Parazitologička Kočišová Máme tu komára, ktorého som predtým videla len na obrázku. Narušili sme biodiverzitu, parazitov bude ešte viac

Hovorí, že parazity nie sú prieberčivé, často si svojich hostiteľov vyberajú len pre ľahkú dostupnosť či zachovanie rodu a psia blcha alebo kliešť preto nemajú problém preskočiť na človeka.

Parazitologička varuje pred kúpaním sa v nekontrolovaných jazerách, v ktorých môžu prežívať améby.

„Tieto larvičky emigrujú priamo cez neporušenú kožu človeka, hoci človek nie je ich konečným hostiteľom. Vyvolávajú veľmi ťažké dermatitídy a lokálne zápaly, ktoré sa môžu hojiť aj niekoľko týždňov a u veľmi citlivých ľudí spôsobia naozaj veľmi ťažké stavy,“ vysvetľuje Alica Kočišová v rozhovore pre Postoj.

Radí, ako vyberať tie správne repelenty a či pomáha užívanie B-komplexu.

Alica Kočišová pôsobí ako profesorka na košickej Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie. Na katedre epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia sa venuje výskumu.

V tomto roku sa jej v Košiciach podarilo odchytiť invázneho ázijského komára.

Prichádza leto, máme pocit, že okolo nás je viac hmyzu, stretávame sa s rôznymi typmi parazitov. Platí, že parazity sú nebezpečné len v teplých mesiacoch?

Z môjho pohľadu to neplatí, pretože parazity sa vyskytujú počas celého roka a sú rovnako nebezpečné, či je zima, alebo leto. Avšak ak hovoríme konkrétne o ektoparazitoch, to znamená kliešťoch, komároch, muchách, ovadoch a inom krv cicajúcom hmyze, je logické, že v letnom období sa vyskytujú viac, a teda je aj vyššia šanca, že uštipnú človeka.

Ako k tomu najčastejšie dochádza?

Nuž závisí to od toho, aké parazity máme na mysli. Mnohé vnútorné parazity sa prenášajú vodou alebo potravou, prípadne pri zanedbaní hygieny aj špinavými rukami.

Môže sa to stať, ak sa napijeme vody, ktorá nie je pod kontrolou. Prípadne ak sa kúpeme vo vodách, kde má prístup vtáctvo vylučujúce parazity, môžeme sa parazitmi infikovať.

Parazity, ale aj iné patogény ako vírusy či baktérie prenáša hmyz cicajúci krv, kliešte a roztoče. Samozrejme, musia na to byť vytvorené vhodné podmienky a prenos všetkých patogénov ovplyvňuje mnoho faktorov.

Keď hovoríme o letnom kúpaní sa v prírode, čo je z vášho pohľadu nebezpečné a čo si laik bežne neuvedomuje?

Úskalím sú skôr stojace vody – jazero alebo rybník, vybagrované štrkoviská a podobne. Tam zrejme ani nie je povolené kúpať sa, ale ľudia tam chodia.

Práve tam môžu prežívať parazity, o ktorých hovoríme, že sú príležitostné. Ide o jednobunkové parazity – améby –, ktoré si za normálnych okolností žijú svoj život v prírode. Ale ak ich prostredie naruší človek, preniknú do neho cez ústa, nos, oči alebo drobné ranky na tele.

Sú mikroskopických rozmerov a voľným okom sú neviditeľné. Využijú príležitosť na parazitický spôsob života, veľmi rýchlo sa v človeku množia a spôsobujú veľmi ťažké zápaly napríklad mozgu – meningoencefalitídy – či oka, ako aj ďalších orgánov.

Na vodnej ploche, v ktorej žijú, takisto nemožno nič vidieť?

Možno tam, kde je veľa siníc alebo planktónu, je predpoklad, že sa budú nachádzať aj améby. Ale tie sa vyskytujú aj v termálnych vodách, pretože mnohé z nich sú tzv. termostabilné, odolné proti vyšším teplotám, v ktorých môžu prežívať.

Pokiaľ sa v kúpeľníctve nedodržiavajú zásady správnej hygieny, môže k infekcii dôjsť aj tam.

Niektoré z améb sa nachádzajú aj na kúpaliskách. Vo svete už boli zaznamenané prípady, keď sa človek infikoval. Ale sú to ojedinelé situácie, kde je absolútne zanedbanie hygienických požiadaviek.

Čo ešte hrozí pri kúpaní sa v prírode?

Môže sa stať, že do človeka preniknú drobné larvičky – furkocerkárie –, vývinové štádiá krvných parazitov vodných vtákov, ktoré vylučujú do vody svoj trus a s ním aj vajíčka parazitov, ktoré sa nachádzajú v ich krvnom systéme. Odborne ich voláme vtáčie motolice – schistozomózy.

Tieto larvičky migrujú priamo cez neporušenú kožu človeka, hoci človek nie je ich konečným hostiteľom. Vyvolávajú veľmi ťažké dermatitídy a lokálne zápaly, ktoré sa môžu hojiť aj niekoľko týždňov a u veľmi citlivých ľudí spôsobia naozaj veľmi ťažké stavy – ide o schistozomálnu dermatitídu.

Prejavia sa hneď? Dá sa spätne odsledovať, že to máme z kúpania?

Keď človek vyjde z vody, už do 10 minút má intenzívny svrbivý pocit a do 24 hodín sa na koži najmä na predlaktí a na nohách začnú vytvárať začervenané pľuzgieriky. Larvičky preniknú do človeka, pretože si myslia, že je ich hostiteľom.

Potom však pod kožou uhynú, začnú sa rozkladať, imunitný systém viac alebo menej bráni telo a výsledkom je vznik hypersenzitívnej reakcie, u citlivých ľudí sa prejaví edémom kože, zvýšenou únavou aj horúčkou. Pľuzgieriky sa postupne splošťujú a vymiznú asi za týždeň, na koži však môžu ostať pigmentové škvrny.

Čiže ak si človek myslí, že len na chvíľu sa osvieži v jazere a potom sa poriadne osprchuje, to nepomôže?

Nepomôže. Čľapkáte sa vo vode a užívate si to, možno len desať minút, ale ak už niečo máte zavŕtané pod kožou, môžete sa sprchovať, koľko chcete, to neosprchujete.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Teraz ste asi odradili mnohých ľudí od kúpania sa v prírodných jazerách či riekach. Tam, kde sa robí pravidelný rozbor vody, nám takéto parazity nehrozia?

Nemám v úmysle nikoho odradiť od letného kúpania, mojím cieľom nie je vyvolávať hystériu, ale ľudia by mali byť pravdivo informovaní. Tam, kde má k vode prístup vtáctvo, sa vo vodách „larvičky“ spomínaných parazitov môžu nachádzať.

Celý tento proces je však zložitejší a vždy závisí od toho, či je vták infikovaný daným parazitom, či vylučuje vajíčka týchto parazitov do vody a či sú v tejto vode vhodné podmienky, aby sa v nej larvičky vyvinuli a prežili. Pokiaľ nie, tak nám nič nehrozí.

V mori takéto nákazy nehrozia?

Asi niektorých sklamem, ale nakaziť sa vtáčími motolicami je možné aj v mori.

Niektorých ľudí vystrašili články o premnožení májky fialovej. Ide o parazitický hmyz, ktorý je jedovatý. Naľakali sa hlavne rodičia malých detí, ktoré sa rady vonku hrajú s rôznymi chrobáčikmi.

Májka fialová nie je parazitom. Dokonca patrí medzi ohrozené druhy chrobákov a je na zozname chránených živočíchov. Májka fialová má teraz v máji obdobie rojenia, to znamená, že zakladá ďalšiu generáciu. Samička hľadá samčeka, kladie vajíčka. Ale nie je to parazit.

Je pravda, že na sebe vylučuje látku (kantaridín), nebezpečný alkaloid, ktorý môže spôsobiť lokálne zápaly. Museli by sme prísť do kontaktu s veľkým množstvom jedu, aby došlo k fatálnemu koncu.

Deťom treba vysvetliť, aby radšej tieto chrobáčiky do rúk nechytali.

Parazit potrebuje žiť z iného živočícha.

Áno, pre svoj život potrebuje živý organizmus, nazývame ho hostiteľ, buď človeka, alebo zvieratá, či rôzne živočíchy. Odborne hovoríme, že parazit je metabolicky závislý od svojho hostiteľa. Laicky povedané – potrebuje výživu od človeka alebo od zvieraťa.

Potrebuje do svojho hostiteľa buď preniknúť, alebo sa na neho prisať?

Presne tak. Parazitov sú státisíce, môžu byť jednobunkové a viacbunkové, vnútorné alebo vonkajšie, trvalé alebo dočasné, keď im stačí sa na hostiteľovi iba „naobedovať“. 

Takými sú napríklad kliešte, komáre, muchy, ovady, ale aj blchy, nacicajú sa krvi, v ktorej majú všetky výživné látky, a potom už hostiteľa nepotrebujú. Žijú si svoj život mimo neho.

Avšak napríklad vši, tie sú trvalými parazitmi a držia sa svojho hostiteľa, obrazne povedané, zubami-nechtami.

Hovorí sa, že niekoho komáre alebo kliešte obľubujú viac, lebo má „lepšiu krv“. Čo si o tom myslíte?

Hovorí sa, že niekto vonia kliešťovi alebo komárovi, alebo inému hmyzu viac alebo menej. Ale osobne si to nedovolím takto tvrdiť. Žiadna vedecká štúdia o tom nie je známa.

V jednej štúdii sa píše, že komáre preferujú ľudí, ktorí majú krvnú skupinu A+. Ale ani tento článok nebol doložený výsledkami a zdokumentovaný tak, aby to bolo vedecky potvrdené.

Mnohí užívajú v lete B-komplex, lebo si myslia, že sa takýmto spôsobom ochránia. Osobne tomu veľmi nie som naklonená. Na niekoho to funguje lepšie, na niekoho menej, je to individuálne.

Cicanie komára, to je ako boj o prežitie. Človek môže parazitovi smrdieť, ale ak parazit potrebuje zachovať svoj rod, tak kašle na to, že mu niekto smrdí, a nacicia sa.

Parazitológ PeťkoKliešť je fajnšmeker, nenacicia sa na hocikom

Lukáš Kekelák

Hovoríte, že komáre a kliešte idú po pachu človeka.

Je to väčší súbor látok, ktoré vylučujeme. Jednak je to kyselina maslová z potu, jednak predovšetkým pre ektoparazity je prvým signálom oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, ten ich láka. Už vedia, že sa blíži nejaký objekt, ktorý by bol vhodný, aby sa na ňom napríklad navečerali.

Trh s repelentmi a ochrannými prostriedkami je veľký, môžeme si vyberať z ponuky chemických, ale aj prírodných prostriedkov. Aký je účinok?

Závisí to od repelentu, či použijeme repelent určený na kožu alebo šatstvo – tie sú omnoho silnejšie. Na odeve zostanú pomerne dlhšie akcieschopné, to znamená, že odpudia dotieravý lietajúci hmyz aj na 6 až 8 hodín.

To, či priamo na koži vydržia dve alebo štyri hodiny, závisí od účinnej látky repelentu a aj od toho, ako dlho sa človek potí, utiera alebo kúpe. Odpudzovací efekt vtedy výrazne klesá.

Repelentov je na trhu mnoho, treba si len vybrať, poradiť sa s predajcom. Odporúčam dôkladne si prečítať etiketu.

Čo si treba všímať?

Nedôverovala by som repelentu, ktorý má široký záber na rôzne druhy parazitov. Kliešte majú úplne inú biológiu ako lietajúci hmyz. Schopnosť odpudzovať nie je rovnaká.

V repelentoch, ktoré sa aplikujú na kožu, až taký super výber nemáme. Treba pozerať, aký je obsah účinnej látky, ak je menší ako 20 percent, nebude mať dlhý repelentný účinok.

Veľmi neúčinkujú ani rôzne kožné krémy, ktoré deklarujú, že odpudzujú. Ja som napríklad zažila opak, hmyz na to skôr nalietaval. Aj rôzne teraz moderné plastové náramky sú absolútne neúčinné, sú to zbytočne vyhodené peniaze.

Čo sa týka olejov, je škála rastlín, ktoré môžu mať odpudzujúci efekt, ale či to funguje aj na ľuďoch, je otázne. Nenašla som žiadnu štúdiu v tejto oblasti, ktorá by bola vedecky overená a poskytla relevantné výsledky.

Nemôže sa stať, že časom sa parazity aj voči účinným repelentom stanú rezistentné?

Je to možné. Chemoreceptory, ktorými vníma lietajúci hmyz to, čo je preň atraktívne, sa totiž prispôsobia a potom im pach repelentov nebude prekážať.

V prípade niektorých zvieracích preparátov, ktoré sa používajú proti blchám a kliešťom pri psoch alebo mačkách, sa už rezistencia vytvorila.

Pred rokmi sme sa nestriekali proti komárom, dokonca ani proti kliešťom tak ako teraz. Čím to je, že v súčasnosti už nevyjdeme bez repelentu niekedy ani do parku? Čo sa zmenilo?

Ľudia sa zmenili, zmenilo sa naše správanie. Zmenil sa náš prístup k životu. Naša antropogénna činnosť je taká rozsiahla, že narúša biodiverzitu. Mení sa klíma, využívanie krajiny, mení sa vegetácia, mení sa výskyt a rozšírenie rezervoárových hostiteľov a aj prenášačov. Vytvorili sme prostredie, ktoré znížilo počet aktívnych biologických predátorov.

Čo to znamená?

Aj komármi sa niekto živí. Práve narušenie ekosystému parazitom náramne vyhovuje, neverili by ste, aké sú to dômyselné organizmy a aké majú úžasné adaptačné schopnosti.

Parazity sú úžasné v tom, že sa dokážu absolútne prispôsobiť zmeneným podmienkam. Máme inú teplotu alebo viac sucha, je chladnejšie, ale parazity sa dokážu jednoducho prispôsobiť.

A keď sa prispôsobia, veľkou rýchlosťou sa rozmnožia.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Teoreticky ich bude ešte viac?

Pravdepodobne bude. Čo sa týka druhov, možno ani nie, ale čo sa týka početnosti. A tým, že ich bude viac, budú potrebovať získať viac potravy pre svoju existenciu a tou potravou budú zvieratá a ľudia.

Každý rok na jar sa začnú objavovať články typu „začala sa kliešťová sezóna“ a spolu s tým aj rôzne rady. Kedy sa tá sezóna začína a kedy sa končí?

Osobne si myslím, že už nemáme kliešťovú sezónu, len krátke obdobia, keď ich nie je veľa. Kliešte sa u nás vyskytujú po celý rok. Na Slovensku máme asi 20 druhov kliešťov, nedávno boli zistené na západnom Slovensku aj nové exotické druhy.

Tých základných epidemiologicky významných je sedem druhov kliešťov, ktoré sa vyskytujú v rámci celého Slovenska. A každý z kliešťov má svoje špecifické obdobie, keď sa vyskytuje viac alebo menej.

Napríklad najznámejší, náš kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), zvyčajne začína svoju aktivitu koncom apríla až v máji, povedzme do polovice júna (hoci tento rok to bolo o mesiac skôr vďaka miernej zime). Potom má jemný útlm a druhý vrchol aktivity v septembri-októbri.

Lenže medzitým, skoro na jar v marci a apríli, sa vyskytuje iný kliešť, tzv. pijak (Dermacentor), a máme aj kliešťa, ktorý je takzvaný zimný, a ten sa prebúdza zo spánku v novembri alebo okolo Vianoc a parazituje najmä na zvieratách, kým sa neprebudí Dermacentor.

Kliešte máme celý rok, o sezónnosti sa teda už hovoriť nedá. Ak nie je príliš veľa snehu, pes môže prísť s kliešťom aj zo silvestrovskej prechádzky.

Sú všetky kliešte nebezpečné?

Závisí od toho, ako to myslíte. Médiá sa často snažia o senzáciu, o strašenie ľudí, všade sa objavujú články, aké choroby prenášajú. Ale to je nezmysel, choroby neprenášajú. Kliešte sú významné prenášače patogénov, teda baktérií, vírusov i parazitov.

Vždy prenášajú patogény, čiže pôvodcov choroby. Takže ak pri cicaní krvi inokulujú do vhodného hostiteľa patogén a ten sa v človeku alebo vo zvierati rozmnoží či poškodí bunky, orgány, to je základ vzniku choroby.

Aby som však odpovedala otázku, nie každý kliešť prenáša patogény. Treba si uvedomiť, že prenos patogénov je zložitý proces závislý od mnohých faktorov.

V prvom rade kliešť musí povedzme napríklad vírus vyvolávajúci encefalitídu odniekiaľ získať a získa ho tak, že cicia krv na chorom človeku alebo zvierati, v ktorého tele tento vírus (patogén) cirkuluje. Pri cicaní na ďalšom hostiteľovi tento vírus prenesie.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ak na nás cicia kliešť, ktorý nenesie patogén, čo sa stane?

Je to nepríjemné, že sme mali kliešťa, ale ide len o lokálny zápal, začervenanie pokožky, bežnú reakciu. Ak je človek zdravý, vyberie si kliešťa, potrie si to dezinfekčným jodisolom a do pár hodín zabudne, že ho mal. Teda nestane sa nič vážne.

Ak máme doma psa alebo mačku, sú zdrojom parazitov aj pre človeka? Parazit si nevystačí len so zvieraťom?

To závisí od toho, o akých parazitoch hovoríme. Ak ostaneme pri ektoparazitoch a zvlášť pri kliešťoch, tak veru nie vždy mu stačí zviera.

Ak chodíme so psom/mačkou von a potom prípadne prespáva dnu, je dobré zviera prezrieť, vyčesať. Niekedy je ťažké vidieť v hustej srsti drobného kliešťa.

Nie každý kliešť prenáša patogény. Prenos patogénov je zložitý proces závislý od mnohých faktorov.

Pre zvieratá však máme celý rad veľmi dostupných a účinných preparátov, ktoré môžeme použiť, a tým ochránime aj seba.

Ak by sme zviera neošetrili a sme s ním dnu, hladkáme ho, hráme sa s ním alebo s ním spíme, kliešť si hneď uvedomí, že ľudské telo nie je také osrstené, a pokojne z toho psa prelezie na človeka. Jemu je jedno, akej krvi sa nacicia. Jeho cieľom je získať potravu na to, aby samička mohla naklásť vajíčka.

Na psoch a mačkách sa môžu nachádzať aj vývinové štádiá kliešťov a tie takisto prelezú na človeka a môžu cicať krv. Preto odporúčam majiteľom zvierat, aby nešetrili peniaze na preparátoch, ktoré sú účinné.

Vyzerá to, že parazit sa vie zariadiť tak, aby prežil, a to čo najjednoduchšie.

Parazity sú nesmierne adaptabilné. Kliešť lezie po zvierati aj niekoľko dní, kým si nájde vhodné miesto, aby sa priblížil k cievke, z ktorej sa chce nacicať. U ľudí je to jednoduchšie.

Keď pes prinesie na svojej srsti päť kliešťov a potom si poobede s majiteľom ľahne a dá šlofíka, je veľká pravdepodobnosť, že kliešťom sa zapáči viac u človeka.

Má ľahší prístup, mäkšiu kožu a môže sa pokojne nacicať krvi. Možno z tých piatich kliešťov dva zostanú na psovi, ale tri prejdú na človeka.

Takisto aj blcha preskočí zo psa či z mačky na človeka a tiež môže preniesť rôzne patogény.

Záhrada v lete ponúka čerstvú zeleninu a ovocie. Vieme, že pred konzumáciou ich treba vždy umyť. Je veľkým rizikom, ak by sme to podcenili?

Je to veľký prameň nákazy. Keď máme záhradky, je veľa všežravcov a voľne žijúcich mäsožravcov, či už sú to hlodavce, alebo líšky, jazvece a iné, pre ktoré plot nič neznamená. Tie vylučujú trus kdekoľvek.

V zemi sa to rozloží, ale pokiaľ to zviera má v sebe parazita, ktorý je prenosný na človeka, a vylúči do toho prostredia vajíčko alebo nejaké iné vývinové štádiá, sú väčšinou v tom prostredí veľmi odolné a môžu ostať prichytené na povrchu zeleniny, byliniek, ovocia, šalátoch.

Ak sa šalát, reďkovka, mrkva alebo drobné ovocie rastúce pri zemi ako jahody dostatočne neumyjú, je to jedna z ciest infekcie človeka.

To, čo už rastie na kríku, je bezpečnejšie.

Hygiena je naozaj veľmi dôležitá a je základom zdravia. Zvlášť by som upozornila na stále pretrvávajúci neduh u niektorých pestovateľov, ktorí používajú na hnojenie vlastných záhrad aj to, čo majú v žumpe, teda ľudské výkaly.

Entomológ o mucháchNa jedlo napľujú a ochutnávajú ho končatinami, mŕtvolu nájdu medzi prvými

Lukáš Kekelák

Stretávate sa s tým bežne v praxi?

Bohužiaľ, stále áno. Pokiaľ sú ľudia zdraví, nemajú zárodky parazitov vo výlučkoch, pohnoja si, dobre, je to len nechutné.

Ale keď je človek pozitívny, kontaminuje svojimi parazitmi široké okolie. Lebo nejde len o jednu záhradku. Príde prudší dážď a zmyje zárodky parazitov aj o desať záhrad ďalej. Preto na to stále apelujeme, hygiena je prvoradá.

Parazity vraj zabili v histórii viac ľudí ako všetky vojny dokopy.

V časoch vojny bolo stravovanie rôzne, hygiena bola na nízkej úrovni a pokrivkávala, každý vojak mal bezpochyby vši a stačilo, že voš cicala na vojakovi s týfusom (spôsobujú ho baktérie, tzv. rickettsie), a vši už prenášali baktérie veselo ďalej.

Ale v časoch dávno minulých sa nevedelo, že týfus vyvolávajú baktérie, nie vši. Preto sa možno niekde uviedlo, že vši ako parazity zabili toľko a toľko vojakov.

Z morových epidémií vznikali povesti o ničiteľoch hlodavcov, pretože si mysleli, že za mor môžu hlodavce. Ale môže za to blcha potkania, ktorá prenáša baktérie, tzv. yersínie.

Sú všetky parazity škodlivé?

Dobrá otázka. Ak hovoríme o pravom parazitovi, tak áno, sú škodlivé. Ale treba si uvedomiť, že parazit nechce hostiteľovi škodiť veľmi, pretože by hostiteľ uhynul a s ním by uhynul aj parazit.

Napríklad pásomnica sa len tak z uhynutého hostiteľa neodplazí a nenájde si iného. Uhynie spolu so svojím hostiteľom. To znamená, že parazity škodia postupne, ani vši sa dobrovoľne svojho hostiteľa nevzdajú.

Miera škodlivosti väčšinou súvisí s počtom toho-ktorého druhu, ktorý v jednom hostiteľovi parazituje, a s tým, nakoľko poškodzuje vnútorné prostredie a jeho orgány.

Aké najabsurdnejšie mýty o parazitoch ste počuli?

Počula som všelijaké zvláštne informácie a zaručené pravdy od ľudí, ktorí nám nosia vzorky na vyšetrenie.

Všetko to dosiaľ boli hlúposti, nepodložené informácie, ktoré si ľudia prečítali napríklad na internete. Hocikto si dnes môže založiť internetovú stránku a napísať si tam, čo chce, a ľudia sú nepoučiteľní, veria aj absolútnym nezmyslom, začínam mať dojem, že „zdravý sedliacky rozum“ sa stáva nedostatkovým tovarom.

Šíria sa napríklad správy, že ľudské telo je prešpikované parazitmi a zbavíte sa ich vtedy, keď si dáte nejakú zázračnú tabletku alebo vypijete zázračný nápoj. To sú pre mňa tie najväčšie hlúposti.

Prekvapuje ma, že rozmýšľajúci človek tomu môže uveriť.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Čím to je?

Je to nielen o vzdelaní, ale o premýšľaní a zamýšľaní sa nad podstatou. Akoby sme zleniveli, a teraz použijem výraz svojho obľúbeného detektíva Hercula Poirota, nechávame naše „sivé bunky mozgové v nečinnosti“. Vo všeobecnosti vidieť, že si necháme narozprávať nezmysly a veríme im.

Ako inak pochopiť napríklad ľudí, ktorí pijú Savo, lebo sa chcú odčerviť, len si poškodzujú svoje zdravie. Uverili tomu, lebo niekto povedal, že je to tak.

Tento rok vo februári ste odchytili v areáli univerzity invázny druh ázijského komára Aedes japonicus japonicus, ktorého už predtým zachytili v Bratislave aj v Prešove. Ako sa tento exotický parazit dostal na Slovensko?

Vplyvom teploty, vlhkosti a globálnych zmien sa stáva, že subtropické a tropické druhy komárov sa šírením tovarov, výmenou zvierat a cestovaním jednoducho dostávajú aj do strednej Európy.

Priaznivé podmienky ovplyvnili to, že im je tu dobre. Prispôsobili sa, súčasné zimy im neprekážajú. Prezimovali vo forme vajíčok. Vo februári bolo pomerne teplo a vlhko, samica nutne potrebovala krv na tvorbu vajíčok, tak hľadala vhodný zdroj.

Prvé komáre, ktoré vyletia, sú pomerne dosť agresívne, lebo sú veľmi hladné. Tento komár dokáže cicať aj počas dňa, bežné komáre sa skôr napijú skoro ráno, keď je šero, alebo podvečer a v noci.

Sezóna komárov sa začala tento rok pomerne skoro, preto používať repelenty pre zvieratá aj ľudí je na mieste.

Vravíte, že tento komár nedoletel, ale nejakým spôsobom bol privezený. Máme tu okrem neho aj iné druhy parazitov, ktoré sa k nám takto dostali?

Ale áno, pravdaže máme, už sa tu udomácnili. Máme napríklad dirofilárie, tzv. srdcové a podkožné červy psov, mačiek, pričom ich komáre môžu preniesť aj na ľudí.

Dirofilárie sme u nás prvýkrát diagnostikovali v roku 2005, teraz už nie je kraj na Slovensku, kde by sa dirofilarióza psov nevyskytovala. A v ostatných rokoch sa hromadia aj humánne prípady.

Okrem ektoparazitov sú aj vnútorné parazity. Kde všade v našom tele môžu byť?

Všade. V cievnom systéme, lymfatickom systéme, svaloch, kostiach, tráviacom, dýchacom trakte, močovom mechúre, pohlavných orgánoch, vlasoch, koži.

Ako sa o týchto vnútorných parazitoch dozvieme? Až keď začneme pociťovať nejaké zdravotné problémy? Je na mieste dať sa vyšetriť napríklad aj preventívne?

Na to je lekár, aby to posúdil na základe anamnestických údajov pacienta a, samozrejme, odborných vyšetrení.

V ľudovom liečiteľstve sa odporúča na parazity najčastejšie cesnak, ale aj tekvicové semienka. Skutočne pomáhajú?

Cesnak aj tekvicové semienka sú síce veľmi dobré, obsahujú veľa vitamínov a minerálnych látok a majú v sebe určité látky, ktoré môžu podporovať bunky imunitného systému a majú protizápalový účinok. Hlavne o cesnaku sa hovorí, že je to prírodné antibiotikum.

Je rozdiel, či máte v tele jednu hlístu alebo tisíc. Takže intenzita infekcie parazitmi je veľmi dôležitá.

Ale neviem o tom, že by bola robená relevantná vedecká štúdia o účinkoch cesnaku na nejakého parazita.

Môžu parazity ovplyvniť aj mentálne procesy, fungovanie nervového systému?

Predstavte si akýkoľvek organizmus, v ktorom žije parazit a čerpá z neho živiny. A to, čo nepotrebuje, vylúči. Len obyčajná, ľudovo povedané „hlísta“, teda škrkavka, čerpá v tenkom čreve živiny, spracuje ich a použije.

Ale to, čo nepoužije, vylúči do hostiteľa. Ide o metabolity, teda odpadové látky, a tie v mnohých prípadoch majú afinitu k nervovým zakončeniam, ale nielen k nim, aj k iným bunkám v tele.

Práve pôsobenie metabolitov má vplyv na činnosť vnútorných orgánov človeka aj zvieraťa. Môžu tam byť určité prejavy nervových príznakov alebo poškodenia, ale že by priamo ovplyvňovali mentálne procesy?

Viem, že je popísaných mnoho príbehov a aj štúdií, je možné, že v istom okamihu môže parazit ovplyvniť správanie hostiteľa, avšak je potrebné to skutočne vedecky dokázať.

Okrem toho je rozdiel, či máte v tele jednu hlístu alebo tisíc. Takže intenzita infekcie parazitmi je veľmi dôležitá. Keď vás uštipne jeden komár, možno si to ani nevšimnete. Ale keď vás uštipnú naraz tisíce a ste precitliveným človekom, môžete dostať anafylaktický šok.

Prečo ste sa stali parazitologičkou? Je to netradičný odbor.

Nuž ak pátram do ďalekej minulosti, jednými z mojich prvých knižiek boli tie o Ferdovi Mravcovi a mám také podozrenie, že tým sa to všetko začalo. (Úsmev.) Vždy som si myslela, že budem naháňať kone na Muráni a starať sa o ne. Ale v časoch dávno minulých to nebolo možné, dievčatá tam nechceli. Tak sa postupne zo mňa stala parazitologička s láskou k entomológii.

Aký máte vzťah k parazitom, keď o nich už toľko viete? Už len pri zmienke o všiach sa ľudia zvyknú škrabať.

To sa začne každý. Keď prednášam študentom, a nielen o ektoparazitoch, po piatich minútach zistím, že sa začínajú vrtieť, šúchať a pozerať si pod nohy. Ale je to podobné, keď im napríklad opisujem pohyb pásomnice v tenkom čreve, podvedome sa chytajú za brucho.

K parazitom mám kladný vzťah, v podstate ma živia. Ale verím, že ja nie som pre ne živnou pôdou. Čím niečo lepšie poznáte, tým viac vás to zaujíma, môžete a chcete to skúmať do hĺbky. A ja zisťujem, že čím viac o parazitoch čítam, čím viac ich skúmam, uvedomujem si, že o nich viem veľmi málo.