Politické fórum Slovensko je vďaka zákazu surogácie ostatným krajinám vzorom. Mali by si to uvedomiť aj v PS a SaS

Predseda poslaneckého klubu CDU/CSU Jens Spahn odstúpil z funkcie po tom, ako si so svojím partnerom osvojili dieťa narodené využitím nezákonného náhradného (surogátneho) materstva.

Poslanec nerešpektoval postoj, ktorý sám ako bývalý minister zdravotníctva obhajoval a ktorý zastáva aj jeho strana CDU. Tá prax náhradného alebo surogátneho materstva striktne odmieta. Odstúpenie Spahna z funkcie je dôsledkom rozporu medzi jeho slovami a činmi.

Neviedlo však k odchodu poslanca z politiky. Zarážajúce je, že Spahn sa napriek zjavným rozporom s líniou strany nevzdal aj mandátu.

Ako sa to dá vysvetliť verejnosti? Ľudia predsa predpokladajú, že politici budú rešpektovať zákony a princípy. Zvlášť ak ide o líniu strany, ktorej dali svoj hlas...

Politická dôveryhodnosť však nezávisí len od toho, aké zákony politici presadzujú, ale aj od toho, či ich sami dodržiavajú. Práve dodržiavanie zákonov je základom dôvery medzi občanmi a politikmi.

Dobrý deň, kúpite si dieťa?

V Nemecku zároveň prebieha aj debata o praktikách surogátneho materstva, ako sú napríklad veľtrhy s cieľom sprostredkovať „nákup“ detí podľa preferencií objednávateľa.

O podobných veľtrhoch pre homosexuálnych mužov Men Having Babies v Bruseli som písala už skôr. V ponuke sú fotky žien, od ktorých si môžu kúpiť vajíčka.

Keďže pri tejto transakcii ide o značné sumy, objavili sa správy o spotrebných úveroch, ktoré si nemecké páry na takýto „nákup“ berú.

Dieťa nemôže byť tovar na objednávku

V týchto dňoch uplynul rok, odkedy osobitná spravodajkyňa OSN Reem Alsalem zverejnila prelomovú správu, ktorá tiež označila náhradné materstvo za praktiku porušujúcu práva žien a detí a formu vykorisťovania a násilia voči ženám a deťom a vyzvala na jej úplný zákaz.

Politické fórumBiznis, ktorý chceme zakázať, teraz preskúmala OSN

Miriam Lexmann

Kresťanskodemokratické hnutie presadilo zákaz takýchto praktík do Ústavy SR. S účinnosťou od novembra minulého roka naša ústava zakazuje akékoľvek dohody o tom, že žena porodí dieťa pre inú osobu.

Náhradné materstvo v postate nedovoľuje ani jedna európska krajina. Problém však je, že sa obchodovanie s deťmi napriek tomu rozširuje. V Európskom parlamente sa mi podarilo presadiť apel na Komisiu, aby prišla s návrhom legislatívy, ktorá ho zakáže na celoeurópskej úrovni a zabráni jeho vážnym dôsledkom.

Kto napríklad chráni deti, ktoré sa narodia so zdravotným znevýhodnením a nespĺňajú „požiadavky“ objednávateľa? Kto chráni deti, o ktorých nikto nevie, že vôbec prišli na svet, a končia v rukách predátorov a obchodníkov s ľuďmi? Kto chráni ženu, ktorá je nútená ísť na potrat a je vydieraná objednávateľmi alebo sprostredkovateľmi?

Je teda potrebné ísť ďalej a zabezpečiť účinné vymáhanie zákazu v praxi. Práve preto som sa minulý týždeň osobne stretla aj so spravodajkyňou OSN Reem Alsalem a rokovali sme o krokoch, ktoré sú potrebné na zabezpečenie efektívnej ochrany detí a žien prostredníctvom zákazu.

Pri hľadaní riešení aj naďalej úzko spolupracujem s už na Slovensku známou Oliviou Maurel, ktorá sa sama stala obeťou tohto nehumánneho obchodu.

Keď dieťa nespĺňa očakávania

Eticky problematickú situáciu vyplývajúcu z náhradného materstva práve riešia aj v Kanade. Homosexuálny pár si tam objednal dieťa cez náhradné materstvo, no po zistení zdravotných problémov nútil náhradnú matku ísť na potrat.

FrancúzskoNajvyšší súd dvom gejom schválil rodičovstvo troch detí, ktoré si objednali u náhradnej matky v Kanade

Michal Lukáč

Tá to odmietla a ďalšie vyšetrenia ukázali, že vrodená chyba je liečiteľná a inak je dieťa zdravé. Pár s ňou po pôrode prestal komunikovať a odmietol preplatiť časť nákladov, čo vyústilo do vzájomných žalôb v hodnote státisícov dolárov. Otázka je, kde je v týchto sporoch záujem dieťaťa.

Princípy platia aj pre tých, ktorí zákony tvoria

Aj spomenutý prípad potvrdzuje dôležitosť ochrany detí a žien pred ich zneužívaním. Slovensko ide v tejto oblasti vďaka novele ústavy iným krajinám vzorom. No vo vyvodení zodpovednosti politikov za nesúlad medzi ich konaním a zákonmi máme čo doháňať.

O dôveryhodnosti v politike sa nerozhoduje v paragrafoch, ale v tom, či politik dodrží svoje slovo a neobchádza hodnoty, ktoré sám deklaruje alebo ktoré sú obsiahnuté v zákonoch a hlavne ústave.

Spoločnosť si musí byť vedomá dôležitosti toho, aby politickí predstavitelia dôsledne dodržiavali demokratickú dohodu o ústavných princípoch a zákonoch.

Rešpekt k ústave a právnemu poriadku nie je voliteľnou hodnotou, ale základným predpokladom pre fungovanie demokratického štátu. Práve občania by mali na dodržiavanie tohto princípu dôsledne tlačiť.

Politik s morálnym kreditom musí rešpektovať ústavné hodnoty a zákony aj vtedy, keď sa s nimi osobne nestotožňuje. Toto by si mali uvedomiť aj kolegovia z opozície, pretože to nie je o našom vzťahu k PS a SaS, ale o vzťahu týchto politikov k ústave a k hodnotám, na ktorých je ústavnosť postavená.

Obchádzanie alebo porušovanie platných zákonov, hoci by malo byť motivované akoukoľvek osobnou situáciou, podkopáva dôveru občanov v politické inštitúcie. A práve dôvera je základom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti.