Česko čakajú dva horúce januárové týždne, v druhom kole prezidentských volieb buď vyhrá Miloš Zeman, čo by upevnilo babišokraciu, alebo Jiří Drahoš, teda jej protiváha.
Jiří Drahoš má dobré predpoklady, aby prevýšil zisk Karla Schwarzenberga z druhého kola prezidentských volieb v roku 2013 (45 percent), ale zrejme ťažko napodobní Andreja Kisku, ktorý porazil Roberta Fica v pomere 60 ku 40.
Zeman má síce z prvého kola naoko slušný náskok 12 percent, lenže jeho problém je, že má značne slabší rezervoár na zisk nových hlasov než protikandidát Drahoš (podobne ako kandidát Fico u nás pred štyrmi rokmi). Keby fungovala papierová matematika a odporúčania porazených kandidátov Fischera, Horáčka, Hilšera a Topolánka by vypočuli všetci ich voliči, Drahoš by s prehľadom zvíťazil „na Kisku“ (59 percent).
Lenže také jednoduché to nie je – Drahoš môže síce pomerne pevne rátať s tým, že sa k nemu masovo presunú protizemanovskí voliči od Horáčka či Topolánka, ale napríklad motivácie voličov menej protizemanovsky vyhraneného Hilšera sú rôznorodejšie. Ich časť pôjde určite voliť proti Zemanovi, o víťazovi volieb rozhodne, v akom pomere sa tak udeje. A, samozrejme, voľby nebudú len o sile protizemanovskej emócie, ale aj o tom, ako napríklad obaja kandidáti zvládnu televízne debaty a mobilizujú svoj, prípadne demobilizujú druhý tábor.
Drahoša mierne favorizovali aj niektoré prieskumy, ktoré simulovali súboj Zeman vs. Drahoš. Ak by som si mal vybrať, na koho staviť 20 eur, tipoval by som v prospech akademika.
FOTO TASR/AP