Orgány verejnej správy vidia problémy inde Infozákon potrebuje zmeny, no problém so „šikanóznymi“ žiadosťami je viac fantóm než realita

Slovenská národná strana navrhla novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý má riešiť údajný problém so žiadosťami o sprístupnenie informácií vyžadujúcimi ich „mimoriadne rozsiahle“ vyhľadávanie.

Zároveň má byť odpoveďou na zneužívanie takzvaných dvestojedenástok – ako sú infožiadosti ľudovo nazývané podľa čísla zákona 211/2000 v zbierke zákonov –, čo má povinné osoby neprimerane zaťažovať až zahlcovať.

Predkladatelia Andrej Danko, Milan Garaj a Adam Lučanský navrhujú, že žiadatelia, ktorí by podali takúto infožiadosť, respektíve by informácie žiadali častejšie než raz za mesiac, by si museli za túto službu zaplatiť.

Analýzu toho, o čo sa vlastne národniari snažia, či riešia skutočný problém a či je ich riešenie vôbec efektívne, priniesol v Postoji Ján Ivančík.

Infozákon podľa SNSZ biča na špekulantov môže byť obštrukcia pre občanov

Ján Ivančík 

Aby sme však mali znalosť, či majú naozaj orgány verejnej správy na Slovensku problém so „šikanóznymi“ žiadosťami či takými, ktoré vyžadujú mimoriadne veľký objem práce, obrátili sme sa priamo na ne. Vytypovali sme niekoľko samospráv, ministerstiev a iných štátnych orgánov, z ktorých nám odpovedalo jedenásť.

Opýtali sme sa ich, koľko z infožiadostí, ktoré za uplynulý rok dostali, považujú za šikanózne alebo nezmyselné, ako napríklad, koľko majú v majetku stoličiek podľa farieb a veľkostí. Tiež sme sa ich spýtali na to, koľko dostali veľmi rozsiahlych žiadostí, koľko dostávajú ročne infožiadostí celkovo a či by uvítali zmenu zákona, ktorá by infožiadosti obmedzila.

Ministerstvá problém nevidia

Podľa ministerstva dopravy v minulom roku „nebol takzvaný filibustering (kvalifikácia žiadosti ako šikanóznej) dôvodom nesprístupnenia informácie ani v jednom prípade“. Na ministerstve nemajú problém ani s rozsiahlymi žiadosťami. Hovorkyňa Petra Poláčiková sa pre Postoj vyjadrila, že majú zavedený „dostatočne efektívny spôsob vybavovania žiadostí“ a väčšinu z nich vybavujú v zákonnej lehote.

V prípade 4,25 % žiadostí museli pristúpiť k predĺženiu lehoty na vybavenie „najmä z dôvodu zberu veľkého množstva informácií alebo dohľadávania týchto informácií na viacerých miestach“. Ministerstvo dopravy ročne dostáva okolo štyroch stoviek infožiadostí.

Podľa stanoviska ministerstva súdnu prax považujú „za dostatočne efektívny nástroj a pomôcku na stanovenie rozsahu informačnej povinnosti povinných osôb tak, aby boli garantované ústavné práva občanov na informácie“.

Podobné skúsenosti má aj ministerstvo vnútra, ktoré v minulom roku taktiež nedostalo žiadnu šikanóznu infožiadosť ani „nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu šikanózneho výkonu práva na informácie“, ako uviedol hovorca ministerstva Matej Neumann.

Na otázku o rozsiahlych infožiadostiach ministerstvo pre Postoj odpovedalo, že takúto štatistiku nevedú, ale majú prípady, „keď sa rozhodnutie o sprístupnení koncipuje z veľkého množstva podkladov od viacerých pracovísk MV SR“. V minulom roku ministerstvo dostalo až 1 700 infožiadostí.

V minulom roku ministerstvo vnútra dostalo až 1 700 infožiadostí, pričom ani v jednom prípade „nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu šikanózneho výkonu práva na informácie“.

Na otázku, či by ich obmedzenie privítali, ministerstvo odpovedalo, že právo na informácie je priznané Ústavou Slovenskej republiky a že ku konkrétnym návrhom na zmeny sa môžu vyjadriť až po oboznámení sa s nimi.

Obrátili sme sa aj na Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorého hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková uviedla, že evidenciu „šikanóznych“ žiadostí nevedú, ale každou sa zaoberajú v súlade so zákonom. „Pri žiadostiach vyžadujúcich si prácu s väčším počtom dát úrad v prípade potreby predlžuje lehotu na vybavenie. Minulý rok a aj tento rok je to zatiaľ približne 10 % z podaných žiadostí,“ vyjadrila sa, pričom ročne dostávajú štyridsať až päťdesiat žiadostí.

„Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je z pohľadu NKÚ pre občanov dôležitým nástrojom kontroly fungovania a financovania štátnych a samosprávnych inštitúcií,“ dodala.

Foto: Pixabay/Steve Buissine

Ombudsman navrhuje iné zmeny

So šikanóznymi či nezmyselnými infožiadosťami sa nestretáva ani Kancelária verejného ochrancu práv (takzvaného ombudsmana). Napriek tomu hovorca kancelárie Branislav Gigac skonštatoval, že „niektoré žiadosti nie sú primárne vytvorené s cieľom získať informáciu, respektíve je otázna vážnosť vôle“, a ako príklad uviedol, že jeden zo žiadateľov poslal v rámci kalendárneho roka dvadsaťdva infožiadostí, „pričom ich relevancia je preňho otázna“. 

No ako Gigac dodáva, „ťažko by sa v takomto prípade dokazoval úmysel sťažovania práce či šikanovania“.

V minulom roku kancelária ombudsmana vybavovala dve rozsiahlejšie žiadosti z celkového počtu 76, čo predstavuje jeden a pol percenta. Vyriešili to predĺžením lehoty na ich vybavenie. Ako upozorňuje Gigac, nešlo o šikanózne žiadosti, ale o žiadosti, „ktorými boli požadované prevažne štatistické údaje vo väčšom množstve, pričom ich bolo potrebné vyhľadávať z veľkého počtu spisov“.

Podľa kancelárie ombudsmana právo na informácie nemožno obmedzovať, keďže je chránené ústavou. „Kancelária nepotrebuje zmenu, ktorá by žiadosti o sprístupnenie informácií obmedzila, ale uvítala by zmeny zákona, ktoré by uľahčili vybavovanie žiadostí, pričom by nezasiahli do práva na informácie ani by neobmedzovali žiadateľov,“ uviedol Gigac.

Kancelária ombudsmana by uvítala menšie zmeny v zákone tak, aby sa nesprístupňovali informácie týkajúce sa bezpečnostných opatrení v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti.

Ako konkrétnu zmenu, ktorú by privítali, uviedol napríklad „vypustenie povinnosti vyzývať žiadateľa na doplnenie návrhu spôsobu sprístupnenia informácií, ak takýto návrh jeho žiadosť neobsahuje, osobitne v prípade, ak je zrejmé, že žiadosť bude vybavená rozhodnutím o neposkytnutí informácie s povinnosťou vydať rozhodnutie v správnom konaní a doručovať predpísaným spôsobom“. 

Kancelária by tiež uvítala menšie zmeny v zákone tak, aby sa nesprístupňovali informácie týkajúce sa bezpečnostných opatrení v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti.

So šikanóznymi ani veľmi rozsiahlymi infožiadosťami nemal v minulom roku skúsenosť ani Ústav pamäti národa, iba v prípade jednej zo sedemnástich doručených žiadostí „sa ohradili, že nie sme povinní vytvárať databázy na základe požiadavky“, ako uviedol hovorca Michal Miklovič. „Vzhľadom na naše skúsenosti sme sa potrebou zmeny infozákona nezaoberali,“ dodal.

Samosprávy majú rôzne skúsenosti

Skúsenosti samospráv sa podľa našich zistení veľmi nelíšili od skúseností štátnych inštitúcií. Napríklad Žilinský samosprávny kraj v minulom roku neevidoval ani šikanózne, ani veľmi rozsiahle infožiadosti. 

Župa však v minulom roku vydala dvakrát rozhodnutie o zneprístupnení informácie, keďže žiadateľ „žiadal sprístupniť informácie vo forme, ktoré by si vyžadovali, aby povinná osoba vykonávala úkony smerujúce k vzniku informácií v rozsahu a štruktúre, ako ju požaduje žiadateľ, a nie v takej podobe, akou informáciami disponuje povinná osoba,“ ako uviedla hovorkyňa Eva Lacová.

Podľa žilinskej župy nie je potrebné infožiadosti nijakým spôsobom obmedzovať, no uvítali by skôr úpravu zákona v inom zmysle. 

„V prípade, ak ide o odkaz na zverejnenú informáciu alebo sa daná infožiadosť bude postupovať, je lehota na odoslanie odpovede najneskôr do 5 dní vrátane víkendov a sviatkov. Navrhovali sme nezarátavať do lehoty víkendy a sviatky. Pri povinnom zverejňovaní zmlúv v centrálnom registri zmlúv sme navrhovali zrušiť takzvané dvojité až trojité zverejňovanie tej istej zmluvy viacerými subjektmi,“ skonštatovala Lacová pre Postoj.

Rovnako nedostali v minulom roku nezmyselnú infožiadosť v Trnavskom samosprávnom kraji. Dostali však tri rozsiahle infožiadosti z celkového počtu 39. Trnavská župa dostáva ročne približne 85 infožiadostí.

Podľa riaditeľky odboru komunikácie Natálie Petkáčovej Trnavský samosprávny kraj napĺňa požiadavky zákona a odpovedá kvalifikovane a v čo najkratšom čase, čo považuje „za súčasť transparentného riadenia kraja“.

„Ako samospráva čelíme mnohým dôležitým výzvam, pričom  zmena infozákona pre nás nebola prioritnou otázkou,“ doplnila Petkáčová.

Z miest, ktoré sme oslovili, má výraznejšie problémy so šikanóznymi či rozsiahlymi infožiadosťami mesto Stará Ľubovňa. V minulom roku podľa nich bolo štrnásť z celkového počtu štyridsať infožiadostí šikanóznych a sedem bolo „rozsiahlejších“. Na otázku, či by uvítali obmedzenie infožiadostí, Katarína Železníková z oddelenia vnútornej správy a služieb obyvateľstvu mesta uviedla iba stručné „áno“.

„Stáva sa, že obyvatelia si riešia susedské spory prostredníctvom infožiadostí,“ vyjadril sa Martin Buzna z kancelárie primátora Dolného Kubína. Je ich však len okolo 5 percent.

V Dolnom Kubíne sa tiež stretli so žiadosťami, ktoré majú podľa nich šikanózny charakter. „Či už je to príliš rozsiahly záber informácií bez ohľadu na ich kvalitu, žiadosti o prevádzkové informácie, ale i také, ktorých zber je náročný. Stáva sa aj to, že obyvatelia si riešia susedské spory prostredníctvom infožiadostí,“ vyjadril sa Martin Buzna z kancelárie primátora. Takéto žiadosti však predstavujú len päť percent zo všetkých. 

Rovnaký pomer majú v Dolnom Kubíne veľmi rozsiahle žiadosti. Ročne ich pritom dostávajú okolo päťdesiat.

„Z pohľadu dolnokubínskej samosprávy nemáme najmenší problém so sprístupňovaním a zverejňovaním akýchkoľvek informácii aj nad rámec zákona. Avšak neraz sa stáva, že je inštitút infozákona zneužívaný na šikanovanie alebo nejaký druh odplaty,“ skonštatoval Buzna a dodal, že v takom prípade je namieste, aby boli náklady samospráv premietnuté do adekvátneho poplatku.

„Cieľom z nášho pohľadu by nemalo byť obmedziť prístup obyvateľov k informáciám, skôr pomôcť zredukovať šikanózne žiadosti a zároveň primeraným spôsobom zohľadniť náklady samosprávy na prípravu odpovedí,“ dodal.

Pre Postoj sa vyjadrilo aj mesto Trenčín, no na otázky o šikanóznych a rozsiahlych žiadostiach odpovedať nevedelo. „Sú osoby, ktoré zákon zneužívajú, ale nie je ich tak veľmi veľa, aby sa to nedalo zvládnuť,“ skonštatovala hovorkyňa mestského úradu Erika Ságová. „Môže to byť problém pre menšie obce a menšie mestá, ale štátne úrady, ministerstvá, vláda, mestá a obce nad 4 000 obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť,“ dodala.

Prístup k informáciám podľa SNSĽudia si za informácie zaplatia, anonymným diskusiám má byť koniec

Miro Pastorek

Petržalka má vlastné návrhy

Podľa bratislavskej mestskej časti Karlova Ves v minulosti mali niekoľko šikanóznych infožiadostí, no v uplynulom roku sa so žiadnou nestretli. Podľa hovorcu Branislava Heldesa je vo všeobecnosti adresátom či už nezmyselných alebo neúmerne obsiahlych žiadostí stavebný úrad. „Stáva sa však, že súkromné spoločnosti žiadajú najmä stavebný úrad o zoznam stavieb na území Karlovej Vsi za účelom, aby ich mohli stavebníkom ponúknuť na komerčné účely,“ uviedol.

V prípade, že žiadateľ požaduje naskenovanie veľkého objemu dokumentov, „stavebný úrad zamietne žiadosť o zaslanie materiálov v tejto forme, ale umožní žiadateľovi nahliadnuť do spisu“.

Na otázku, či by privítali obmedzenie infožiadostí, hovorca odpovedal, že by podľa ich názoru by „nemalo byť možné žiadať o informácie podľa infozákona v priebehu konania, najmä ak ide o účastníkov konania“.

„Čiastočné spoplatnenie tak, aby o informácie žiadal len ten, kto ich naozaj potrebuje, by pravdepodobne mohlo mať vplyv na nadmerné podávanie žiadostí o poskytnutie informácií,“ dodal.

Miestny úrad Petržalka sa v minulom roku stretol so šikanóznymi infožiadosťami asi v desiatich percentách prípadov z celkového počtu 147 infožiadostí. Žiadosti vyžadujúce veľký objem práce predstavovali tiež asi desatinu.

„Navrhovali by sme predĺžiť lehotu na oznámenie údajov, keďže súčasná lehota piatich kalendárnych dní je pomerne krátka, najmä v období víkendov a sviatkov,“ vyjadrila sa hovorkyňa Mária Halašková.

Napriek tomu, že by uvítala viacero zmien v infozákone, by sa mestská časť nezamerala na tie, ktoré boli avizované v posledných týždňoch. 

„Ocenili by sme napríklad vynechanie možnosti, aby žiadateľ mohol trvať na priamom sprístupnení zverejnených informácií, ku ktorým mu obec zaslala odkaz na zverejnené informácie, alebo by sme navrhovali predĺžiť lehotu na oznámenie údajov, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie či lehotu na postúpenie žiadosti inej povinnej osobe, keďže súčasná lehota piatich kalendárnych dní je pomerne krátka, najmä v období víkendov a sviatkov,“ vyjadrila sa hovorkyňa Mária Halašková.

„V otázke obmedzenia infožiadostí by sme uvítali jedine to, aby účastník správneho konania nemohol žiadať o sprístupnenie podkladov k tomuto konaniu, pretože účastník má právo nahliadnuť do spisu aj v rámci samotného správneho konania,“ uviedla ďalej.

„Iné obmedzenia infožiadostí nepovažujeme za potrebné, pokladali by sme ich za krok späť z hľadiska transparentnosti a verejnej kontroly. Mestská časť Bratislava-Petržalka nemá čo skrývať a všetky informácie, ktoré je možné sprístupniť, radi kedykoľvek sprístupníme, či už v režime zákona č. 211/2000 Z. z., alebo formou odpovede na podnety a otázky od občanov,“ skonštatovala.

Ilustračné foto: unsplash.com

Únii miest chýba MPK a diskusia

O vyjadrenie k téme sme požiadali aj Úniu miest Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska.

„Na základe informácií od našich členských miest vieme, že sa v praxi vyskytujú prípady zneužitia práva na prístup k informáciám, ide však o ojedinelé prípady, s ktorými si mestá zatiaľ vedia poradiť,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

„Vďaka judikatúre súdov sa mestá dokážu chrániť pred šikanóznym výkonom tohto práva. Na druhej strane, možnosť žiadať úhradu nákladov na vyhľadanie informácie nepovažujeme za irelevantnú, vyžaduje si to však odbornú diskusiu, aby úprava zákona bola jednoznačná a nevniesla do aplikačnej praxe problémy. Odborná diskusia však v tomto prípade neprebehla,“ skonštatovala.

„Nie je zrejmé, čo sa rozumie pojmom ,mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie‘, pričom práve tento pojem má založiť právo na úhradu účelných nákladov,“ vytýka návrhu hovorkyňa Únie miest Slovenska.

Piršelová v stanovisku kritizuje aj skutočnosť, že poslanecký návrh používa neurčité pojmy, ktorých výklad v aplikačnej praxi môže byť problematický. 

„Nie je zrejmé, čo sa rozumie pojmom ,mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie‘, pričom práve tento pojem má založiť právo na úhradu účelných nákladov. Chýba aj vymedzenie pojmu ,účelne vynaložené náklady‘. Nie je zrejmé, či za takéto náklady budú považované aj personálne náklady povinnej osoby na vyhľadanie informácie, v akom rozsahu, kto vyhodnotí ich primeranosť a podobne. Alebo čo v prípade, ak vznikne spor o výšku týchto nákladov?“ pýta sa Piršelová.

Znepokojuje ju tiež to, že návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a neprebehla k nemu žiadna odborná diskusia. V prípade, že k pripomienkovému konaniu dôjde, ÚMS si uplatní pripomienky.

Prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček si vie predstaviť, že infozákon môže spôsobovať väčšie problémy malým dedinám, ale nemyslí si, že riešením by malo byť jeho obmedzenie. „V demokratickej spoločnosti takýto zákon má svoje opodstatnenie. Ministerstvá, väčšie úrady a obce nad štyritisíc obyvateľov by mali byť schopné zabezpečiť informácie pre obyvateľov,“ skonštatoval.

„Menším obciam by mohlo pomôcť spájanie do väčších územných celkov. Je potrebné si jednoznačne uvedomiť, že my sme v službe pre obyvateľov, mestá, obce ani štát nám nepatria, zvolení sme dočasne a treba túto službu ľuďom poskytovať,“ dodal.

Združenie miest a obcí Slovenska vyjadrenie neposkytlo.