Na skok od Slovenského krasu Ľudia sa roky sporia s cementárňou, ktorá spaľuje odpad zo zahraničia. Toxické látky sa najnovšie potvrdili v slepačích vajciach

Pri Národnom parku Slovenský kras na východe Slovenska prebiehajú už roky spory o lepšie životné prostredie.

Cementáreň Turňa nad Bodvou, ktorá pred rokmi začala okrem výroby cementu aj spaľovať odpad, podľa obyvateľov okolitých obcí zásadne ovplyvňuje ich kvalitu života. Negatívne.

Sťažujú si na čierny prach, štipľavý smrad nadránom či hluk. Hovoria dokonca aj o zvýšenom výskyte onkologických ochorení.

V blízkosti sa nachádza Zádielska tiesňava, Hrhovské rybníky, súčasťou je chránené vtáčie územie.

Tohtoročné výsledky biomonitoringu, ktorý si na podnet obyvateľov Turnianskej kotliny objednala Košická župa, potvrdili v okolí cementárne prítomnosť dioxínov.

Tieto toxické látky poškodzujú imunitný a hormonálny systém, podporujú rast nádorov a negatívne vplývajú napríklad aj na srdcovo-cievnu a nervovú sústavu.

V obci Zádiel slepačie vajcia obsahovali dioxíny a dioxínom podobné PCB látky, ktorých hodnota bola prekročená až takmer päťnásobne. Zdravotným rizikom pritom môže byť v závislosti od hmotnosti človeka konzumácia už aj jedného takéhoto vajca týždenne.

Obec Zádiel je vstupnou bránou do Zádielskej tiesňavy. Foto: Postoj/Alexander Iván

Cementáreň funguje od sedemdesiatych rokov, v roku 2006 sa podľa predsedníčky občianskeho združenia Zelený živel Lenky Šingovskej stalo to, s čím nik nerátal – začala spaľovať odpad a obyvatelia netušili, aký to bude mať na nich vplyv.

„Objavil sa u nás čierny prach, ktorý tu predtým nebol. Padá nám to na strechy, okenné parapety a nevieme ho poľahky odstrániť. Pokiaľ je na spevnených plochách, znamená to, že je aj na našom ovocí a zelenine, ktorú si pestujeme v záhrade a potom to konzumujeme,“ opisuje Šingovská, ktorá býva 500 metrov od cementárne v obci Dvorníky – Včeláre.

Lenka Šingovská býva 500 metrov od cementárne. Foto: Postoj/Alexander Iván

Situáciu dlhodobo mapuje, komunikuje s ministerstvom životného prostredia a píše listy úradom. Upozorňuje, že kým v zahraničí sa robí biomonitoring už pred realizáciou novej spaľovne a neskôr sa zopakuje, oni také dáta nemajú.

Vlani cementáreň ohlásila, že chce zvýšiť množstvo dovážaných tuhých alternatívnych palív, od ministerstva životného prostredia dostala súhlas.

Zámer prirodzene vyvolal nevôľu obyvateľov, ktorí spísali petíciu a žiadali preveriť, koľko toxických dioxínov majú vo svojom okolí. Proces ešte nebol právoplatne ukončený, keďže proti záverečnému stanovisku boli podané odvolania, takzvané rozklady.

Ministerstvo životného prostredia navýšenie spaľovaných odpadov obhajuje

Oslovili sme ministerstvo životného prostredia a pýtali sme sa, čo hovorí na výsledky najnovšieho biomonitoringu, ktorý potvrdil prítomnosť toxických dioxínov.

Odbor komunikácie uviedol, že obyvatelia majú právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia, a ocenil iniciatívu zo strany Košického samosprávneho kraja.

Rezort tiež pripomenul, že na tieto merania poskytol 85-tisíc zo svojho Environmentálneho fondu. Modernizáciu, a teda navýšenie spaľovaných odpadov, však obhajuje.

V pozadí cementárne sa vypína Slovenský kras. Foto: Postoj/Alexander Iván

„Práve modernizáciou cementárne má dôjsť k zníženiu emisií skleníkových plynov pri výrobe šedého cementu, ako aj k zníženiu tuhých znečisťujúcich látok emitovaných podnikom. Dôležité tiež je, že v prevádzke sa vykonávajú pravidelné environmentálne kontroly zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia,“ uviedli z rezortu pre Postoj.

Dodali, že za zhoršenú kvalitu ovzdušia v daných lokalitách môžu aj lokálne kúreniská.

Darina Štyriaková z firmy Ekolive, s. r. o., ktorá vykonala biomonitoring v máji pre župu, však tvrdí, že existuje výpočet, koľko dokáže prijať sliepka dioxínov z potravy, a na základe neho sa dá povedať, že tieto dioxíny prišli emisiami. Vzorky podľa nej odoberali v čase, keď si už ľudia doma nevykurujú.

„Mohlo ísť o dlhodobé znečisťovanie, podľa môjho názoru takéto vysoké hodnoty by nemohli prísť z vlastného spaľovania odpadu. Nechcem obviniť cementáreň, ale je predpoklad, že to prichádza odtiaľ,“ uviedla pre Postoj.

Obyvatelia pália podľa nej napríklad aj v obci Hosťovce, ale tam sa žiadna kontaminácia nenašla.

Dioxíny sú toxické organické zlúčeniny, ktoré vznikajú hlavne pri spaľovaní fosílnych palív, odpadov, ale aj dreva.

Na výsledky by sa mala podľa Štyriakovej zamerať inšpekcia životného prostredia a potvrdiť, kde všade sú dioxíny, aby sa ľudia cítili bezpečne.

Darina Štyriaková. Foto: Postoj/Alexander Iván

Spoločnosť Ekolive skúmala pôdu, sedimenty, mach, kôru stromov, mlieko či vajcia.

Kontaminácia sa potvrdila hlavne v machoch. Tam sa podľa Štyriakovej už dá predpokladať, že dochádza k ovplyvňovaniu emisiami, keďže machy sú ich veľmi známy akumulátor.

Na mlieko či vajíčka si posvietili z dôvodu, že dioxíny sa pri spaľovaní odpadov hromadia hlavne v tukových tkanivách živých organizmov.

Dá sa podľa nej predpokladať, že ak ľudia konzumujú kontaminované vajíčka, nežiaduce látky sa hromadia aj v ľudskom organizme.

Už sme sa rozhodli, likvidujeme sliepky

Csaba Czompoly býva takmer 20 rokov v obci Dvorníky – Včeláre. Prvú petíciu spustil ešte v roku 2006. „Vtedy som zistil, čo sa tu deje. Povedal som si, že toto nie je normálne,“ komentuje pre Postoj.

Cementáreň podľa neho stále tvrdí, že je všetko v poriadku, lebo sú stále pod limitmi. Domnieva sa však, že nie je schopná presne merať dioxíny.

Priebežne pre vlastnú potrebu fotografuje a robí videá cementárne, keď vychádza z komína niečo „škaredé“.

„Toto prostredie je už dosť znečistené a nemyslím si, že je dobrý nápad zvýšiť množstvo odpadu, ktoré sa bude spaľovať,“ dodáva Czompoly.

Csaba Czompoly spísal už pred rokmi prvú petíciu. Foto: Postoj/Alexander Iván

Obec Zádiel, v ktorom zistili prekročené limity toxických látok v slepačích vajciach, je bránou Zádielskej tiesňavy. Stretávame v nej obyvateľa Štefana Hajdú.

„Krásna dolina a máme tu cementáreň. Ale to už nie je cementáreň, ale spaľovňa, nosia sem smeti z Talianska. Prečo to nespália tam?“ pýta sa.

Zádielčan Štefan Hajdú. Foto: Postoj/Alexander Iván

Najnovšie výskumy neberie na ľahkú váhu šesťdesiatnička Helena Mackovjaková. Hoci nebýva v Zádieli, ale v Turni nad Bodvou, správy o kontaminovaných vajíčkach ju vystrašili.

„Už sme sa s manželom rozhodli, že likvidujeme sliepky,“ reagovala pre Postoj.

Roky si všíma zvláštny povlak na stromoch či ovocí alebo ťažký vzduch a rovnaké sťažnosti počúva aj od ďalších obyvateľov. Je onkologickou pacientkou a myslí si, že by sa v okolí cementárne mala spraviť štatistika aj tohto závažného ochorenia.

„Sú tu viacerí, ktorí majú rakovinu,“ hovorí. Spomína, že keď kedysi vyvešala vypraté plienky, nasadol na ne prirodzený prach z cementárne, ale teraz nevie, čo dýcha a čo sa tam naozaj spaľuje.

Nedávno mali cementárne „susedský deň“ pre verejnosť, na ktorý išla. Oceňuje síce poriadok a čistotu či nasadené stromy, ktoré tam videla, ale hovorí, že nič konkrétne, čo ju zaujímalo, sa nedozvedela.

Helena Mackovjaková už chovať sliepky nechce. Foto: Postoj/Alexander Iván

Pýtala sa napríklad na alternatívne palivo, ale nevidela žiadne. „Keď je to cementáreň, má sa sústrediť na výrobu cementu a nie spaľovanie odpadu,“ dodáva s tým, že sa ani nespaľuje slovenský odpad, ale taliansky.

Oslovili sme aj spoločnosť Danucem Slovensko, pod ktorú patrí cementáreň.

„Už v uplynulých mesiacoch sme v reakcii na sporné tvrdenia proti cementárni o tom, že je zdrojom škodlivých látok v regióne, investovali do ďalších meraní takmer 60-tisíc eur, a to aj nad rámec našich legislatívnych povinností,“ odpovedala hovorkyňa Alžbeta Timárová.

Dodala, že ich štúdia nepreukázala vplyv cementárne na okolie v rámci produkcie škodlivých látok.

Cementáreň podľa nej s PCB látkami „nemanipuluje, tieto látky neskladuje a ani nie sú zložkou spaľovania“. Závod s meraním škodlivých látok pokračuje na vlastné náklady. „Aby sme na základe faktov dokázali vyvracať nesprávne tvrdenia.“

Aktuálne emisné merania cementárne v Turni sú zverejnené aj online na webovej stránke firmy.

Faktom však je, že tohtoročný biomonitoring na podnet Košickej župy nebol jediný. Ešte v roku 2023 sa občianske združenie Zelený živel obrátilo na sieť Zero Waste Europe a nadáciu ToxicoWatch s podnetom na nezávislý výskum.

Vzorky odobrali v okruhu 2 500 metrov okolo cementárne v piatich okolitých dedinách. Pri vajciach, ihličí a machoch boli vykázané vysoké koncentrácie dioxínov.

V Turni nad Bodvou bolo vo vajciach zistených šesť zlúčenín PFAS (chemikálií). Holandskí vedci poukázali napríklad aj na znepokojujúce výsledky skríningových testov v povrchovom vodnom toku v blízkosti cementárne a v sedimente pre alarmujúco vysoké hodnoty PFAS.

Cesta k cementárni. Foto: Postoj/Alexander Iván

Košická župa, ktorá má len limitované možnosti, na základe výsledkov žiada sprísniť emisné limity pre zdroje znečisťovania ovzdušia, odporúča inštalovať špecifické koncové zariadenia na znižovanie emisií či prehodnotiť používanie tuhých alternatívnych palív.

Podľa kraja by sa mala tiež upraviť výška sankcií za opakované porušenia podmienok a interval vykonávania kontrol. Navrhuje aj výsadbu stromov v okolí cementárne a nepretržité monitorovanie emisií dioxínov.

„Rada by som v mieri nažívala a mala spoločné prostredie s fabrikou. Žijem tu takmer 50 rokov a chcem pokračovať v symbióze. Ale zmeny sú reálne a ide o to, aby sme to podložili dátami. Tie ukazujú, že áno, k zmenám už došlo,“ upozorňuje Lenka Šingovská s tým, že sa preukázalo, že už nejde len o subjektívne pocity obyvateľov.