Psychologička o letnej dovolenke Pre vzťahy môže byť skúškou, drobné problémy sa ukážu ako pod lupou

Pre vzťahy môže byť skúškou, drobné problémy sa ukážu ako pod lupou
Foto: Postoj/Anička Guthrie

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Ísť po dovolenke na druhý deň do práce môže byť podľa českej terapeutky Petry Jonášovej stres, odporúča aspoň dva dni na domácu adaptáciu.
Jana Holubčíková
Jana Holubčíková
Vyštudovala etnológiu. Jednu dekádu pôsobila v TASR, písala aj pre Hospodárske noviny. Vyskúšala si prácu v PR a v školstve. S rodinou žije na východnom Slovensku. V roku 2025 získala ocenenie za ohľaduplnú publicistiku o chudobe.
Ďalšie autorkine články:

Jana Žitňanská o reforme ministerstva práce Je cynické radiť ľuďom, ktorí majú doma umierajúceho alebo zdravotne ťažko postihnutého, aby sa súdili

Slobodná tridsiatnička z Oravy Ženy nechcú donekonečna fungovať samostatne. Chcú vytvárať domov, mať deti. Ale muži zaspali

Najzraniteľnejší a reforma ministra práce Zúfalé rodiny prichádzajú o pomoc štátu. Dievča s diagnózami sa na papieri zmenilo na zdravé

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Hovorí, že ak vzťahy nefungujú, na dovolenke môžu nastať aj krušné chvíle. 

„Na dovolenke nemáme kam utiecť, sme nútení na nej byť s partnerom, rodinou a s problémami. Na dovolenke sa väčšinou zintenzívnia, objaví sa silnejší koncentrát problémov vo vzťahoch,“ vysvetľuje Petra Jonášová v rozhovore pre Postoj.

Radí, či sa vtedy púšťať do riešení problémov alebo si ich radšej nechať na doma. 

Počas voľných dní by mal človek podľa nej od práce úplne vypnúť, inak si neoddýchne. 

„Len čo na dovolenke dvíhame telefón, vybavujeme maily a reagujeme, tak sme podvedome v neustálom napätí, hoci si to ani nemusíme uvedomovať.“ Opisuje, kto má z dovolenky stres a či je vhodné, aby na seba ženy prevzali celú prípravu.

Hovorili sme aj o tom, ako dovolenku vnímajú muži a ženy a aké slovo majú v lete tínedžeri.

Je letná dovolenka téma, s ktorou sa stretávajú psychológovia v praxi? S čím sa spája najviac?

Áno, ľudia riešia dovolenku z rôznych uhlov pohľadu. Sú vyčerpaní z práce, potrebujú odpočinok, relax, vypnúť.

Niekedy sa rieši stres z dovolenky, boja sa, že dovolenku nezvládnu s partnerom, s ktorým majú narušený vzťah, alebo majú pocit, že bez nich sa v práci všetko rozpadne, a majú nutkanie sa pracovne angažovať aj na dovolenke.

Skeptik by možno povedal, že sa už zbytočne „psychologizuje“ aj dovolenka.

Áno, u ľudí, ktorí sú pozitívni, užívajú si život a sú sebavedomí, nemusí byť dovolenka žiadny problém. Ale pre osoby, ktoré trpia úzkosťami, depresiami alebo inými ťažkosťami, sa nedá povedať, že táto téma sa zbytočne „psychologizuje“.

Pre úzkostného človeka to môže byť naozaj veľký zdroj stresu.

Prečo majú ľudia z dovolenky stres?

Môžu byť úzkostliví, neveria si a majú strach z nových vecí. Prežívajú stres, pretože dopredu nevedia, čo môžu očakávať.

Takí ľudia potrebujú mať všetko dopredu pripravené, nalinkované, a len čo sú vystavení nekomfortnej situácii, musia experimentovať a sú v strese.

Môže za tým byť aj dovolenka strávená s partnerom či rodinou, s ktorou nemá človek vyvážené vzťahy, a napríklad to, že je zvyknutý sa prispôsobovať a všetko robiť pre druhých.

Na dovolenke sa to zintenzívni, pretože nie je kam utiecť a človek musí byť stále s rodinou či partnerom.

Je vhodné ísť na dovolenku s niekým, s kým máme narušený vzťah?

Záleží, koho sa to týka, každý človek je iný a takisto vzťah. Niektorým ľuďom to, naopak, môže pomôcť, musia si však chcieť vyjsť vzájomne v ústrety.

Potom sú ľudia, ktorí môžu byť úzkostliví, ich partner je napríklad výbušný a môže dôjsť k prehĺbeniu úzkosti až k panickým atakom, pretože úzkostlivý človek nemá svoje známe prostredie a jeho neistoty sa môžu prehĺbiť.

Prezrádza niečo dovolenka o človeku?

Určite áno. Aj skrze dovolenku môže človek spoznať sám seba. Napríklad napovie o povahe človeka podľa toho, aký typ dovolenky si zvolí. Niekto je akčný a chce poznávaciu dovolenku alebo športovú dovolenku s partiou priateľov – to sú väčšinou extrovertní ľudia, ktorí sú odvážnejší, dovolia si experimentovať a neboja sa zmien.

A niekto si zvolí dovolenku, ktorú nechcel, len podľa toho, čo chcel partner. 

Introvertní ľudia volia niekedy dovolenky, na ktorých sa skôr schovajú, aby ich nebolo veľmi vidieť.

Ale je to aj naopak. Ľudia, ktorí sú pracovne vyťažení kontaktmi s ľuďmi, si od nich potrebujú oddýchnuť a volia ústranie. A niekto si zvolí dovolenku, ktorú nechcel, len podľa toho, čo chcel partner. Dôjde k prispôsobeniu a tu sa odrazí aj to, ako k sebe daná osoba pristupuje.

Ako?

Že sa napríklad podriaďuje aj v iných oblastiach života a potom nie je spokojná.

Kedy je prispôsobenie sa na dovolenke v poriadku a kedy je to už, naopak, ničivé?

Prispôsobenie sa je škodlivé vtedy, ak cítime, že nám v tom nie je dobre a že ideme proti sebe. Robíme niečo, čo nechceme. Každý človek pozná sám v sebe ten nepríjemný pocit, že robí niečo, v čom mu nie je dobre.

Každé vychýlenie z našej prirodzenosti môže spôsobovať stres, negatívne pocity a z dlhodobého hľadiska aj zdravotné problémy.

Ale existujú aj príklady, keď je prispôsobenie prospešné. Napríklad sú partneri, ktorí sú odlišní, ale veľmi sa milujú. Jeden nemá rád more a druhý ho miluje.

Partner, ktorý more nemusí, ide na dovolenku so svojou milovanou polovičkou, pretože s ňou túži byť, a v tomto prípade je v súlade sám so sebou – je so svojím partnerom, s ktorým je šťastný aj pri mori.

Pokiaľ sú vzťahy založené na láske a pohode, tak prispôsobenie sa nemusí vadiť, pretože náš hlavný cieľ je byť s blízkymi, ktorých milujeme, a nie je pre nás až také dôležité to, kde sa nachádzame.

Foto: Postoj/Anička Guthrie

Čo sa počas dovolenky deje so vzťahmi medzi partnermi, v rodine? Môže to byť pre nich skúška?

Áno, pre niektoré vzťahy je to skutočne skúška. Pokiaľ vzťah nie je založený na blízkosti, dôvere, láske, vzťah alebo partneri sú odcudzení a vzťah nefunguje, ako by mal, dovolenka môže byť veľmi krušná. 

Na dovolenke nemáme kam utiecť, sme nútení na nej byť s partnerom, rodinou a s problémami. Na dovolenke sa väčšinou zintenzívnia, objaví sa silnejší koncentrát problémov vo vzťahoch.

Prečo sa to ukáže práve na dovolenke?

Pretože v bežnom živote chodíme do práce a s partnerom a rodinou sa vidíme napríklad len večer, poobede a väčšinu dňa nie sme spolu. Problémy sa potom javia len ako drobné. A na dovolenke ich vidíme ako keby pod lupou.

Je vhodné riešiť na dovolenke problémy, ktoré sa tam zrazu zväčšia? Alebo to treba nechať na doma?

Myslím si, že to môže byť vhodné, ale zase záleží, ako u koho. Pretože len čo sa objaví problém a partneri ho budú prehliadať, môže sa stať, že sa na dovolenke neuvoľnia, neužijú si ju a bude medzi nimi napätá atmosféra.

Ak budú chcieť problém riešiť a budú si chcieť vyjsť v ústrety, môže to pomôcť vyčistiť atmosféru vo vzťahu a dovolenka môže byť krásny zážitok plný blízkosti.

Ak je niekto z páru cholerik a druhý partner je úzkostlivý, labilný a bojí sa ho, neodporúčam riešiť závažné záležitosti práve na dovolenke. Ale aj takéto páry to môžu zvládnuť.

Môže byť teda dovolenka aj časom, keď sa zlepšia vzťahy?

Áno, určite. Tým, že je rodina alebo pár intenzívne spolu, majú priestor na to, aby riešili problémy, ktoré v bežnom živote nevidia alebo ktoré si nevšímajú.

Môžu hovoriť o tom, čo ich trápi, majú priestor o tom hovoriť a počúvať a zároveň môžu vymýšľať rôzne aktivity, zažívať nové skúsenosti, pri ktorých sú nútení spolupracovať. To takisto upevňuje vzťahy. Môžeme napríklad zažiť to, že partner dokáže byť oporou v nejakej komplikovanej situácii a tým si získa našu väčšiu dôveru. 

Je správne, ak sa dovolenka berie ako miesto, kde sa tie vzťahy zlepšia či sa na nej dokonca vyrieši aj pretrvávajúca kríza?

Niekomu môže pomôcť, že si na dovolenke povedia o veciach, zažijú blízkosť. Aj pároví terapeuti odporúčajú niekoľkokrát do roka odísť na dovolenku na niekoľko dní, aby sa predišlo odcudzeniu partnerov alebo aby došlo k znovuobnoveniu blízkosti.

Ak je však vzťah naklonený k rozchodu, to nemusí páru prospieť.

Ak je niekto z partnerov úzkostlivý, v cudzom prostredí, kde nikoho nepozná, môže byť veľmi stresujúce zažiť konflikt a rozchod s partnerom.

Väčšinou je príprava dovolenky na žene – plánovanie, organizovanie, zabezpečovanie aj balenie.

Domnievam sa, že dovolenka je záležitosťou celej rodiny, a myslím si, že oblečenie a veci, ktoré žena balí, nie sú len jej. Všetci členovia domácnosti by si mali uvedomiť, že na dovolenku idú aj oni a je ich zodpovednosť pripraviť si svoje veci, vrátane manžela a detí.

Deťom je dôležité, samozrejme, asistovať a skontrolovať ich. Žena nie je otrokyňa domácnosti, ale matka a manželka. Tohto princípu sa odporúčam držať aj pri domácich prácach.

Keď vedieme deti a partnera k tomu, aby si sami zbalili veci, dokážu vnímať, čo to všetko zahŕňa. A pokiaľ niekedy dôjde k tomu, že to žena musí urobiť výnimočne za niektorých členov rodiny, jej prácu potom dokážu oceniť, pretože vedia, čo je za tým.

Len čo bude žena všetko riešiť za rodinu, ocitne sa v role slúžky a dá rodine podnety na to, aby si ju nevážili. Potom sa jej to väčšinou nevráti pozitívne.

Ako to myslíte?

Časom prídu od rodiny výčitky, že zabudla na to a na to. Preto odporúčam viesť rodinu k samostatnosti. Tým sa vyhne tomu, že práca nebude hodená len na jedného člena rodiny.

A potom na dovolenke niekedy žena robí to isté, čo doma – varí, upratuje...

Záleží, o aký typ ženy ide. Sú ženy, ktoré môžu byť šťastné, keď sa starajú o rodinu aj na dovolenke. Ak sú v tom úprimne šťastné, je to v poriadku.

Ale, ruku na srdce, ktorá žena, napríklad vyčerpaná zo zamestnania či starostlivosti o deti, bude šťastná, keď aj na dovolenke bude upratovať a variť tak ako doma? Myslím, že veľa žien to nebude.

Dovolenka je na to, aby človek vypol, odpočinul si, nemusel na nič myslieť. Myslieť na to, kedy musím uvariť, čo ešte treba upratať, takisto vyžaduje výdaj energie. V bežnom živote sa to nezdá, ale je to tak.

Foto: Postoj/Anička Guthrie

Sú rozdiely v tom, ako prežívajú dovolenku ženy a muži?

Niektoré ženy sú príliš starostlivé, snažia sa na seba brať všetku zodpovednosť, aby dovolenka dobre dopadla, aby boli spokojné deti aj muž, a často tieto ženy nemyslia na seba.

Niektorí muži často nechávajú zodpovednosť na ženách a takzvane sa vezú na vlne pohodlia a starostlivosti. Nie je to, samozrejme, v poriadku.

Taká žena je potom unavená, vyčerpaná, dovolenku si neužije a muž nechápe, prečo je žena podráždená.

Čo v tomto prípade radíte? 

Odporúčam, aby to bolo vyvážené, aby sa žena viac uvoľnila, nebrala na seba toľko zodpovednosti a aby nejakú časť delegovala na deti a na muža.

Žena nie je otrokyňa, ale rovnocenná partnerka. Ale stretla som sa už aj s prípadmi, keď bola žena bezstarostná ako dieťa a o všetko sa staral vyčerpaný muž.

Pred letom si niektoré ženy dávajú výzvy na schudnutie do plaviek. Ak sa cieľ nepodarí, prichádza stres.

Áno, dať si takú výzvu musí byť veľký tlak a stres a je to veľmi sebadeštruktívne. A pokiaľ sa to nepodarí, žena môže byť vystresovaná, keď sa má niekde na pláži vyzliecť do plaviek. Poznám ženy, ktoré sa potom do plaviek ani neoblečú, sedia na pláži alebo sa vyhovárajú, že ich kúpanie vôbec nebaví. 

Je dobré si položiť otázku, prečo to človek chce. Väčšinou chce zaujať svoje okolie. Je dobré sa pýtať, či to ozaj treba.

Veľmi by som priala každej žene zažiť pocit opustenia svojho vnútorného väzenia a zažiť pocit slobody, keď je žene úplne jedno, čo si o nej okolie myslí, a netúži sa toľko páčiť okoliu.

Chudnúť by mal človek kvôli zdraviu, ak je príliš obézny. Len čo ľudia riešia vzhľad kvôli okoliu, ide o sebadeštrukciu, lebo človek nerobí to, čo by si vnútorne želal, ale otročí svojmu egu, obmedzuje sa a to môže viesť k psychickým problémom.

Môžu rodičia „nútiť“ svoje dospievajúce deti, aby s nimi šli na dovolenku?

Toto je veľmi sporné. Odporúčam o tom s dospievajúcim dieťaťom debatovať. Neodporúčam prekračovať hranice tým, že ho bez vysvetlenia donútime ísť na dovolenku, na ktorú nechce ísť.

Dospievajúci je jednou nohou stále v detstve a druhou nohou už v dospelosti a vďaka tomu, že už vstupuje do dospelosti, je pre neho frustrujúce, keď mu rodič niečo rozkazuje.

Je to podobné, ako keby nám dospelým niečo nariaďoval náš rodič – myslím, že by nám to bolo veľmi nepríjemné a náš rodič by u nás neuspel. A takto sa cíti dospievajúci.

Foto: Postoj/Anička Guthrie

Ako teda k nemu pristupovať?

V určitej miere potrebuje slobodu, rešpekt a priestor na vyjadrenie. Keď rodičia na dospievajúceho tlačia, nútia ho robiť to, čo nechce, a dospievajúci nemá na výber, môže to vygradovať aj do psychických problémov.

Odporúčam opýtať sa ho, či na dovolenku chce ísť, kam by chcel, a dať mu na výber.

Čo ak ide len o 13-ročné dieťa, ktoré sa o seba nevie doma postarať?

V takom prípade odporúčam v pokoji si o tom pohovoriť a vysvetliť mu, prečo ide s vami na dovolenku.

Je to stále nedospelé dieťa, za ktoré máme ako rodičia zodpovednosť. Ale je dôležité robiť to s rešpektom.

Ako môžu deti vnímať, ak sa rodičia rozhodnú dovolenku tráviť len vo dvojici? Aký je to pre nich signál?

Záleží, aký je vzťah v rodine. Pokiaľ v rodine nie je dôvera a sú v nej narušené vzťahy, deti môžu mať pocit, že ich rodičia obchádzajú a nemajú ich radi. Môžu to brať ako ľahostajnosť a cítiť sa menejcenne.

Keď sú vzťahy dobré a založené na dôvere, tak aj toto sa dá dieťaťu vysvetliť, že rodičia potrebujú byť sami.

Odporúčam v priebehu dovolenky deti kontaktovať, napríklad poslať fotky, pozdrav, priniesť im darček a rozprávať o zážitkoch. A, samozrejme, im ten čas kompenzovať, niekam ich vziať, kde sa im páči.

Pokiaľ sú v rodine dobré vzťahy a rodičia si samých seba vážia, nie je problém v tom, aby deti pochopili, že je všetko v poriadku.

Základ je, aby cítili, že rodičia sa majú radi, a je dôležité, aby pocítili, že rodičia majú zdravú sebaúctu a dokážu si dopriať aj niečo pre seba.

Je to takisto skvelý vzor pre deti – že je dôležité si vážiť samého seba a dopriať si niečo pre seba –, pretože tie do seba vstrebávajú vzorce správania.

Všetko by však malo byť v rozumnej miere, nemalo by sa to preklopiť do extrému, keď sa rodičia venujú len svojim potrebám a sú ľahostajní k deťom. Rovnako ani to, keď deťom všetko obetujú.

Treba to deťom aj lepšie vysvetliť, že rodičia potrebujú čas sami pre seba? Od akého veku je to v poriadku?

Áno, je to veľmi dôležité. V akýchkoľvek vzťahoch je dôležitá komunikácia. U malých detí to nemusíme vysvetľovať zložito, stačí napríklad pravidelné prespávanie u babičky, ktorú majú rady a ktorá má rada ich. Dieťa musí cítiť istotu v rodičoch a dôležitý je aj pocit bezpečia.

Ak naučíte deti napríklad od štyroch rokov tráviť čas so starými rodičmi, tieto situácie budú pre ne prirodzené.

Musí to však byť založené na citlivosti, prirodzenosti, dôvere a bezpečí. Poznám rodiny, ktoré s tým nevedia narábať, a len čo sa rodič vzdiali, dieťa dostane hysterický záchvat.

Ide o rodiny, ktoré nebudujú dôveru vo vzťahoch, nekomunikujú, deťom napríklad klamú, a dieťa potom nemá istotu, či sa jeho rodičia vôbec vrátia.

Mnoho ľudí hovorí, že počas prvého týždňa dovolenky ešte stále riešia prácu – minimálne hlavou. Je pre niektorých ťažké prepnúť na dovolenkový režim?

Áno, je to veľmi časté pri úzkostlivých ľuďoch. Niekto sa dokáže uvoľniť, zahodiť telefón a nič neriešiť, niekomu dlhšie trvá, kým si zvykne na dovolenkový režim.

A sú napríklad aj takí, ktorí sa chcú zavďačiť, nevedia povedať nie a dvíhajú telefóny aj počas dovolenky svojim kolegom či nadriadeným. Je užitočné naučiť sa vypnúť a naozaj si odpočinúť.

Pokiaľ potrebujeme oddych, je veľmi ozdravné úplne vypnúť. Len čo na dovolenke dvíhame telefón, vybavujeme maily a reagujeme, tak sme podvedome v neustálom napätí.

K tomu pomáha si uvedomiť, že aj bez nás bude svet fungovať a že sme aj v práci nahraditeľní.

Je vôbec vhodné počas dovolenky pracovať? Pozerať si emaily, reagovať na kolegov, dvíhať služobný telefón?

Myslím si, že si takto človek neoddýchne. Pokiaľ potrebujeme oddych, je veľmi ozdravné úplne vypnúť. Len čo na dovolenke dvíhame telefón, vybavujeme maily a reagujeme, tak sme podvedome v neustálom napätí, hoci si to ani nemusíme uvedomovať. 

A vtedy nedochádza k 100-percentnému odpočinku, vypnutiu a relaxu. Toto treba vedieť nielen počas dovolenky, ale treba si dopriať pravidelne chvíle, keď úplne vypneme.

Okrem zimného blues, teda depresie, existuje aj letná depresia ako sezónna afektívna porucha. Zimná depresia ešte na pohľad dáva zmysel – málo slnka, zima, krátke dni –, ale prečo vzniká aj v lete?

Mnohí ľudia nemajú radi teplo, trpia pri vysokých teplotách. Každým rokom je slnko agresívnejšie. Niektorých ľudí tieto horúce dni doslova ničia a tým, že niekedy trvajú dlho, môžu vyvolať depresiu a úzkosť. 

Človeka to môže nútiť byť zavretý len doma a nedovolí si žiadne vonkajšie aktivity, ktoré robí počas roka.

Čo odporúčate?

Nájsť si činnosť, ktorá človeka baví a ktorej sa môže venovať doma, alebo zájsť niekam, kde nie je vystavovaný horúčave. Nájsť si plán B, keď sa nedá chodiť von. Aby človek nebol v tejto situácii bezmocný, ale aby cítil, že sa môže podľa toho zariadiť a sám seba nenechá v nepríjemnej situácii.

Niekto odíde na dovolenku niekam na sever, niekto si kúpi klimatizáciu a trávi čas čítaním alebo si zájde do lesa, kde je chládok a chladí si nohy v potoku. Iní vyrazia na kúpalisko, kde sa schovajú do tieňa.

Dôležité je nájsť si niečo, na čo sa budete tešiť, a spríjemniť si aj to, čo je na nevydržanie. Rozhodne je lepšie vyvinúť nejakú aktivitu než pasívne trpieť.

Návrat po dovolenke nemusí byť vždy ideálny. Niektorí majú často pocit, že k tej dovolenke by potrebovali ešte ďalšiu dovolenku alebo aspoň o deň viac. Mali by sme na to myslieť dopredu a dopriať si po dovolenke ešte aspoň deň na prípravu na každodenný zhon?

Na zregenerovanie sa odporúčam tri týždne dovolenky. Určite to každý pozná, keď odíde na týždeň dovolenky, tak sa väčšinou až na konci týždňa adaptuje na prostredie a až potom začína dochádzať k uvoľneniu.

Až druhý týždeň si človek môže začať dovolenku užívať. Ukončiť ju po 14 dňoch býva veľmi skoro na to, aby si telo a psychika úplne odpočinuli. Samozrejme, záleží aj na tom, koľko máme rokov a akú ťažkú prácu máme.

Po skončení dovolenky odporúčam minimálne dva dni na adaptáciu na domáce prostredie. Ísť hneď na druhý deň po dovolenke do práce môže byť stres.

Ak sa vráti niekto z dovolenky zničenejší ako pred ňou, vypovedá to o niečom?

Môže to hovoriť o tom, že dovolenku si daný človek neužil, dovolenka mohla byť stresujúca alebo fyzicky náročná a človek precenil svoje sily.

V týchto prípadoch odporúčam zrekapitulovať si dovolenku a popremýšľať, čo nám nevyhovovalo.

Aj negatívna skúsenosť je posun dopredu, vďaka tomu vieme, čo chceme a čo nechceme, a motivuje nás to k tomu, aby sme to nabudúce urobili inak.

Zobraziť diskusiu
Jana Holubčíková

Jana Holubčíková

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť