste mohli za túto koalíciu kandidovať do miestneho zastupiteľstva, musíte vstúpiť do strany?

Také boli vraj politické dohody. Rešpektoval som to, hoci osobne som nemal ambíciu ísť do Progresívneho Slovensko, lebo ho vnímam ako výrazne ľavicovú stranu.

Progresívne Slovensko v tom čase už malo pár rokov rovnaký étos ako kedysi SaS, teda že to je moderná mestská liberálna strana. Prečo ste ju ako Bratislavčan nevnímali tak pozitívne?

V prípade PS sa veľmi často vyťahovali rôzne ideologické témy ako rodová rovnosť, potraty a ďalšie, ktoré neboli moje. Šokovala ma aj ich kampaň v roku 2020 s heslom „Poďme do nich“ a vnímal som ich ako veľmi vyhranenú woke stranu.

Nemám problém s LGB, ale mám problém s TIQ+. To už nie je o spolužití dvoch ľudí, ale o presadzovaní nových ideológií a doslova o prevychovávaní ľudí na niečo, čo nie je prirodzené. Ich zameranie je omnoho viac na tieto občianske slobody, ak sa to tak dá nazvať, než na ekonomiku. Program v tejto oblasti ani nemali veľmi silný, aj keď sa mi páčilo, čo navrhovali v oblasti digitalizácie.

Vstupovali ste do strany, hoci ste sa s jej programom veľmi nestotožňovali?

Bol to kompromis, ktorý som bol ochotný urobiť, aby som mohol pomôcť svojej štvrti. Mal som možnosť kandidovať sám, ale nie som sólový hráč, radšej robím veci v tíme.

Ako prebiehala kampaň pred komunálnymi voľbami?

Komunikácia medzi Teamom Bratislava a Progresívnym Slovenskom škrípala. Nerobili sa spoločné materiály, Team Bratislava mal vlastný leták, my sme si museli robiť svoj, nebol jednotný dizajn, bol tam chaos. Keď sme mali s nimi stretnutia, my za PS sme tam boli len akoby komparz. Ale predsa len to boli dve samostatné strany, aj keď sa tvária, akoby boli jedna.

Vo voľbách ste uspeli a za starostu Ružinova bol znovuzvolený Martin Chren. Čo sa dialo potom?

Jeho dlhoroční kritici ako páni Machata, Bodnár, pani Ďurajková, ktorí predtým dokonca Chrena označovali za skorumpovaného a kritizovali ho pri každej príležitosti, s ním skončili v koalícii. A to výmenou za post vicestarostu, ktorým je pán Machata.

Nepáčilo sa mi to a bol to jeden z dôvodov, prečo som vystúpil z poslaneckého klubu. Nerozumel som, ako môžem byť v koalícii s niekým, proti komu som kandidoval. Nechcel som byť v jednej partii s ľuďmi, ktorí ubližujú mestu.

Aký konkrétny problém ste mali s Martinom Chrenom okrem toho, že Trnávka sa nehýbala dopredu a že s vami nekomunikoval?

Stotožnil som sa s pohľadom tímu, za ktorý som kandidoval, napríklad na otázku odkúpenia pozemku pri Štrkovci za niekoľko miliónov od oligarchu Reháka.

Ako ste vnímali, že ešte za primátora Nesrovnala v roku 2020 Martin Chren vtedy ako poslanec nepodporil všeobecne záväzné nariadenie na zákaz hazardu v meste, v dôsledku čoho to vtedy neprešlo o jeden hlas?

Hazard v Bratislave v podobe, v akej bol, určite nebol vhodný. Ako poznám pána Chrena, je viac zameraný na podnikateľov a totálny zákaz hazardu vnímal ako škodu pre mesto. Myslím si, že bol za redukciu hazardu, ale aby sa aspoň ponechali kasína v hoteloch a podobne. Problém bol, že sa medzitým zmenil zákon a nebolo možné hlasovať zvlášť o herniach a zvlášť o kasínach. Rozumiem tomu, lebo hazard nezanikol, ale presunul sa na internet či do okolitých obcí, zarábajú na ňom iní a mesto z toho nemá príjem.

Ale vnímal som aj iné veci, vyčítam mu, že hlasoval za odpredaj pozemkov pod PKO. Bratislava urobila veľkú chybu a je to jazva na tvári mesta.

Čo myslíte tým, že ste nechceli byť v partii s ľuďmi, ktorí ubližujú mestu?

Ukázalo sa, že problém v komunikácii s Teamom Bratislava nebol len na malej úrovni, ale ide aj vyššie. Jednou z mojich hlavných tém bolo železničné priecestie na Ivanskej ceste, kde došlo k desiatkam havárií a úmrtiam ľudí. Chcel som otvoriť dialóg s primátorom Vallom na túto tému, písal som mu aj s niekoľkými urgenciami, ale neprichádzala žiadna odpoveď.

Potom som napísal otvorený list, no to sa nestretlo s pozitívnou odozvou od predsedu poslaneckého klubu Petra Hercega, ktorý mi povedal, že takto sa nemá komunikovať. Pocítil som, že idem proti vetru.

Potom sa začali diať veci ako napríklad cyklopruh na Vajanského nábreží či zrušenie planetária a ja som nekandidoval s tým, aby sa robili až takéto extrémne zmeny. Som za cyklopruhy, ale nie štýlom, ako je to robené na Vajanského.

Som aj za riešenie Staromestskej ulice, ale nie za cenu zrušenia planetária, ktoré bolo vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Myslím si, že primátor Vallo visí na šnúrke od gatí developerov, lebo inak by zrušenie planetária nepodpísal, vďaka čomu developeri ušetria takmer sto miliónov eur – výmenou za nejaký betónový balkónik nad cestou.

Cyklopruhy na Vajanského nábreží môžu využívať cyklisti či kolobežkári, autobusy však musia ísť spolu s autami. Foto: TASR/Dano Veselský

Čo ste proti tomu robili?

Začal som sa ozývať, písal som o tejto téme na svoj blog, a keďže som ako člen PS kritizoval Matúša Valla, začiatkom septembra minulého roka sa mi ozvala Lucia Plaváková. Hovorila mi, nech prestanem kritizovať, lebo idú voľby, máme koaličnú zmluvu a poškodzuje to stranu. Miesto toho, aby si vypočula môj názor, snažila sa ma ako vytŕčajúci klinček umlčať.

Ale kandidovali ste za koalíciu s Progresívnym Slovenskom a kritizovali ste svojho koaličného partnera.

Áno, ale žiadnu koaličnú zmluvu som nikdy nevidel a neviem, čo je jej obsahom. Je ako Columbova žena – každý o nej hovorí, ale nikto ju nevidel.

Rozumiete tomu, že im prekážalo, keď ako koaličný poslanec verejne kritizujete primátora?

Rozumiem, že im bola moja kritika nepríjemná, ale šokovalo ma, akým tónom to prebiehalo a že si ani nevypočula argumenty. Lucia Plaváková je mestská poslankyňa, ktorá dokonca hlasovala za zrušenie planetária.

Pravdepodobne dostala za úlohu ráznym spôsobom ma upozorniť, aby som s tým skončil. Ale prepočítali sa. Povedal som si, že nechcem byť v strane, kde ma chcú umlčať, tak som krátko po tom telefonáte vystúpil zo strany.

Bratislavské planetárium zrejme nebudeVallo hádže viacročné úsilie astronómov cez palubu za sľub miliónov po roku 2030

Jakub Lipták

V prípadoch starostu Chrena aj primátora Valla ste mali rovnaký problém, že sa vami nechceli komunikovať. Ako si to vysvetľujete?

S pánom Chrenom sa však nakoniec ľady prelomiť podarilo, keďže nás nezaradených poslancov je už v ružinovskom zastupiteľstve viac. Teraz s ním máme celkom korektné vzťahy a je aj cítiť, že Trnávka sa začína hýbať dopredu.

V prípade pána Valla je najväčším dôvodom to, že od svojich poslancov očakáva lojalitu a poslušnosť a menej iniciatívy. V mestskom zastupiteľstve sú poslanci, ktorí ani raz nevystúpili v rozprave a nepodali jediný pozmeňujúci návrh. Iba prídu, postláčajú hlasovacie tlačidlá a idú domov. Asi čakali, že budeme len poslušní vojačikovia, ktorí budú robiť, čo sa zhora prikáže.

Vnímam, že Matúš Vallo síce chodí medzi ľudí, ale bojí sa ich. Snaží sa vyhýbať spätnej väzbe, keďže je preňho nepríjemná. Vyhovuje mu byť medzi tými, ktorí ho potľapkávajú, a nemať pri sebe kritikov.

Na to by mohol povedať, že usporadúva stretnutia s občanmi jednotlivých mestských častí.

S poslancami miestnych zastupiteľstiev komunikuje veľmi sporadicky a formalisticky. Ak s niekým komunikuje, tak s veľmi úzkou skupinkou svojich ľudí ako Kratochvílová, Mrva, Herceg, Antalová Plavuchová, možno ešte s predsedami za PS. Je ako za čínskym múrom a je veľmi ťažké sa k nemu dostať alebo získať jeho stanovisko.

A čo sa týka stretnutí s občanmi?

Tie stretnutia sú falošné. Sľúbi, že niečo urobí, ale keď odíde, zabudne. Bol som na takmer všetkých týchto stretnutiach, aby som videl, čo hovoria ľudia a čo potom mesto komunikuje do médií.

Najprv takmer hodinu rozpráva o sebe. Kým pustí k slovu obyvateľov, unudí ich a potom ich nechá, aby sa vyrozprávali. Dá potom niekto niekomu spätnú väzbu? Robili sa petície za zachovanie niektorých liniek MHD s tisícmi podpisov, ale nemalo to žiadny efekt. Je to viac o PR než o reálnom záujme načúvať ľuďom.

V Progresívnom Slovensku ste teda boli asi rok. Čo ste tam za to obdobie zažili?

Začnem pozitívne. V Progresívnom Slovensku je stále dosť zaujímavých a šikovných ľudí, ale nemajú priestor vyrásť, pretože ich umlčiava aktivistická skupinka okolo Ivana Štefunka a Lucie Plavákovej, ktorí tejto strane škodia.

Prečo im nedovolia vyrásť?

Prevláda tam ideológia nad pragmatizmom. Všimnite si, kto je v predsedníctve a aké témy riešia v parlamente, napríklad zmenu cirkví a podobne. Toto nie sú veci, ktoré aktuálne trápia Slovákov. Dôležité sú inflácia, energetická kríza, a nie to, čomu sa venuje Progresívne Slovensko.

V rámci strany sme nevedeli, kto vlastne pripravoval volebný program, a my ako členovia sme sa k nemu nemohli vyjadrovať. Taktiež čo sa týkalo kandidátky – kto rozhodol o tom, kto bude kandidovať a aké miesto dostane? Pravidlá vnútorného fungovania boli akási čierna skrinka.

Čakali ste, že každý člen strany sa bude môcť ku všetkému vyjadrovať?

Očakával som, že liberálna strana, ktorá chce viac presadzovať demokraciu, sa bude snažiť robiť to v malom a zapájať členov, aby boli aktívnejší. Čím viac očí, tým skôr sa nájde chyba. Pamätáte sa, ako Matovič nachytal Šimečku na téme potratov? Keby predtým o tom bola interná diskusia, mohlo sa to okresať a program by bol lepšie vypracovaný, respektíve mal menej ideologických problémov.

Ako je podľa vás možné, že Šimečka nevedel, čo má strana vo vlastnom programe?

Zaujímalo by ma, či si ho vôbec prečítal. Keď to vyšlo najavo, program na webe sa zrazu zmenil.

Pred voľbami stiahli z kandidátky Borisa Kriška. Chcel som sa v rámci internej online diskusie opýtať, čo bolo dôvodom jeho stiahnutia, no oni mi tú otázku ani len neschválili, teda sa nezverejnila a nedalo sa o nej diskutovať.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vyjadrili ste sa, že Vallo visí na šnúrke od gatí developerov. Prečo si to myslíte?

Pre jeho prodeveloperský prístup pri zmenách územného plánu v prospech niektorých vybraných subjektov. Najviac ma iritujú zmeny v prípade Lida a Southbank v severnej časti Petržalky, kde má pribudnúť štvrť milióna štvorcových metrov hrubých podlažných plôch nad rámec toho, čo bolo v pôvodnom územnom pláne, a to výmenou za takzvanú kontribúciu.

Obávam sa, že tento systém je deravý ako rešeto. Za zmenu územného plánu sa neplatí celá suma naraz, ale v jednotlivých fázach projektu. Developeri to veľmi radi využijú, lebo si v podstate za pár eur vedia nafúknuť svoje budovy.

Okrem prípadu planetária je ďalším dôvodom aj to, že napríklad hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan bol nedávno členom poroty, ktorá pre najväčšieho bratislavského developera vyberala návrh dvoch mrakodrapov na Nivách. Veľmi ma to vyrušuje. Ako potom môžeme veriť, že bude objektívny v zásadných veciach pri posudzovaní projektov uvedeného developera?

Urbanista Peter ŽalmanBratislava potrebuje jasné pravidlá a menej všeobecných hesiel

Jakub Lipták

Mnoho Bratislavčanov vníma Valla veľmi pozitívne, hovoria o ňom ako o najlepšom primátorovi Bratislavy aj vďaka tomu, že sa skrášľujú rôzne parčíky, dláždia sa chodníky, sadia sa stromy, kvety a tak ďalej. Nie je pravda, že sa mesto zveľaďuje?

Vnímam to ako cirkusantské čísla na robenie PR, na ktoré míňa priveľa peňazí. Primátor má silnú bázu voličov na sociálnych sieťach a potrebuje robiť takzvaný wow efekt. Keď dáte vedľa seba niečo škaredé, zničené a potom zrazu pekné, namaľované, vyzerá to fantasticky.

Nerobí však systémové zmeny, ale iba jednorazové zásahy, ako napríklad že za 1,2 milióna opraví dve križovatky, no potom už mu neostane 15-tisíc na osadenie desiatich stĺpov verejného osvetlenia do parku, kde je to potrebné. Alebo sa kúpi v Sade Janka Kráľa nehnuteľnosť za dva milióny – urobí sa to wow –, ale potom už neostane na opravu chodníkov v tom istom parku, ktoré sú v dezolátnom stave.

Tieto jednotlivé zásahy nemajú ani len nejaký súvislý koncept budovania z nejakého miesta a postupného rozširovania. Neposunul sa zo svojho pôvodného aktivizmu ku koncepčnej zmene verejného priestranstva, ktorá by bola zásadná.

Ktoré jeho kroky vnímate pozitívne?

Niektoré z jeho predošlého obdobia, napríklad presun obchodných spoločností ako OLO či BVS pod magistrát. Kvitujem aj ukončenie zmluvy so Siemensom, lebo mesto má mať ako prioritu infraštruktúru, teda osvetlenie, cesty, dopravu, kanalizáciu a, samozrejme, aj územný plán.

Ružinovom má viesť plánovaná električka po Pribinovej a Košickej ulici, ktorej trasovanie je kontroverzné najmä tým, že má viesť popred novú budovu Slovenského národného divadla. Ako tento projekt vnímate?

Ak by mestu naozaj záležalo na tom, urobiť električku čo najrýchlejšie, už dávno mohlo pracovať na trati po Dostojevského rade a Továrenskej na Mlynské nivy, ktorej takmer nič nestojí v ceste. Mohli sa tým ukončiť nekonečné debaty, či popred divadlo alebo nie. A v budúcnosti nie je problém urobiť novú vetvu, ak by bolo treba.

V tomto prípade si myslím, že ide o presmerovanie zákazníkov z Nív do Eurovey, lebo Nivy vlastní jeden developer a Euroveu druhý developer, ktorý sa s návrhom presadil. Neviem, čo by mohlo byť inou motiváciou a prečo by vôbec niekto chcel dať do pešej zóny električku.

Zásluhy sa Vallovi pripisujú za zavedenie parkovacej politiky. Ako to vnímate vy?

Myšlienka je veľmi dobrá a je realitou, že ulice nenafúkneme. No súčasná parkovacia politika má nedostatky v jednoduchosti, používateľskej prívetivosti, ale hlavne v tom, že zarába na Bratislavčanoch. Mnohí Bratislavčania sú dnes cudzincami vo vlastnej mestskej časti, stačí, že prejdú na vedľajšiu ulicu, a už musia platiť.

Systém je veľmi rozfragmentovaný na veľký počet zón a samotné zóny zasa na kódy jednotlivých ulíc. Navyše každá zóna má rôzne nastavené časy a nemáte šancu vedieť, v ktorej kedy treba za parkovanie platiť. Okrem toho stále musíte mať pri sebe telefón.

Voči cudzincom je táto politika úplne nepriateľská. Niekoľkokrát som v Starom Meste zažil, že cudzinci nevedeli, čo majú robiť. Sú tu na pár hodín, no z toho pol alebo trištvrte hodiny trávia hľadaním spôsobu, ako majú zaplatiť.

Mnoho Bratislavčanov sa už vyhýba cestovaniu autom do centra a vyhľadávajú iné lokality. Od podnikateľov mám informáciu, že im klesla návštevnosť, či už v reštaurácii, posilňovni a podobne, o tridsať percent. Časť ľudí jednoducho na mestskú hromadnú dopravu nepresadne.

Exposlanec Teamu Vallo Damas GruskaBratislavský primátor je pod vplyvom ideologického talibanu

Jakub Lipták

Nie je z hľadiska mesta legitímne povedať: Vážení spoluobčania, nejazdite do centra autom, ale presadnite na mestskú hromadnú dopravu?

Ak by to bol naozaj ich cieľ, nemohli by MHD zhoršovať tým, že rušili spoje, predlžovali intervaly, zdražovali cestovné, zrušili pätnásťminútový lístok. Keby to mysleli vážne, na Vajanského nábreží by nevznikol cyklopruh, ale buspruh.

Toto je pre mňa najväčší dôkaz toho, že s presadnutím z áut do MHD to nemyslia úprimne. Inak by robili všetko pre to, aby bol autobus výrazne rýchlejší ako auto. Opak je pravdou: verejná doprava jednak dlho trvá, a keď ideme dvaja-traja, viac sa nám oplatí vziať si taxík, lebo je to iba o málo drahšie a trvá to štvrtinu času ako ísť MHD.

Mesto argumentuje tým, že nemá dosť peňazí a aj preto sa rozhodlo zvýšiť daň z nehnuteľností. Ako vnímate tento krok?

Pred tým, ako sa zvýšia dane z nehnuteľností, by mesto malo konsolidovať na strane výdavkov. Zároveň by malo vymáhať svoje pohľadávky. Asi pol milióna eur v tejto oblasti nám prepadlo, lebo sa to nevymáhalo.

Vallo hospodári s historicky najvyšším rozpočtom – vyše šesťsto miliónov eur. V prvom rade mal šetriť na sebe a až potom hľadať ďalšie zdroje. Nepočul som ani jedno rozpočtové opatrenie, ako by chcel znižovať výdavky na strane magistrátu. Namiesto toho pribudli ďalší ľudia, otvorila sa klimatická kancelária. Načo potrebuje toľko viceprimátorov a poradcov?

A má to, samozrejme, aj veľký vplyv na podnikateľov v meste. Vallovi na nich vôbec nezáleží, chce ich len skasírovať. Volkswagenu sa takto zvýšili náklady o niekoľko miliónov eur. Kde sa to pretaví? Možno vo vyššej cene tovarov a služieb, možno prepustia nejakých ľudí, možno znížia odmeny.

Viem o tom, že jeden podnikateľ v Rači preto už uvažuje o zbúraní skladových priestorov a presťahovaní do Senca. Zvyšovanie dane z nehnuteľností nielen vytláča väčších podnikateľov z mesta, ale poškodzuje to aj tých menších, ako sú majitelia reštaurácií a obchodov. Život v Bratislave bude aj preto ešte drahší.