V Nemecku rastie tlak na zmenu kurzu Berlína voči Moskve

Vyše 70 expertov na východnú Európu a bezpečnostnú politiku žiada korekciu kurzu nemeckej vlády. Súčasná politika Berlína podľa nich zvyšuje riziko vojenskej eskalácie.

Nemecké noviny Zeit zverejnili otvorený list 73 odborníkov, podľa ktorých súčasná politika Berlína voči Moskve nielenže nepomáha, ale priam škodí mierumilovnému vývoju v Európe.

„Masívne, hrozivé sústredenie vojsk na východných a južných hraniciach Ukrajiny, zosilnené protizápadné propagandistické útoky, ktoré sa nevyhýbajú klamstvám, a zjavne neprijateľné požiadavky na NATO a jeho členské štáty: Rusko v posledných týždňoch spochybňuje zásady bezpečnostného poriadku, ktorý existuje v Európe od konca studenej vojny,“ píšu signatári v liste.

Ako uvádzajú ďalej, Kremeľ využíva regulárne a neregulárne jednotky, ako aj potenciál ruskej jadrovej hrozby na vedenie rôznych vojen a trvalé okupovanie území bývalých sovietskych republík. Podľa týchto zahraničnopolitických expertov je to Kremeľ, ktorý drzo demonštruje svoj nárok na osobitné právo presadzovať vlastné záujmy na zvrchovanom území suverénnych štátov. „Moskva obchádza medzinárodné pravidlá, zmluvy a organizácie a loví svojich nepriateľov po celom svete. Kremeľ sa okrem iného snaží podkopať politické procesy, právny štát a sociálnu súdržnosť v iných krajinách nenávistnými kampaňami a útokmi hackerov.“

V tejto situácii by Nemecko malo „opustiť svoj Sonderweg vo východnej politike“, nabádajú odborníci. To, že autori textu zvolili pojem Sonderweg, nie je náhoda – nemeckí historici týmto termínom označovali osobitný politický vývoj Nemecka do roku 1945, ktorý neviedol k demokratickému zriadeniu ako u západných susedov, ale k slabej pozícii parlamentu počas monarchie a po krátkom demokratickom intermezze do národného socializmu.

Počas dlhých období bol Berlínu bližší Petrohrad či Moskva než Londýn alebo Paríž. Od Svätej aliancie určenej na potlačenie revolúcií, Spolku troch cisárov v roku 1873 až po vojenskú spoluprácu so Sovietskym zväzom počas Weimarskej republiky a napokon pakt Molotov-Ribbentrop nedemokratická časť politického spektra v Nemecku často vnímala spoluprácu s Moskvou ako príležitosť upevniť svoju mocenskú pozíciu, najmä na úkor Poliakov.

Dedičom promoskovských sympatií sa po roku 1945 stali najmä komunisti a sociálni demokrati, ktorých pomýlené pochopenie histórie viedlo k predstave, že bezpečnosť v Európe zabezpečia dobré vzťahy s Moskvou, zatiaľ čo záujmy Poliakov, Ukrajincov či Baltov musia ísť stranou.

Na túto neblahú tendenciu upozorňujú aj odborníci: „Zločiny nacistického Nemecka na území dnešného Ruska z rokov 1941 až 1944 nie sú vhodné na ospravedlnenie nemeckej neochoty reagovať na revanšizmus a právny nihilizmus Kremľa. Najmä nie vtedy, keď – ako v prípade Ukrajiny – ide o ruskú inváziu na medzinárodne uznané územie iného národa, ktorý sa stal obeťou bývalých nemeckých expanzívnych snáh.“

Ako argumentujú v ďalšej časti svojho stanoviska, ďalšie len verbálne alebo symbolické reakcie Berlína na ruské revizionistické dobrodružstvá budú – tak ako v minulosti – len pokúšať Kremeľ na ďalšie eskapády. Nemecko „má viac, v určitých oblastiach oveľa viac príležitostí zapojiť sa ako väčšina ostatných západných krajín. Platí to pre containment a sankcionovanie Ruska, ako aj pre podporu štátov, ktoré Moskva rozkúskovala a prenasledovala. Berlín musí na svoje dobré slová nadviazať oveľa účinnejšími činmi ako doteraz“.

Medzi podpísanými sú analytici, novinári, bývalý nemecký veľvyslanec v Moskve Dr. Ernst-Jörg von Studnitz, ale najmä desiatky profesorov. Ich zoznam siaha z univerzít v Berlíne, Mníchove, Viedni a Zürichu až po Cambridge, Tallinn a Tbilisi. Výzvu podporujú aj spolupracovníci renomovaných výskumných inštitúcií, ako je Leibnizov inštitút pre výskum východnej a juhovýchodnej Európy v Regensburgu, Inštitút pre bezpečnostnú politiku v Kieli, Štokholmské centrum pre východoeurópske štúdiá, Herderov inštitút pre historický výskum stredovýchodnej Európy či ECFR v Berlíne.

Baerbocková v Kyjeve

To, či sa spolková vláda bude riadiť podľa týchto odporúčaní, zostáva otvorenou otázkou. Nová ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v stredu navštívi Moskvu, ešte deň predtým však stretla svojho ukrajinského kolegu Dmitra Kulebu v Kyjeve a navštívila pomník venovaný zastreleným demonštrantom z Majdanu.

Zatiaľ čo Londýn hodlá posilniť obranyschopnosť Kyjeva dodávkami protitankových zbraní, Berlín na snahy Ukrajincov posilniť svoju armádu zatiaľ reaguje odmietavo.

Najmä SPD pod vedením kancelára Olafa Scholza razí voči Moskve opatrnú líniu, exkancelár Gerhard Schröder bol dlho zviazaný s Gazpromom a so svojím osobným priateľom Putinom a „bonsajový jakobín“ Kevin Kühnert žiada vyňať Nord Stream 2 z možných sankcií v prípade invázie na Ukrajine. O pozícii Berlína napokon rozhodne, kto sa presadí v koalícii.

Nový vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení) na jar otvoril tému dodávok defenzívnych zbraní na Ukrajinu: „Ak je niektorá krajina napadnutá, potom je tu aj možnosť pomôcť. Krym je okupovaný. V separatistických územiach sa vydávajú ruské pasy. Ruský minister zahraničia sa vyhráža, že tam vtrhnú jeho jednotky. Ostreľovači strieľajú vojakov na hranici. Je ťažké nepomáhať obrane, keď hovoríte, že Ukrajina bojuje za svoju slobodu.“

Habeckov nápad vtedy narazil na tvrdý odpor ľavicového krídla v SPD, u postkomunistov z Linkspartei aj v strane Zelených. V Kremli tento vývoj zaiste sledujú a veria, že v prípade nového konfliktu s Ukrajinou Berlín okrem vyjadrenia „hlbokého znepokojenia“ nič nezmôže.

Na snímke ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková počas stretnutia v Moskve 18. januára 2022. FOTO TASR/AP