Korčok u progresívcov Sako dole, vykasať rukávy a hor sa do terénu!

Bolo to milá zhoda náhod. V Bratislave na Konzervatívnom summite práve rečnil Vladimír Palko o konzervatívnom tábore na Slovensku a skonštatoval: „Kandidát konzervatívcov na prezidenta to má namierené medzi progresívcov, rovnako predsedníčka poslaneckého klubu kresťanských demokratov. Nevyzerá to dobre.“

Nuž, na umelecký dojem sa tu nikdy príliš nehralo.

Ale presuňme sa z historickej budovy NR SR trochu nižšie, teda bližšie k Dunaju do Galérie Umelka. Tam už si politici Progresívneho Slovenska so svojou novou posilou, „umierneným konzervatívcom“ Korčokom, skúšali, ako sa správne zoradiť do dvojradu, aby nikto nikoho príliš nezatieňoval. 

Veľmi to nešlo, lebo hlúčik nemôže byť príliš naširoko, kvôli kamerám. A tak už z toho bol niekde aj trojrad. 

Niektorí sa do záberov kamier ani poriadne nedostali, napríklad taký Jaroslav Spišiak bol úplne vzadu na kraji, takmer neviditeľný.

Kde sú tie časy, keď so slávobránou vítali u progresívcov práve jeho!

V strede zástupu majú byť tí najdôležitejší a tam už bol pretlak. Nikto nechce byť zakrytý ani Michalom Šimečkom a ani Ivanom Korčokom, ktorý je od Šimečku ešte trošku vyšší a plecnatejší.

Progresívne Slovensko vie Korčoka riadne zamestnať a uspokojiť tak jeho potreby.

Je to krátka chvíľa, žartuje sa pri nej, ale vidno tu, že silné PS už funguje ako magnet pre ľudí, ktorí chcú byť blízko pri moci.

Ficova nová idea o 7-percentnom kvóre na vstup do parlamentu prekvapivo celkom zaujala, téma žije, a tak sa možno ambiciózni politici z menších strán budú teraz zasnene pozerať smerom k progresívcom.

Ako sa zmestiť do toho hlúčika a nezapadnúť.

Všetko ostatné okrem značky PS už je risk.

Ani Ivanovi Korčokovi sa riskovať nechce. Netúži sa celé tri roky triasť, či sa dostane aspoň za poslanca. Chce byť v silnej strane, aj keď v nej nebude hrať prvé husle, zatiaľ.

U takých Demokratov by Korčok mohol byť aj predsedom, ale jednak tá neistota je ubíjajúca, ale aj finančne by to bolo náročné. Progresívne Slovensko ho vie riadne zamestnať a zabezpečiť mu životný štandard, na aký si v diplomatickom svete navykol.

Korčok pred novinármi sám ohlásil, čo bude robiť. Aby to nebodaj nevyzeralo tak, že ho Šimečka azda úkoluje.

Prekvapivo bude mať na starosti volebný program, to znie trochu ako vtip, ak teda nebudú predčasné voľby. Ale potom Korčok dodal, že jeho doménou bude aj terénna práca.

Tú progresívci potrebujú ako soľ. Nedávno síce mali jazdu po regiónoch, ale predsa len môže Korčok so svojou diplomatickou noblesou ohúriť vidiečanov viac ako napríklad Šimečka či Jaurová.

Korčok si to vyskúšal už pred prezidentskými voľbami, ale aj posledné týždne dával na svoj Instagram najmä fotografie, ako si podáva ruky s ľuďmi po Slovensku, ako sa s nimi rozpráva, ako im načúva. Isto si bude robiť aj veľa selfíčok, ale veď je on fotogenický.

Progresívnemu Slovensku vzrastie vážnosť aj u Roberta Fica.

Zadanie pre Korčoka je jasné: Choď po tom „zaspatom“ Slovensku a presviedčaj ľudí, že progresívci v skutočnosti nie sú nič hrozné, že už sa aj zmenili, dozreli a pokojne ich môžu voliť aj „umiernení konzervatívci“. 

A sú už aj pre šesťdesiatnikov. Už nemajú v hlave len „tehotné osoby“, homosexuálne manželstvá či uznanie všetkých pohlaví. 

Zaujímavé bude vidieť, ako mu táto misia bude fungovať niekde na Orave.

Progresívnemu Slovensku však vzrastie vážnosť aj u Roberta Fica. 

Korčok je niečo iné ako Šimečka. Tomu druhu karierizmu, ktorý v Korčokovi je, Fico rozumie. Vie, že on nechce byť spasiteľom sveta, on si chce užiť moc a pomstiť sa za prehru v prezidentskom paláci.

Tieto motívy Fico dokáže pochopiť.

Fico a Korčok sú rovnako starí, obaja ročník 1964. Obaja už niečo preskákali, obaja sa držia vo forme a zakladajú si aj na svojej fyzickej kondícii.

A obaja sú hodnotovo flexibilní, vedia sa prispôsobiť objednávke voličov.

Korčok už jasne povedal, aká bude jeho hlavná téma. Bude to vlastenectvo. Už si overil, že toto mu v kampani fungovalo.

Aj vo svojom prvom prejave ako progresívny politik hovoril o vlastenectve, o tom, že Slovensko je úspešný príbeh a že hoci tu teraz je úpadok a zaostávanie, neznamená to, že na Slovensku je všetko zlé.

Toto je pre Fica trošku nepríjemné, ale nielen preňho. Vlastenectvo je zvyčajne silnou témou konzervatívcov. Takže Korčokova vlastenecká agenda je výzvou.

Ale veď výzvy sú fajn.