Talianske denníky sa tento týždeň venovali úmrtiu mladého muža, ktorého krátky život zanechal hlbokú stopu v životoch mnohých ľudí. Nie je náhoda, že jeho odkaz sa masovo šíri sociálnymi médiami.
Život človeka so zdravotným znevýhodnením môže byť plný, krásny a zmysluplný, čo potvrdzoval tento mladý muž pri každej príležitosti.
Patril k najdlhšie žijúcim ľuďom s diagnózou progéria. Ide o dedičnú chorobu, na ktorú ľudia zomierajú v detskom veku. Sammy Basso si teda uvedomoval, že môže zomrieť kedykoľvek. Nakoniec on sám žil dvakrát dlhšie, než sa priemerne dožívajú ľudia s touto diagnózou.
Progéria, známa aj ako Hutchinsonov-Gilfordov syndróm, urýchľuje proces starnutia tkanív a orgánov. Ochorenie spôsobuje predčasné starnutie detí už po niekoľkých mesiacoch. V krátkom čase ľuďom vypadávajú vlasy, koža vráskavie a tepny sa odvápňujú. Príčinou smrti sú často infarkty či mozgové príhody.
Basso žil v severnom Taliansku, okrem štúdia svojej diagnózy sa zaoberal aj spoznávaním svetových náboženstiev. Ukotvenie však našiel v kresťanstve.
Diagnózu progéria dostal vo veku dvoch rokov. Už ako dieťa sa usiloval pomáhať iným ľuďom s týmto ochorením. Jeho najdôležitejším cieľom bolo zvýšiť povedomie o progérii a podporiť jej výskum. V roku 2018 preto ukončil štúdium prírodných vied diplomovou prácou o terapiách na spomalenie progresu tohto ochorenia.
Preto vás prosím, priatelia, milujte ľudí okolo seba, nezabúdajte, že naši spolucestujúci nikdy nie sú prostriedkom, ale cieľom.
Basso sa preslávil vďaka dokumentárnemu filmu National Geographic Sammyho cesta.
Zomrel náhle. Jeho najlepší priateľ Riccardo Zanolli pre taliansky denník Corriere della Sera povedal, že Basso tancoval na svadobnom večierku svojich priateľov, potom sa cítil zle a skolaboval. „Bavil sa do poslednej chvíle,“ povedal Zanolli.
Po jeho smrti rodičia otvorili list, ktorý im zanechal ako testament. V rámci pohrebnej kázne ho prečítal miestny biskup v preplnenom chráme.
Ak máte chvíľku čas, odporúčam vám prečítať si tento list v plnom znení. Je to meditácia veľkej hĺbky, viery a životnej múdrosti zrelého človeka. Sammy Basso, človek malého vzrastu, ktorý bojoval s ťažkým postihnutím, každého čitateľa prinúti zastaviť sa v rýchlom tempe bežných dní a upraviť svoje životné smerovanie. Zacitujem aspoň krátky úryvok.
„Neviem, prečo a ako odídem z tohto sveta, určite mnohí povedia, že som svoj boj s chorobou prehral. Nepočúvajte ich! Nikdy nebolo treba bojovať, bolo treba len prijať život taký, aký bol, s jeho ťažkosťami, ale stále nádherný, stále fantastický, jednoducho dar, ktorý mi dal Boh. (…) Veľkú časť svojho života som si myslel, že neexistujú úplne pozitívne alebo úplne negatívne udalosti, že je len na nás, či vidíme dobré alebo zlé stránky. Samozrejme, je to dobrá životná filozofia, ale nie je to všetko! Udalosť môže byť negatívna a môže byť aj úplne negatívna! To, čo je na nás, nie je to, aby sme v nej našli niečo pozitívne, ale skôr to, aby sme konali na správnej ceste, vydržali a v záujme druhých premenili negatívnu udalosť na pozitívnu. Nie je to o hľadaní pozitív, ale skôr ich vytváraní a to je podľa môjho názoru najdôležitejšia schopnosť, ktorú nám dal Boh, schopnosť, ktorá nás najviac zo všetkého robí ľuďmi. (…) Ak som niečo nikdy neoľutoval, tak to, že som v živote miloval toľko ľudí a tak veľmi. A predsa príliš málo. Tí, ktorí ma dobre poznajú, vedia, že nie som typ, ktorý rád dáva rady, ale toto je moja posledná šanca... Preto vás prosím, priatelia, milujte ľudí okolo seba, nezabúdajte, že naši spolucestujúci nikdy nie sú prostriedkom, ale cieľom. Svet je dobrý, ak vieme, kam sa pozerať. (...) Ak som prežil svoj život hodnotne, ak som niesol svoj kríž, ako sa odo mňa žiadalo, teraz som so svojím Stvoriteľom. Teraz som pri svojom Bohu, pri Bohu svojich otcov, v jeho nezničiteľnom dome.“






Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.