Párová terapia Z dovolenky máme peklo. Chcem tráviť voľný čas aktívne, manželka zase ležať pri mori, ako skĺbiť niečo, čo sa nedá?

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, sme manželia len druhý rok a vidím, že to, čo sa mi na začiatku zdalo ako drobnosť a nie veľmi podstatná vec, tak teraz pri prvej spoločnej dovolenke začíname na to narážať. Problém je, že ja som skôr aktívny typ, pracujem v IT oblasti, väčšinu dňa som za počítačom, a preto rád trávim voľný čas skôr aktívnejšie. S priateľmi sa cez týždeň na niektorý deň dohodneme a športujeme, víkendy zase trávim pokojnejšie s manželkou, ktorá má rada svoj pokoj. Svadobnú cestu sme tiež zvolili skôr pokojnejšiu, rád som sa vtedy prispôsobil svojej žene. Teraz by som však bol rád, a aj som si myslel, že tak žena urobí, keby ocenila, že som sa jej doteraz prispôsoboval. 

Na leto sme zvolili jeden stredomorský ostrov, vyberal som ho s tým, že by sme mohli byť pár dní pri mori a oddychovať a potom vyraziť do kopcov a robiť turistiku. O tom však moja žena nechce ani počuť. Čo robiť, aby sme sa namiesto oddychu nevrátili pohádaní? Nemyslím, že je férové, aby som sa jej prispôsobil aj teraz, a zároveň cítim voči nej výčitky, že nemá vôbec záujem sa prispôsobiť. Malo by nejaký zmysel, keby sme sa na pár dní oddelili a každý by trávil čas po svojom? Takto som si spoločnú dovolenku vôbec nepredstavoval. Ako dať dokopy to, že každý máme inú predstavu oddychu počas dovolenky? Roman

Milý Roman, téma trávenia spoločných dovoleniek je častým zdrojom nezhôd v partnerstvách. Dovolenkový čas sa dokonca považuje za jeden z významných stresových faktorov počas roka, keď vo väčšej miere prežívame napätie, často súvisiace s našimi očakávaniami. Podobne je to aj pri iných príjemných záležitostiach, ako sú Vianoce, oslavy či svadba.

Náš organizmus potenciálne zmeny vyplývajúce z dovolenkového módu prirodzene vyhodnocuje ako hrozby a prežíva stres. Je teda veľmi rozumné, ak sa chceme nepríjemným stretom očakávaní vyhnúť a radšej dopredu plánujeme a zvažujeme možnosti, aby sme eliminovali možné sklamania.

Zamerajme však vo Vašom prípade pozornosť aj na to, že darovať sa pre Vašu manželku v podobe trávenia voľného času bolo pre Vás na začiatku vzťahu jednoduchšie a možno samozrejmejšie ako dnes. Čo myslíte, prečo je to tak? Prípadne čo to môže spôsobovať?

Jednoznačne vnímam na jednej strane férovosť a opodstatnenosť Vašej požiadavky na spravodlivé nahliadanie na potreby oboch partnerov. No zároveň uvažujem nad prežívaním Vašej manželky, ktorá Vašej zmene správania nemusí dobre rozumieť. Ba navyše si ju môže vysvetľovať možno až ako stratu Vášho záujmu o ňu a svoje stratené výhody sa môže snažiť demonštratívne získavať späť. 

Tým sa možno stáva pre Vás ešte náročnejšie presadzovať aj svoje očakávania. Zrejme by teda stálo za preskúmanie v rozhovore, či je to naozaj tak. Môžu sa tu totiž rozvíjať mnohé procesy, ktoré sú zatiaľ zahalené tajomstvom.

Ak sa vo Vás odohrávajú zmeny, v ktorých Váš vzťah usadá do stabilnejších koľají, je veľmi dobré, ak si spolu o tom pohovoríte. Nastavenie potrebných nových pravidiel a zohľadnenie prežívania oboch manželov je kľúčové pre ďalší dobrý vývoj vzťahu. 

Spôsob trávenia dovolenky patrí medzi riešiteľné problémy vo vzťahu, ak jasne vyslovíme svoju potrebu bez snahy obviňovať svojho partnera/partnerku a zameriame sa na kompromis. Je to záležitosť hľadania ciest k vzájomnému prispôsobeniu sa. Deje sa však len vtedy, ak sa naučíme partnera prijímať aj s jeho chybami a so slabosťami či s nedostatkami. 

Ak o tom druhom premýšľame, začínajúc vetu slovami „Keby len tak bol/bola...“, zasekávame sa v negatívnom myslení o tom druhom a riešenie jednoducho nemôže prísť. A to preto, že sa stráca ochota prijať druhého takého, aký je.

Vo svojich riadkoch veľa píšete o prispôsobovaní sa. Nemusíte súhlasiť so spôsobom trávenia voľného času manželky, no je potrebné pre vzťah, aby ste boli obaja otvorení zohľadniť pozíciu toho druhého. Možno nastal čas, keď obaja „vyložíte karty na stôl“ a pozriete sa na to, ako si dokážete spoločnú dovolenku predstaviť aj napriek rozdielnym očakávaniam a potrebám. 

A ako píšete, vnímam, že obaja potrebujete svoj priestor na oddych spôsobom, ktorý každému z Vás vyhovuje. Neexistuje jeden lepší spôsob. Skôr sa treba zamerať na kompromis.

Dovolenkový čas je často preceňovaný. Nemusí byť špeciálny, ale vo svojich očakávaniach ho takým často robíme. Ak však žijeme len pre okamih, keď na pár dní opustíme svoj bežný život, asi v ňom niečo nie je v poriadku. Nastavenie Vašich zmien v nahliadaní na spoločne strávený čas by teda malo prihliadať aj na bežné fungovanie počas roka.

Ak máte v základe spoločné smerovanie vzťahu, potom všetky ostatné rozdiely Váš vzťah môžu len spestriť a príjemne uvoľniť. Piliermi, na ktorých vzťah totiž stojí, sú dôvera, láska, prijatie či bezpečie. Jednoducho vedomie, že druhému na mne záleží, aj keď v niektorých aspektoch nie sme spolu zajedno. Ak je hlavným spoločným záujmom páru dobro vzťahu, nie je sa čoho obávať.

Je úplne v poriadku mať popri spoločných záujmoch aj tie odlišné, v ktorých sa partneri dokážu rešpektovať a možno aj inšpirovať. Tým vlastne dávajú najavo, že si vážia a ľúbia jedinečnosť svojho manžela/manželky a dokážu mu/jej dať priestor na slobodné prejavenie sa.

Ak by totiž partnerka kŕčovite chodila na rybačku so svojím manželom v snahe zlepšovať vzťah alebo by, naopak, manžel chodieval bez záujmu napríklad na výtvarný krúžok, vzťah to skôr narúša, ako buduje. 

Ochota druhého podporovať vo svojich záujmoch a zatiaľ tento čas využiť plnohodnotne na svoje vlastné obohatenie je iste lepšia voľba ako sa znechutene podieľať na všetkých aktivitách spoločne. 

V zdravom vzťahu partneri dokážu nechať žiť druhého pri sebe vo svojom slobodnom prežívaní. To môže byť skôr dobrodružstvom dôvery, ktoré spolu zažívajú a ktoré ich vzťah stmeľuje pre iné spoločne naplánované chvíle.

Byť súčasťou vzájomnej cesty bez toho, aby ste stratili zameranie na seba, je to, o čom sú vzťahy. Želám Vám na tejto ceste veľa spokojných kompromisov a dobrodružných výprav za dôverou.

S prianím pohodových slnečných dní Martina Šadláková