Tretí blok Mochoviec Namiesto štyroch rokov sa staval štrnásť. Konečne ide do prevádzky

Tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach sa v týchto dňoch konečne dostáva do prevádzky. Po viac ako 35 rokoch od začiatku výstavby a viac ako roku skúšok tak môže začať naplno dodávať elektrinu slovenským spotrebiteľom. Tento jeden blok by mal pokryť približne 13 percent ročnej spotreby elektriny na Slovensku.

Posledným krokom v celom procese bol takzvaný preukazný chod v trvaní 144 hodín pri plnom energetickom výkone reaktora. Tým sa skončilo energetické spúšťanie. Tak ako v prípade prvého a druhého bloku by teraz mala nasledovať trojmesačná skúšobná prevádzka.

Povoľovací proces

Preverovanie jadrovej elektrárne pozostáva v zásade z dvoch ucelených fáz.

Najprv prebieha posudzovanie celého projektu Úradom jadrového dozoru (ÚJD), do povoľovania mochoveckej trojky sa zapojila aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Prevádzkovateľ v tomto štádiu musí preukázať funkčnosť a pripravenosť jednak bezpečnostných systémov, ale aj obsluhujúceho personálu. A to nielen dokladmi, ale aj pri fyzickej obhliadke, ktorú realizuje ÚJD.

Súčasťou tohto procesu je aj administratívne konanie, ktoré pripúšťa podávanie námietok voči samotnej stavbe či prevádzke. Voči tretiemu bloku v Mochovciach podala takúto námietku rakúska mimovládka Global 2000, ktorá je pobočkou nadnárodnej organizácie, u nás známej ako Priatelia Zeme.

Tá opakovane namietala, že tretí blok elektrárne v Mochovciach nespĺňa bezpečnostné parametre, bude využívať zastaralý reaktor, podľa mimovládky nemá ani dostatočné zabezpečenie pred haváriou dopravného lietadla. Argumentovala tiež údajným svedectvom bývalého pracovníka, ktorý sa zúčastnil na budovaní protiseizmických opatrení, či nevyhovujúcim stavom časti potrubia.

ÚJD síce námietky Global 2000 zamietol a na konci januára 2022 vydal povolenie pre pokračovanie procesu uvádzania tretieho bloku do prevádzky, rakúska mimovládka však napriek nemožnosti proces zastaviť v pokusoch o obštrukcie pokračovala a naďalej tvrdila, že niektoré potrubia sú poškodené a zhrdzavené.

A tak hoci elektrárne očakávali, že už v marci minulého roka budú môcť začať s navážaním jadrového paliva a začiatkom fyzikálnych skúšok, proces sa natiahol, pretože ÚJD sa musel formálne vyrovnať aj s týmito ďalšími pripomienkami.

Keď už bolo teda z úradného pohľadu všetko v poriadku, mohol proces spúšťania bloku postúpiť do druhej fázy, teda zavezenia jadrového paliva, postupného zvyšovania výkonu reaktora a testovania toho, či naozaj všetko funguje tak, ako má.

Tretí blok Mochoviec Po desaťročiach peripetií konečne začne vyrábať elektrinu

Erik Potocký

Slovensko by malo mať už od jesene k dispozícii nový zdroj energie. Tretí blok v Mochovciach nielen preklopí pomer výroby a spotreby do prebytku, zároveň ide o zdroj, ktorý neprodukuje emisie oxidu uhličitého.

Reálne testovanie

Táto fáza má niekoľko etáp. Prvou je fyzikálne spúšťanie, ktoré sa začína zavezením prvého palivového článku a spustením testovania reaktora.

Po spomenutých komplikáciách sa táto fáza nezačala podľa očakávania v marci, ale až 9. septembra minulého roka. Následne sa 23. októbra v reaktore spustila prvá štiepna reakcia. Od začiatku fyzikálneho spúšťania malo do plnej prevádzky uplynúť 18 týždňov, čiže necelých 5 mesiacov.

Hoci sa teda pôvodne očakávalo, že tento stav dosiahnu Slovenské elektrárne v auguste alebo septembri 2022, prvé posunutie znamenalo, že to bude najskôr niekedy v januári 2023. Ani tento termín sa však dosiahnuť nepodarilo.

Počas skúšok v decembri 2022 sa zistila drobná netesnosť reaktora. Hoci slovo „drobná“ zvyčajne evokuje niečo málo zásadné alebo nepodstatné, v prípade jadrového reaktora môže mať fatálne následky. Fyzikálne spúšťanie preto elektrárne prerušili, aby netesnosť odstránili.

Prvé prifázovanie a pripojenie na sieť plánovali vtedy na január 2023. Tento predpoklad sa ako jeden z mála v časovej línii osudu tretieho bloku podarilo naplniť.

Zároveň sa začala ďalšia etapa – energetické spúšťanie, teda postupné zvyšovanie výkonu reaktora, ktorý zároveň začal dodávať do siete prvé kilowatthodiny elektrickej energie. Celková výroba počas tohto procesu až doteraz predstavuje podľa elektrární 1,2 milióna MWh elektrickej energie, čo znamená pokrytie ročnej spotreby pol milióna slovenských domácností.

Spomenutých necelých päť mesiacov, za ktoré sa má reaktor dostať na plný výkon, sa však nepodarilo dosiahnuť ani v tomto prípade. Ak by to tak bolo, 100 percent výkonu by reaktor tretieho bloku dosiahol zrejme niekedy v júni. Na túto hodnotu sa však dostal až na sklonku septembra.

Ani postupné zvyšovanie výkonu totiž nešlo podľa plánu. Predpokladané hodnoty sa podľa našich informácií nedarilo dosahovať v pôvodnom harmonograme.

Postupné zvyšovanie výkonu, ktoré sa začalo pri piatich percentách, sprevádzalo množstvo testov a skúšok.

„V priebehu trinástich mesiacov musel nový blok absolvovať stovky rôznych skúšok – najprv bez štiepnej reakcie v reaktore a po dosiahnutí minimálneho výkonu postupne na rôznych výkonových hladinách reaktora. Ich cieľom bolo otestovať zariadenie v rôznych, aj extrémne nepravdepodobných prevádzkových podmienkach, odhaliť a odstrániť prípadné prekážky, ktoré by bránili spoľahlivej a bezpečnej prevádzke v budúcnosti,“ uvádzajú Slovenské elektrárne (SE) vo svojej tlačovej správe.

Na celý proces dohliadal Úrad jadrového dozoru, ktorému museli Slovenské elektrárne predkladať priebežné správy o testoch na jednotlivých výkonových úrovniach.

Podľa oficiálneho znenia ÚJD vydal SE povolenie na prevádzku EMO 3 v rozsahu skúšobnej prevádzky (po splneni podmienok 144 hodinoveho preukazného chodu). Povolenie na rutinnú prevadzku bude udelené až po vyhodnotení skúšobnej prevádzky.

Záverečnou fázou bolo teda 144-hodinové (teda šesťdňové) testovanie pri stopercentnom výkone. Trvalo od 8. do 14. októbra.

„Ukončením spúšťania tretieho bloku vítame nový blok v našej jadrovej flotile. Elektráreň úspešne zvládla náročné testy vrátane odpojenia od elektrizačnej sústavy pri plnom výkone. Znamená to, že tretí blok zvládne aj takéto náročné situácie. Dnes už sa pripravujeme na jeho prvú plánovanú odstávku a bežné prevádzkové činnosti,“ cituje tlačová správa SE aj riaditeľa jadrovej elektrárne Mochovce Martina Mráza.

Čítajte tiež

Atómová elektráreň Mochovce Ako zamáva spustenie tretieho bloku cenami energií

Kristína Votrubová

Podmienkou memoranda o zafixovaní cien elektriny pre domácnosti bolo sprevádzkovanie nového bloku.

Povedané odborným jazykom, proces pozostáva z neaktívnych infividuálnych a komplexných skúšok v prípravnej fáze fyzikálneho spúšťania tj. pred zavezením paliva, Nasledujú aktívne skúšky vykonávané počas fyzikálneho spúšťania (zamerané predovšetkým na systémy merania a riadenia neutrónovo-fyzikálnych parametrov) a postupné etapové skúšky (na predpísaných výkonových hladinách) vykonávané počas energetického spúšťania až po dosiahnutie nominálneho výkonu. Všetky skúšky musia byť vykonávané podľa projektu skúšok schváleného ÚJD a ÚJD dá súhlas s postupom do ďalšej fázy skúšania až po dosiahnutí akceptovateľných výsledkov. To obnáša v pripade nevyhovujucich vysledkov povinnosť stanoviť príčinu nedosiahnutia žiadaného výsledku a opakovanie skúšky až po dosiahnutie predpísanych akceptovateľných vysledkov.

Radšej pomaly, ale na istotu

Jadrový reaktor (a celý blok jadrovej elektrárne) patrí k najzložitejším a najkomplikovanejším technológiám, aké človek vyvinul. Porucha aj tej najnepatrnejšej súčiastky môže vyústiť do veľkej tragédie, navyše ak tejto poruche ešte asistuje zlyhanie ľudského faktora. Aj preto sú testy a skúšky reaktorov aj personálu časovo, aj technologicky náročné.

Laik by sa v odborných a technických špecifikáciách raz-dva stratil. Ako ilustrácia toho, o aký zložitý systém ide, môžu poslúžiť nasledujúce údaje: „Tretí blok má približne rozlohu Bratislavského hradu a v jeho 1400 miestnostiach sa nachádza takmer 100-tisíc zariadení s päť a pol tisíc kilometrami káblov a 175 kilometrami potrubí,“ uvádzajú Slovenské elektrárne. Všetko musí bezchybne fungovať.

Naťahovanie času aj zvyšovanie účtu

Napriek zložitosti však celý osud tretieho bloku sprevádzajú až priveľké prestoje a zdržania. Hoci sa s jeho stavbou začalo v roku 1987, krátko po revolúcii bola prerušená. Obnovila sa až v roku 2008. (Medzitým – v rokoch 1998 a 2000 – boli do prevádzky uvedené bloky I. a II. Jadrovej elektrárne v Mochovciach.)

Keď sa výstavba tretieho bloku obnovila, pôvodne sa hovorilo o jeho dokončení v roku 2012, najneskôr 2013. Náklady na výstavbu tretieho a štvrtého bloku sa pri vyčíslení v roku 2022 z pôvodných 2,8 miliardy eur dostali na 6,2 miliardy. Čiastočne to však ide na vrub sprísneniu bezpečnostných požiadaviek po havárii v elektrárni vo Fukušime v roku 2011.

Ani to však nie je konečná suma – ide len o náklady na dokončenie, nie na celkové vybudovanie od roku 1987, kde treba zarátať aj náklady na konzerváciu do roku 2008, ale aj náklady, ktoré ešte čaká štvrtý blok.

Pri obnove výstavby v roku 2008 už na stavbu dozeral taliansky akcionár Slovenských elektrární, spoločnosť Enel. Tento proces sprevádzalo viacero zdržaní, navyšovanie ceny, ale aj technologické problémy. Úrad jadrového dozoru pri fyzickej kontrole jednotlivých komponentov objavil hrdzu nielen na potrubiach, ale aj na turbínach, ako o tom hovorila šéfka úradu Marta Žiaková v rozhovore pre Postoj v roku 2019.

Čítajte tiež

Taliani robili v Mochovciach veci, ktoré nedávali zmysel

Fero Múčka

Dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach sa predražila o dvojnásobok nákladov na kúpu stíhačiek. Objavili sa aj tvrdenia, ktoré spochybňujú nielen kvalitu, ale aj bezpečnosť zariadenia. Za ňu zodpovedá predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková.

Podobné nálezy sa opakovali aj v roku 2020.

Tento postup nielen brzdil dostavbu celého bloku, no stal sa aj predmetom vyšetrovania najvyšším policajným útvarom NAKA, ktorá v tejto súvislosti urobila dve razie – v roku 2019 aj v roku 2020. Medzi zadržanými bol aj bývalý najvyšší manažér Slovenských elektrární Paolo Ruzzini, ktorý podnik viedol do roku 2014. Vyšetrovanie možných podvodov stále nie je ukončené.

Taliansky Enel si dostavbou Mochoviec zrejme zobral väčší kúsok, ako bol ochotný a schopný zvládnuť, a na sklonku minulého desaťročia dával čoraz viac najavo, že by sa zo Slovenských elektrární najradšej stiahol.

Svoj podiel sa mu nakoniec podarilo predať českej energetickej spoločnosti EPH. Transakcia sa však po zásahu vlády bude môcť dokončiť až vtedy, ak bude v plnej prevádzke aj štvrtý blok v Mochovciach. Jeho spustenie je plánované na rok 2024, ale po skúsenostiach s „trojkou“ treba tento dátum brať zrejme viac ako orientačne.