Tretí blok Mochoviec Po desaťročiach peripetií konečne začne vyrábať elektrinu

Ak všetko pôjde podľa plánu, Slovensko sa v tomto roku výrazne posunie v otázke energetickej bezpečnosti a sebestačnosti aj v ochrane prírody. Do prevádzky má totiž nastúpiť tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach.

V čase stúpajúcich cien energií, vrátane elektriny, prišla dobrá správa. Úrad jadrového dozoru na konci januára definitívne rozhodol o námietkach rakúskej environmentálnej organizácie Global 2000. Tá opakovane namietala, že tretí blok elektrárne v Mochovciach nespĺňa bezpečnostné parametre, bude využívať zastaralý reaktor, nemá údajne ani dostatočné zabezpečenie pred haváriou dopravného lietadla. Argumentovala tiež údajným svedectvom bývalého pracovníka, ktorý sa zúčastnil na budovaní protiseizmických opatrení, či nevyhovujúcim stavom časti potrubia.

Pravdou je, že niektoré okolnosti výstavby stále vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

Slovenské elektrárne sa odvolávajú na závery Úradu jadrového dozoru, podľa ktorého nainštalované potrubné diely nepredstavujú riziko pre prevádzku jadrového zariadenia.

Hoci ide o návrh rozhodnutia, Úrad jadrového dozoru na záver uvádza, že rozhodnutie je konečné a nie je možné sa voči nemu odvolať. Prípustné je len preskúmanie rozhodnutia príslušným súdom. K návrhu sa teraz môžu vyjadriť všetci účastníci konania, dotknuté orgány aj verejnosť. Možnosť zaslať vyjadrenie sa končí 1. marca tohto roka.

Global 2000, ktorá sa snažila blokovať spustenie našej jadrovej elektrárne, je rakúskou pobočkou celosvetovej organizácie Priatelia Zeme, okrem iného sa snaží blokovať aj slovinskú jadrovú elektráreň Krško. Ide teda o laické združenie osôb, ktoré majú odpor voči jadrovej energii vo všeobecnosti. Organizáciu financujú dary, ale získava na svoju činnosť aj dotácie od rakúskej vlády.

Odpor Rakúska voči jadru je dlhodobým fenoménom. Najnovšie sa prejavuje tým, že sa chystá žalovať Európsku komisiu za zaradenie jadrovej energie do tzv. zelenej taxonómie, teda podpory udržateľných zdrojov energie.

Odpor siaha hlbšie do minulosti a Rakúsko sa ho snažilo využiť aj pri prístupe krajín strednej a východnej Európy do EÚ. Napríklad v novembri 2001 schválilo zákon, ktorým zakázalo dovoz elektriny z 15 krajín vrátane svojich bezprostredných susedov – Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Slovinska. (Na zozname tiež boli Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Estónsko, vtedajšia Juhoslávia, Chorvátsko, Litva, Macedónsko, Rumunsko, Ruská federácia, Turecko a Ukrajina.)

Rakúsko samotné nemá s jadrovou energiou a výstavbou reaktorov prakticky žiadne skúsenosti. V krajine je len jedna atómová elektráreň, ktorá však nikdy nevyrobila ani jeden watt elektriny. Zariadenie pri dedinke Zwentendorf an der Donau, 50 kilometrov západne od Viedne, dokončili v roku 1977. Nikdy sa však nespustilo, Rakúšania v referende v roku 1978 totiž atómovú energiu paušálne odmietli.

Medzinárodné aj domáce povolenia

Vráťme sa späť k procesu povoľovania prevádzky tretieho bloku Mochoviec. Na jeseň minulého roka sa naň pozreli aj experti Medzinárodnej organizácie pre jadrovú energiu, ktorá zhodou okolností takisto sídli vo Viedni. Títo ľudia však jadrovej energii naozaj rozumejú, na rozdiel od „občianskeho“ združenia financovaného aj rakúskou vládou.

Oproti zisteniam z kontroly v roku 2019 podľa vlaňajších záverov Mochovce vyriešili nedostatky vo výcviku operátorov tretieho bloku, napríklad použitím modernizovaného simulátora a posilneným formálnym hodnotením. Elektráreň zlepšila aj nakladanie s chemickými látkami a zlepšila sa tiež údržba a vybavenie núdzovej reakcie.

Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu odporúča naďalej zvyšovať bezpečnosť pravidelným školením zamestnancov, dodržiavať vysoké štandardy údržby a zlepšiť komunikáciu a koordináciu pri procese uvádzania tretieho bloku do prevádzky.

Samotný Úrad jadrového dozoru v návrhu rozhodnutia o povolení spustenia tretieho bloku tiež konštatuje, že povolenie odvolá, ak Slovenské elektrárne nesplnia viaceré podmienky kontroly a testovania.

Napríklad majú povinnosť dokončiť testy „Oživenie a nastavenie neutrónových analyzátorov roztoku kyseliny boritej“, „Program skúšok a montážnych prác reaktora a na zariadení betónovej šachty reaktora“ a „Program manipulácie so vzorkami ocele tlakovej nádoby reaktora“.

Takisto musí prebehnúť „Program skúšky meraní primárneho okruhu“ a musia sa tiež „dokončiť testy zariadení a systémov strojovne a nadväzujúcich zariadení sekundárneho okruhu“. Musí tiež odskúšať chemický monitorovací systém.

História Mochoviec

História jadrovej elektrárne v Mochovciach siaha do 80. rokov minulého storočia. S výstavbou sa začalo výkopovými prácami v roku 1981. O rok neskôr sa začala stavba prvého a druhého bloku elektrárne. V roku 1987 projekt pokračoval spustením výstavby tretieho a štvrtého bloku.

Po revolúcii v roku 1991 bol projekt zastavený pre nedostatok peňazí. Obnovil sa až v roku 1996. Stavba bola vtedy v takom stave, že už o dva roky neskôr – v roku 1998 – bol do prevádzky spustený prvý blok Mochoviec.

Tu však svoju rolu zohrala aj politika. Vladimír Mečiar sa jeho spustením počas volebného roka snažil presvedčiť voličov. Súčasťou kampane bolo viacero veľkých stavebných projektov – napríklad odovzdávanie diaľničných úsekov za účasti vyslúžilých celebrít zo Západu (napr. Claudia Schiffer či Gérard Depardieu).

V roku 2000 pribudol v prevádzke aj druhý blok elektrárne. V roku 2006 sa po privatizácii stal majoritným vlastníkom Slovenských elektrární taliansky Enel. Ten sa v privatizačnej zmluve zaviazal dostavať tretí a štvrtý blok Mochoviec.

Taliani, ktorí so stavbou moderných jadrových elektrární nemali dosť skúseností, sa to chceli naučiť aj na Slovensku. Po referende v roku 2011, keď jeho občania jadro odmietli, sa však motivácia talianskej energetickej spoločnosti vytratila.

Obnovenie prác na treťom a štvrtom bloku síce nastalo v roku 2008, no stavba sa naťahovala a predražovala. Po tlaku vlády Roberta Fica a faktickom neplnení záväzku o dostavbe sa nakoniec Enel v roku 2015 rozhodol svoj podiel predať českému konzorciu EPH.

Predaj je postupný – Enel a EPH vytvorili spoločný podnik Slovak Power Holding, v ktorej má každá z firiem 50-percentný podiel. Tieto akcie môže Enel definitívne predať až rok po získaní povolenia na skúšobnú prevádzku tretieho a štvrtého bloku Mochoviec.

Pôvodne mala dostavba týchto blokov trvať štyri roky, v aktuálnom scenári je to nakoniec minimálne štrnásť. Navyše štvrtý blok je zatiaľ dokončený na 88 percent.

Rástla aj cena. Pôvodný rozpočet bol 2,8 miliardy eur. Podľa aktuálnych odhadov je to 6,2 miliardy. Zdržanie a predraženie spôsobilo množstvo chýb a nedorobkov, ktoré pri inšpekciách postupne objavil Úrad jadrového dozoru.

Kedy budú prvé watty v sieti

Samotné spustenie tretieho bloku má niekoľko fáz. Proces sa môže fyzicky začať až po uplynutí všetkých lehôt, ktoré majú príslušné subjekty na pripomienkovanie, ktoré otvoril Úrad jadrového dozoru. Teda až od spomínaného prvého marca.

Prvou fázou bude zavedenie palivových článkov do reaktora, počas ktorého budú prebiehať ďalšie skúšky, ktoré nebolo možné vykonať skôr, ale len za prítomnosti paliva. Po skúškach nasleduje zvyšovanie výkonu a ďalšie sledovanie správania sa reaktora, skúšky a testy. Toto potrvá necelých 5 mesiacov, kým sa reaktor nedostane na plný kapacitný výkon.

Záverečný test potrvá 6 dní – reaktor ide na plný výkon a má preukázať, že spĺňa všetky technické a bezpečnostné parametre nielen podľa projektu, ale aj v praxi a plnej prevádzke.

Dodávka elektriny z riadneho chodu tretieho bloku Mochoviec sa očakáva na konci leta, v auguste alebo v septembri.

Dodávať bude 471 megawattov elektriny, čo je približne 13 percent ročnej spotreby na Slovensku. S jeho výkonom sa Slovensko stane sebestačným v produkcii elektrickej energie. So spustením štvrtého bloku, s ktorým sa počíta v roku 2024, sa môžeme stať zároveň jej významným exportérom.

V roku 2020 sa na Slovensku vyrobilo 29 010 gigawatthodín elektriny, spotrebovalo sa o čosi viac – 29 328. Krivky výroby a spotreby sa k sebe za posledné roky priblížili. Jednou z príčin môže byť aj pandémia, po oživení ekonomiky sa však očakáva rast spotreby a práve v tomto ohľade bude prísun energie z nových zariadení prínosom pre slovenskú ekonomiku.

Zdroj: Slovenské elektrárne, a. s.

Viac energie, menej emisií

Slovensko tým zároveň získava ďalší bezemisný zdroj elektriny. Pri tomto spôsobe jej získavania totiž nevznikajú žiadne emisie CO2. Rastie tak podiel bezemisných zdrojov, v ktorých u nás dominujú jadro a voda. Každý blok jadrovej elektrárne ročne ušetrí 3,7 milióna ton emisií CO2.

Podľa údajov spoločnosti OKTE (Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou) sa na Slovensku v roku 2020 viac ako 55 percent elektriny vyrobilo z jadra, necelých 17 percent z vodných elektrární a zhruba 13 a pol percenta spaľovaním zemného plynu.

Zdroj: OKTE, a. s.

Samotné Slovenské elektrárne hovoria o tom, že v roku 2020 vyrobili z jadra a vody (teda bezemisne) až 95 percent dodanej elektriny.

V súvislosti s jadrovou energiou sa však spomína aj problém vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu.

Tieto dva pojmy sa neraz zamieňajú. Preto je namieste uviesť ich jasné definície, tak ako ich uvádza Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS). 

Uložením vyhoreného paliva si teda môžeme vytvárať budúce zdroje energie. Technologický pokrok prináša možnosti jeho ďalšieho využitia, keďže väčšina energie v ňom uložená zostane aj po využití v súčasných jadrových reaktoroch.

Samotné Slovenské elektrárne uvádzajú, že jeden blok ročne vyprodukuje asi 17 kubických metrov kvapalných a 15 ton pevných nízkorádioaktívnych odpadov. K tomu približne 7 ton vyhoretého paliva.

Kvapalné rádioaktívne odpady sa spracovávajú v Mochovciach, pevné rádioaktívne odpady v Bohunickom spracovateľskom centre. Spracované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach.