Diana Mozoláková o divých rastlinách Majú neporovnateľne viac živín ako šalát zo supermaketu a ešte sú aj zadarmo. Žihľava je zlatý grál stravy

„My na Slovensku môžeme byť vďační, žijeme ešte v oblasti, kde máme dobré podmienky na pestovanie, preto máme hojnosť. Nevidím dôvod, prečo by sme si mali kupovať ľadový šalát z druhého konca planéty, zabalený v štyroch plastových obaloch, ktorý vyrástol niekde pod umelým svetlom, kde nepríde ani do styku so slnkom a s reálnou pôdou,“ hovorí pre Postoj Diana Mozoláková. 

Tvrdí, že nie je náhoda, že napríklad žihľava rastie všade a je jej veľa. „Skutočne ju potrebujeme a ona sa nám sama ponúka. Najznámejšia bylinkárka Maria Treben hovorila, že keby ľudstvo poznalo liečivé účinky žihľavy, nepestovalo by nič iné. A mala pravdu (...) Je to top detoxikačná bylinka, čistička našej krvi a je hlavne najuniverzálnejšou bylinou, s ktorou sa dá pracovať na milión spôsobov a nemáme si ju s čím zameniť. Kedysi sa žihľavový ‚špenát‘ alebo prívarky z nej robili úplne bežne.“

Diana Mozoláková vyštudovala pedagogiku, je bývalou aktívnou atlétkou a dnes vedie kurzy o spracúvaní byliniek a plodov z voľnej prírody. Na sociálnych sieťach vystupuje pod menom Divoká strava.

Vy tvrdíte, že naša pôda je už taká vyčerpaná, že rastliny, ktoré bežne kupujeme, už nemajú dostatočnú nutričnú hodnotu pre naše telo, a preto by sme mali viac siahať po divokých rastlinách.

Na stravu sa nepozerám len tak, že má naplniť brucho. Zaujímajú ma nutričné hodnoty potravín. Zistila som, že moderné poľnohospodárstva často využívajú vyčerpávajúce metódy pestovania, ktoré vedú k zníženiu živín v pôde. Sú to monokultúry, nadmerne používajú chemické hnojivá, dochádza k erózii pôdy, to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k zníženiu kvality pôdy a následne plodín.

Naši predkovia nechali vždy zregenerovať pôdu – nechali ju ležať úhorom, ako sa to kedysi hovorilo –, čo bol prirodzený postup, aby mala pôda čas sa spamätať a znova plodiť. Ak je dnes pôda vyčerpaná, ako môže dať silu do nadzemných častí rastlín? Preto dnes poľnohospodári využívajú kvantum hnojív a postrekov. Rastliny už nie sú odolné a silné, nemajú nutričné hodnoty, lebo ideme len na kvantitu, nie na kvalitu.

Divoké rastliny, ktoré preferujete, majú teda pre naše telo oveľa vyššiu nutričnú hodnotu?

Divorastúce rastliny si žijú svojím vlastným životom, sú prispôsobené miestnym podmienkam, kde žijú, a preto obsahujú veľké množstvo živín a antioxidantov. Burina sa nedá korigovať, rastie si, kde chce, má jednoducho prirodzenú životaschopnosť a odolnosť a tým si zachovala aj svoj nutričný efekt.

Preto hovorím, že radšej jesť menej divorastúcich rastlín ako veľa prázdnych šalátov zo supermarketu, ktoré mnoho ráz ani neprišli do kontaktu s pôdou. Sú pestované len v hydrolátoch, chýbajú im však vitamíny a minerály z pôdy.

Prečo majú byliny voľne rastúce v prírode viac živín pre telo?

Aj preto, lebo majú silné korene, ktoré siahajú oveľa hlbšie a vedia si vytiahnuť z pôdy vodu, ktorá sa nachádza veľmi hlboko. Vedia tak nasať vodu aj z dvoch metrov. Taká baza má korene dlhé i desať metrov a dokáže vyťahovať živiny z hlbokých vrstiev pôdy. Čím je pôda hlbšia, tým viac živín má a nevyčerpá sa tak ľahko ako vrchné časti pôdy.

Napríklad púpava je extrémne životaschopná, dokáže vyrásť v podstate kdekoľvek, aj v asfalte v malej medzere. Nie náhodou sa tieto rastliny používajú aj cielene na regeneráciu kontaminovaných pôd. 

Keď prídeme do supermarketu, máme na výber viacero zelených listov, či už rukolu, alebo poľníček, šaláty sú dostupné aj s koreňovým systémom, aby dlhšie vydržali v chladničke. Vy hovoríte, že radšej si máme natrhať listy púpavy zadarmo než sa kŕmiť týmito šalátmi, ktoré sa ani nedotkli pôdy?

Nehovorím, že všetky šaláty, ktoré kúpite, sú prázdne, záleží na tom, ako sa pestovali, ale väčšinou sa dnes šaláty z obchodov pestujú vo vysokých stĺpoch a sú namočené len v umelo vyživovanej vode. Chápem to, je to kvôli kvantite a pohodlnosti, lebo šaláty nie sú špinavé od hliny, dobre sa zbierajú. Možno je to benefit v oblastiach, kde nie sú dobré podmienky na pestovanie a potrebujeme tam doplniť potraviny aj takýmto spôsobom.

My na Slovensku však môžeme byť vďační, žijeme ešte v oblasti, kde máme dobré podmienky na pestovanie, preto máme hojnosť. Nevidím dôvod, prečo by sme si mali kupovať ľadový šalát z druhého konca planéty, zabalený v štyroch plastových obaloch, ktorý vyrástol niekde pod umelým svetlom, kde nepríde ani do styku so slnkom a s reálnou pôdou.

Žijeme taký paradox, máme tu veľkú hojnosť, ale sme najviac podvyživenou generáciou.

Tým zrejme nemyslíte nízku hmotnosť.

Aj obézni ľudia môžu byť podvyživení. Máme tu hojnosť potravín, zeleniny aj ovocia, ktoré si môžeme kedykoľvek kúpiť, ale napriek tomu narastajú choroby, metabolické poruchy.

Súčasná zelenina a ovocie však obsahujú o 90 percent menej vitamínov ako pred šesťdesiatimi rokmi. Aj podľa štúdií to našu dennú potrebu nepokryje. Minerály a vitamíny si tak potrebujeme výživovými doplnkami.

Preto upozorňujem, že tu máme niečo, čo je zadarmo, každý deň po tom stúpame, snažíme sa to z našich záhrad vykynožiť, nadávame na to, hoci to aj v malých množstvách obsahuje oveľa viac živín ako veľký šalát z obchodu.

Divoké rastliny by sa nemali chápať ako úplná náhrada pestovaných plodín, ale ako hodnotný výživový doplnok, ktorý si môžeme sami a zadarmo nazbierať.
 

Foto: Postoj/Peter Kocúr

Hovoríte, že napríklad taká obyčajná žihľava má až šesťkrát viac vitamínu C ako kyslá kapusta, napriek tomu sa o účinku divorastúcich bylín na naše zdravie hovorí veľmi málo. Čím to je?

My už žijeme v takom blahobyte – obchody sú otvorené 24 hodín 7 dní v týždni –, že sme stratili zmysel hľadať zdroje potravy v prírode. Sadneme si aj o polnoci do auta a ideme si kúpiť, čo potrebujeme, alebo si to dáme doniesť donáškovou službou.

Pritom ani nie tak dávno v čase vojen boli ľudia doslova nútení si nájsť niečo na jedenie v divej prírode, aby vôbec prežili. Môj dedo bol napríklad partizán, skrývali sa v lese a jedli často listy zo stromov, lebo nemali čo jesť. Ale po tom, keď vojna pominula, zabudli na to, lebo z týchto čias im zostal pocit strádania. Nejako sme to vytesnili a skôr sa upíname na poľnohospodársky pestované plodiny.

Samozrejme, kvitujem, keď si niekto pestuje v záhrade zeleninu, šaláty, ovocie, ale možno by sme nemali toľko bojovať s burinami. Za bylinami nemusíme chodiť do lesa, stačí sa pozrieť na to, čo nám rastie v blízkosti, doslova o ne zakopávame.

Bylinky nie sú žiadna novinka, boli tu s nami stále. Už naši predkovia spracúvali všetko, žili sezónne. Moja starká spracovávala aj šípky, sušili sa, ale robila aj džem. Zbierala púpavy a robila medy či rôzne sirupy. Niektorí zbierali dokonca žalude a robili z nich múku. Ale zabudli sme na to.

Nie je to aj tým, že sa nám to zdá priveľmi prácne?

Samozrejme, je jednoduchšie kúpiť si niečo hotové. V čase pandémie bolo zaujímavé, ako zrazu ľudia začali piecť kváskové pečivo a chlieb, lebo na to jednoducho mali čas.

Na druhej strane keď si zistíme informácie, niekedy nám stačí len prechádzka do prírody a niečo si môžeme vždy doniesť domov. Nepotrebujeme sa zberu venovať vo veľkom a obetovať tomu nejaký extra čas. Keď idete na výlet, zbaľte si aj tašku a nožnice a nazbierajte si pár listov. Stačí to odložiť do chladničky alebo to malé množstvo rovno spracovať a máme kvalitný doplnok stravy. Nemusíme si robiť zásoby na dva roky. Príroda je cyklická, teda o rok tu tá istá rastlina bude znova.

Vedec Juraj MajtánNa Slovensku máme špičkový med. Je čas, aby sa začal bežne používať i v medicíne

Zuzana Hanusová

Ukážme si využitie bylín na konkrétnej rastline. Žihľavu voláte kráľovnou divokých rastlín, lebo z nej dokážeme použiť všetko od koreňa až po semiačka. Ako konkrétne?

To, že žihľava rastie všade a je jej veľa, nie je náhoda. Skutočne ju potrebujeme a ona sa nám sama ponúka. Najznámejšia bylinkárka Maria Treben hovorila, že keby ľudstvo poznalo liečivé účinky žihľavy, nepestovalo by nič iné. A mala pravdu.

Je to top detoxikačná bylinka, čistička našej krvi a je hlavne najuniverzálnejšou bylinou, s ktorou sa dá pracovať na milión spôsobov a nemáme si ju s čím zameniť. Považujeme ju za nepríjemnú burinu, hoci je nesmierne cennou rastlinou s úžasnými výživovými vlastnosťami. Keby sme si chceli vyriešiť 90 percent chorôb, tak nám stačí z byliniek využívať práve žihľavu.

Nemusíme ju využívať len v žihľavovom čaji, ktorý je najznámejší. Má mnoho benefitov, napríklad pomáha vylučovať škodlivé látky z tela a podporuje krvotvorbu. Ale žihľava je aj veľmi chutná bylinka, jej chuť je veľmi neutrálna, preto ju v kuchyni môžeme použiť aj nasladko, aj naslano. Kedysi sa žihľavový „špenát“ alebo prívarky z nej robili úplne bežne.

Ja som najviac za čerstvé spracovanie, lebo nám rastie od skorej jari do neskorej jesene. Listy môžeme použiť do rôznych štiav, smoothies, do šalátov, ale aj do polievok a omáčok. Má silné protizápalové účinky, znižuje hladinu cukru v krvi. Dala by sa o nej napísať jedna samostatná kniha.

Ako sa dajú zjesť listy žihľavy ako šalát, keď pŕhli?

Pŕhli pri dotyku, ale keď ju napríklad prelejeme horúcou vodou, pŕhlivosť sa stiahne. Alebo sa tŕne narušia tak, že ju prejdeme obyčajným kuchynským valčekom. Zoberieme si kuchynskú utierku, položíme žihľavu, prekryjeme ju druhou utierkou a cez látkovú utierku ju jednoducho povalčekujeme. To spôsobí, že jej narušíme ostne a dá sa s ňou ďalej krásne v kuchyni pracovať. Samozrejme, listy treba nakrájať na menšie kúsky.

Ja ju najradšej mixujem, takto ju napríklad po uvarení polievky vlejem ako poslednú ingredienciu alebo ju pridávam do spomínaných smoothies. Nemala by prejsť varom, keďže obsahuje 90 rôznych prvkov. Väčšinu bylín odporúčam konzumovať v surovom stave.

Sušením bylinka stráca najmä chlorofyl, ktorý naše telo potrebuje. Dnes vidíme veľký boom rôznych zelených práškov za obrovské sumy, ako sú rôzne chlorelly, spiruliny, hoci si to môžeme dopĺňať práve z divorastúcich bylín. Žihľava je na tom asi najlepšie a je zadarmo.

Ako využiť jej korene?

Z koreňov sa robí napríklad silný odvar pri problémoch s prostatou alebo na podporu rastu vlasov.

Môžeme ju zbierať ešte aj teraz na jeseň?

Áno, ak nájdeme ešte mladú žihľavu, použime z nej listy. Keď sa žihľava pokosí, tak vyháňa ešte aj teraz nové výhonky. Z tej odrastenej, ktorá už má semiačka, použime len tie. Lebo staršia rastlina už dáva svoju energiu do semien.

Ja to vo svojej záhrade robím takto: časť žihľavy nechám dozrieť na semiačka a časť pokosím a o dva týždne mám krásne mladé čerstvé chrumkavé žihľavky, ktoré sú rovnaké ako tie jarné.

Vy ste veľkou propagátorkou semiačok žihľavy, učíte ľudí, ako ich zbierať a sušiť. V čom sú výnimočné?

Semiačka sú zlatým grálom divokej stravy, lebo sú bohaté na esenciálne mastné kyseliny, na vitamíny. Môžeme ich zbierať ešte aj teraz, podľa toho, kde nám žihľavy rastú. Na slnečných miestach sú už väčšinou vysušené, ale ak nájdeme ešte rastliny v tieni, tie by mohli mať semiačka aj v tomto období.

Ak nájdeme zelené semiačka, tie si nastrihajme, vysušme a potom ich vyklepme do skleneného pohára. Je to jednoduché a jeden sedemdecový pohár semiačok nám poslúži ako doplnok stravy na celú zimu.

Aké benefity prinášajú?

Zaradila by som ich medzi takzvané superpotraviny, ktoré sú teraz propagované, ako sú chia semiačka či zázvor. Žihľavové semiačka majú povzbudivý účinok, slúžia na nakopnutie imunity, pretože sú plné esenciálnych mastných kyselín, majú množstvo bielkovín. Pomáhajú pri chronickej únave, preto ich odporúčam aj ženám po materskej, ktoré sú vyčerpané z dojčenia, alebo ľuďom po ťažkých chorobách, po chemoterapii. Majú totiž silnú zotavovaciu schopnosť.

Nie náhodou sa používajú aj pri vojenských výcvikoch, keď vojakov učia, ako prežiť bez jedla, keď sú stratení v lese, aby nadobudli rýchlu energiu. V Anglicku sa dávali koňom pred výstavami, aby mali krásnu srsť. Podporujú rast vlasov, veľa žien mi písalo, že mali s tým problém a semiačka im pomohli.

Pamätám si, že babka sa na jar šľahala mladou žihľavou, lebo to vraj pomáha na reumu. Je to pravda či ide o mýtus?

Predpokladám, že ide skôr o mýtus. Reuma je vnútorné ochorenie a šľahaním žihľavou sa nedá vyliečiť podstatu reumy z dlhodobého hľadiska. Na reumu treba ísť nápravou vnútorného prostredia.

Foto: Postoj/Peter Kocúr

Čo iné môžeme ešte z jesennej prírody využiť?

Teraz dávajú rastliny všetku svoju silu do semien a do plodov a koreňov. Príroda má teraz posledný cyklus, ktorým zásobuje seba, ale aj nás.

Ešte nájdete aj pár zelených rastlín, napríklad listy púpavy alebo rebríček, to sú bylinky, ktoré majú teraz akoby druhú jar. Púpavu môžeme použiť napríklad do šalátov.

Ale môžeme sa zamerať na plody a semená. Zaujímavé sú skorocelové semiačka, je to prírodná vláknina. Psyllium, ktoré sa predáva v obchodoch, sú semiačka skorocelu indického a my pritom máme túto vlákninu na našich poliach v podobe nášho skorocelu. Sú to veľmi chutné chrumkavé semiačka, ktoré rastú na jednej stonke a fungujú ako čistička čriev. Môžeme ich konzumovať ešte zelené priamo alebo si ich vysušiť a potom uskladniť na zimu a dávkovať po jednej lyžičke.

Alebo semiačka divokej mrkvy, rasce, štiavu. Štiav je červený kvet, rastie popri cestách a kedysi sa aj jeho semiačka používali zomleté ako náhrada múky.

Z plodov sú zaujímavé šípky, ktoré obsahujú množstvo vitamínov a minerálov, antioxidantov na podporu imunity. Ale zaujímavý je aj hloh, jeho červené plody, ktoré sa zbierajú na jeseň. Je jedlý, podporuje najmä činnosť srdca a krvného obehu, znižuje tlak. Okrem čaju, tinktúry sa dá hloh použiť aj ako chutné jedlo, v kombinácii s jablkami ho môžeme povariť a prepasírovať a môžeme z neho urobiť kečup. Nevadí mu tepelná úprava.

Zaujímavé sú aj plody bazy, aj keď tie si už na väčšine územia vyzbierali vtáky. Plody bazy majú silné protivírusové a antibakteriálne účinky. Ale baza musí prejsť varom, pretože surová obsahuje toxickú látku. V surovom stave tak môže byť mierne jedovatá. Preto jej plody dávam napríklad do koláčov alebo z nich robím sirupy, medy.

Takisto spomeniem jarabinu, o ktorej si mnohí myslia, že je jedovatá, ale nie je to pravda. Jarabina obsahuje okrem vitamínu C veľké množstvo vitamínu A, karoténov, flavonoidov. Z jarabiny sa robia bežne džemy, kompóty, sirupy alebo výživy spolu s jablkami. Takisto je dôležité, aby prešla tepelnou úpravou. Má horkastú chuť, preto je dobré ju kombinovať so sladkým ovocím. 

A z koreňov?

Tam by som počkala ešte do novembra. Samozrejme, mali by sme si označiť alebo navnímať, kde tá-ktorá rastlinka rástla, aby sme vykopali dobrý koreň.

Najznámejší je asi lopúch, ktorého koreň je veľmi chutný, lebo chutí ako zemiak a kedysi sa používal rovnako ako iná koreňová zelenina – ako mrkva alebo petržlen. Ja ho dávam do polievok. Ľahko sa kope, lebo je rovný, netreba naň rýľ.

Najviac preskúmaný je koreň púpavy, ktorý je bohatý na inulín, ktorý podporuje rast prospešných baktérií v našich črevách, preto je to jednotka pri tráviacich problémoch. Štúdie dokazujú, že má aj protirakovinové účinky, najmä pri rakovine prostaty a prsníka. Ak máme akýkoľvek onkologický problém, odporúčam ho zaradiť do stravy. Môžeme si robiť odvary z koreňa, ale videla som dostupné už aj hotové v bioobchodoch. Je horký, ale to je dobré pre telo, nech nás to neodradí. Naše telo potrebuje horké látky pre trávenie. Každý osvietený lekár vám dnes povie, že 90 percent vašej imunity sa schováva vo vašich črevách. Keď vyriešite črevo, tak sa vám vyrieši veľa chorôb.

Potom by som ešte spomenula koreň kostihoja, ktorý nie je jedlý, nepoužíva sa v kuchyni, ale má najsilnejšie hojivé a protizápalové účinky. Ten sa spracúva vo forme tinktúry na regeneráciu kostí, svalov, kĺbov a práve teraz je čas, keď si ho treba vykopať. Stačí ho nakrájať, zaliať destilátom a potom sa touto tmavou tekutinou natierajú postihnuté miesta.

Často si uskladňujete bylinky alebo plody fermentáciou v mede. Aké sú výhody takéhoto spracovania?

Takýmto spracovaním rastliny a plody neprejdú tepelnou úpravou a zachovajú si tak sto percent svojich výživných látok. A samotná fermentácia ešte zvýši ich nutričnú hodnotu. Fermentácia je proces mliečneho kvasenia, kde mliečne baktérie akoby podčiarknu samotnú vysokú hodnotu nutričných hodnôt bylín. Preto mám rada fermentáciu, či už v mede, alebo aj v slanom náleve.

Čo napríklad nakladáte do medu?

Plody, ktoré nemusia prejsť tepelnou úpravou. Mierne ich rozmixujem, čím ich naruším, aby pustili viac štiav. Napríklad aróniu, ktorá je sama osebe trpká, a preto sa hodí s medom. Ak máme kvalitný med od včelára, tak ho môžeme aj takto použiť. Med je prírodný konzervant, takže ja mám doma takto naložené aj niekoľkoročné medy v chladničke. Takto si uchovávam aj púpavu alebo lístky nádchovníka.

Môžete prezradiť presný postup?

Je to jednoduché, bylinky alebo plody treba zaliať medom z dobrého zdroja, lebo kvalitný med je základ. Môžeme ich buď prekladať medom tak, že ideme vrstvu po vrstve, bylinky, med, bylinky, med, až kým sa pohár nenaplní, a posledná vrstva by mala byť vždy med. Ideálne je mať medu a bylín 50 na 50, nemalo by to presiahnuť pomer jedna k jednej.

Následne pohár dôkladne uzavrieme, uložíme na miesto pri izbovej teplote, nie na priamom slnku. Je dobré mať ho na očiach, lebo musí aspoň dva-tri týždne postáť a treba ho otáčať hore dole dnom, aby sa premiešal. V tomto období fermentuje a na povrchu sa môže vytvoriť aj jemná pena, čo je normálne a je to znamenie, že fermentačný proces sa spustil. Napríklad taký nádchovník má veľa peny, lebo listy obsahujú veľa vody.

Fermentácia bylinky uchová a potom si takýto med dokážeme odložiť a užívať. Niektoré bylinky si po procese fermentácie môžeme precediť, ale taký nádchovník ani nemusíme, lebo je to chutná bylinka a dá sa jesť spolu s medom. Takýto med si môžeme potom odložiť na chladnejšie tmavšie miesto alebo do chladničky. Keby sme ho totiž nechali v teplej izbe, tak neustále fermentuje. Chladnejším miestom proces fermentácie zastavíme. 

Foto: Postoj/Peter Kocúr

Je tu sezóna nachladnutí, chrípok a viróz. Ako si môžeme pomôcť bylinkami a ktoré si zadovážiť?

Ak myslíme bylinky v zmysle fytoterapie, teda na liečenie, tak najzákladnejšie je použitie v podobe sušených bylín na čaje. Silnejšie sú tinktúry v liehu. Sušené bylinky sú prevencia a tinktúry sú naozaj účinné, aj keď už nastal nejaký problém, lebo rýchlo stimulujú imunitný systém. Tinktúry by sa nemali veľmi používať dlhodobo, aby si telo nezvyklo, že ho stále nejako stimulujeme.

Základ je mäta, ktorá má antibakteriálne účinky, upokojuje kašeľ, podráždené hrdlo. Potom lipa, ktorá má potopudné účinky, vhodná je pri teplote, telo sa vďaka nej zbavuje vírusov. Dobré je mať doma aj harmanček, ktorý pomáha s trávením, uvoľňuje kŕče. Šalvia je protizápalová, je to prírodné antibiotikum, ktoré pomáha pri zápaloch ústnej dutiny, pri angínach. Potom kombinácia bazy a lipy je veľmi účinná. Aj echinacea je základ, veľmi silno posilňuje imunitný systém, preto je dobré podávať ju na začiatku choroby, prvé dva dni, keď máme len pocit, že na nás niečo ide. Neodporúčala by som brať ju dlhodobo.

Na dutiny je dobrý pľúcnik, prvosienka alebo aj obyčajná sedmokráska.

Ak nemáme nazbierané a nasušené bylinky, dajú sa dnes zohnať bylinky alebo kvalitné tinktúry z overených zdrojov. Čo si všímať u predajcov, aby sme nakúpili kvalitné produkty?

Tento sektor sa našťastie stále zväčšuje, lokálnych predajcov je mnoho. Bylinky by som však nekupovala v bežných potravinách alebo lekárňach. Máloktorá lekáreň má dobrú zásobu sušených bylín.

Mne sa osvedčilo sledovať lokálne skupiny ako predaj z dvora alebo skupiny, kde ľudia predávajú svoje prebytky. Je potrebné poznať zdroj. Veľkí predajcovia bylín to väčšinou robia ako biznis vo veľkom a nevieme, odkiaľ berú sto druhov rastlín. Najlepšie je nakupovať od slovenských a českých predajcov.

Už máme aj predajcov tinktúr, sú stabilnejšie ako bylinky alebo oleje, ktorých účinky vydržia rok. Tinktúry vydržia aj päť rokov. Hľadala by som ich v overených špecializovaných bioobchodoch. Mali by mať označený pôvod a potvrdenie, že sú v biokvalite. Netreba sa báť, že sú v alkohole, v jednej dávke je menej alkoholu ako v krajci kváskového chleba alebo v pohári jablkového džúsu.

Aký je váš názor na porciované čaje?

Bohužiaľ, väčšina týchto čajov obsahuje len malé množstvo skutočných lístkov, skôr je to len zvyškový prach, ktorý zostal po spracovaní kvalitného čaju. Bola som v jednej výrobni čaju, kde rastliny prechádzajú troma sitami. To, čo prepadne prvými dvoma, je kvalitný čaj, to, čo prepadne tretím sitom, je už len prach a zvyšky a práve to ide do porciovaných čajov.

Mnohé tieto čaje obsahujú rôzne arómy, farbivá, stabilizátory plus samotné vrecúška sú často vyrobené z materiálu, ktorý pri styku s horúcou vodou uvoľňuje mikroplasty alebo iné škodlivé látky. My si nezalievame len čaj, ale aj to vrecúško. Lepšie je siahnuť po sušených bylinkách.

Ako takéto bylinky správne skladovať?

Ideálne v skle, vo vzduchotesnej nádobe alebo v papierovom vrecúšku na tmavom mieste. Platí, že ich plná účinnosť je tak jeden rok, takže ich nepotrebujeme veľa. O rok si ich môžeme predsa nazbierať znova. Ale ani po roku ich nevyhadzujme, môžeme ich ešte použiť napríklad do kúpeľa. Bylinkový kúpeľ je takisto príjemný spôsob, ako využiť staré bylinky.