Bojujem o cenu Sexistický blud roka

Viacero priateľov mi tento týždeň volalo či písalo, či viem o svojej nominácii na Sexistický blud roka.

V živote som o niečom takom nepočula. Tak som sa pozrela, na akú „anticenu“ som to nominovaná. No je tu nejaká iniciatíva, ktorá vybrala vyše dvadsať citátov od rôznych ľudí pohybujúcich sa vo verejnom priestore. A ich slová označili nálepkou „sexistický blud“.

Svoje nominácie zverejnila na facebooku a ľudia majú teraz hlasovaním vybrať, ktorý z týchto citátov dostane titul „sexistický blud roka“. Symbolicky sa začalo hlasovať na Medzinárodný deň žien a symbolicky bude súťaž vrcholiť na veľkonočný pondelok.

Nomináciu som dostala za citát zo svojho článku o Monike Beňovej. Pripomeniem, že ten článok bol o tom, či máme my ženy slobodu mať dieťa, kedy chceme, lebo veda nám to už umožňuje. Napísala som ho najmä preto, že keď pani Beňová oznámila svoje tehotenstvo v dosť pokročilom veku, médiá boli plné nadšenia a pani Beňová sa pre mnohé novinárky stala ikonou. Ja som mala skeptickejší pohľad.

Niektorí známi mi túto nomináciu na sexistický blud roka aj úprimne závideli, lebo človek je vlastne zaradený medzi „osobnosti verejného života“, a tým aj tak trochu „zvýznamnený“. Navyše môže dostať pečať osobnosti, ktorá nesedí rôznym aktivistom proti sexizmu. Aj to dnes má pre niektorých svoju hodnotu.

Iní priatelia sa zas báli, či ma to nevyruší, nerozosmutní, neznechutí, neodradí.

Neviem, či už nie som veľmi cynická, ale ani ma to nenadchlo, ani neznechutilo. Chápem, že aj na Slovensku je veľa bojovníkov proti sexizmu a potrebujú nejakým spôsobom šíriť svoje idey. Neupieram im túto slobodu prejavu. Možno jej celkom nerozumiem, ale nezhadzujem ju.

Priznám sa, že akosi nerozumiem pojmu sexizmus, neviem ani, čo to znamená „sexistický“. A netúžim sa touto témou ani príliš zaoberať. Asi som stará škola – rozumiem pojmom slušný a neslušný, zdvorilý a nezdvorilý, vulgárny, úctivý...

Spolu so mnou súťaží (a horúcim kandidátom je) napríklad Igor Matovič, Roman Joch, Anna Záborská, Oliver Andrásy, Jozef Vajda, Eduard Kukan, Vladimír Leksa, Peter Pellegrini či Maroš Kramár. Niektoré zo súťažiacich výrokov sa mi zdajú úplne v poriadku, akurát nie sú v línii toho „woke“ sveta, kde ženy musia byť nejako špeciálne chránené.

Áno, súťažia aj výroky, ktoré sa mi zdajú skôr neslušné ako sexistické. Ale v niektorých ani neviem ten sexistický náboj veľmi nájsť.

Napríklad Peter Pellegrini súťaží s tým, že poprial ženám k MDŽ, nech sú šťastné, milované a stále usmiate. Poslanec OĽaNO Milan Kuriak súťaží s výrokom: „Život je boží dar a nikto nesmie vedome či nevedome naň siahnuť. Zarážajúce je, že väčšina potratov sa vykonáva kvôli pohodliu, kariére, zabezpečeniu či zachovaniu si krásnej postavy.“

Pripadá vám to ako sexistický blud? Mne skôr ako názor, na ktorý má poslanec právo a nie každý s ním musí súhlasiť.

Igor Matovič súťaží napríklad aj s výrokom: „Ďalšie zaujímavé rokovanie o výrobe vakcín na Slovensku je za nami. Teší ma záujem svetových výrobcov, ale pre finálny úspech sa budú teraz musieť pochlapiť slovenskí dodávatelia.“

Dve nominácie má aj Zuzana Brixová, šéfka odboru rovnosti mužov a žien na Krajniakovom ministerstve. Tá boduje odpoveďou v rozhovore pre Postoj, kde sa jej kolegovia pýtali, čo si myslí o prezidentke: „Je to nepochybne najkrajší prezident, akého sme mali. (Úsmev.) Myslím si, že reprezentuje našu krajinu veľmi dôstojne. Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnym krokom, myslím, že mi to neprináleží.“

No čistý sexistický blud, či nie? Samozrejme, usmievam sa, keď kladiem túto otázku. Nie som asi dostatočne naladená na spôsob zmýšľania ľudí, ktorí anketu vyhlásili.

Vtipné je, že autor výroku, ktorý získa najviac hlasov a teda aj cenu Sexistický blud roka, dostane náučnú literatúru z oblasti rodovej rovnosti. To má naozaj vtip, to beriem.

Ale bude vraj aj iné ocenenie vo forme prekvapenia, ktoré iniciatíva chystá v spolupráci s Cynickou obludou. Nuž práve tento projekt mi nepripadá nejaký útlocitný, skôr ide často na hranu či za hranu, hoci možno nie práve v téme sexizmu.

Ale čo je povolené Cynickej oblude, to nie je povolené nám cynickým sexistom. Či po správnosti som – spolu so Zuzanou Brixovou a Annou Záborskou – asi sexistka.

Aby som nenahnevala isté kruhy bedlivo strážiace agendu rodovej rovnosti.

Ale však je teraz taká temná doba, trochu rozšafnosti nezaškodí. Tak mi držte v súťaži palce!