Jednou z knižných udalostí roka na nemeckom trhu je kniha historika Gerda Koenena „Die Farbe Rot“ o dejinách komunizmu. Recenzenti ju v zásade chvália, v Süddeutsche Zeitung označujú 1000-stranovú analýzu za „nedokonalé majstrovské dielo“.
72-ročný Koenen vie, o čom píše, v 60. aj 70. rokoch bol ako západný Nemec sám oduševneným komunistom, z ilúzií ho vyliečila až poľská Solidarność.
Gerd Koenen sa v knihe venuje zdrojom komunistickej idey, začína Platónom, Spartakom, Tomášom Müntzerom, zaoberá sa národohospodármi a autormi utópií, bez ktorých by nemohli vytvoriť svoje diela Marx a Engels, ďalej sa venuje práve týmto dvom – Koenen vyrátal, že obaja počas svojho života sformulovali 3-tisíc revolučných prognóz, odhaľuje omyly, protirečivosti ich učenia. Hoci si bez nich nevieme predstaviť vznik Sovietskeho zväzu, Koenen skúma vtedajšie spoločenské okolnosti, ktoré umožnili Leninovi stvoriť sovietsku ríšu.
Koenen sa zaoberá aj dôvodmi jej pádu, Süddeutsche Zeitung mu vyčíta, že obdobiu po smrti Lenina venoval len 200 strán, a preto sa niektorých dôležitých aspektov ani nedotkol. A to je podľa denníka sklamaním po prvých 800 stranách, na ktorých sa čitateľ nijako nenudí a užíva si jej výpravnosť, autor ho stále prekvapuje dosiaľ neznámymi citátmi či anekdotami (napríklad Leninov citát: „Kto čaká ,čistú´ sociálnu revolúciu, ten ju nikdy nezažije.“
Podľa FAZ sú vrcholom Koenenovej knihy práve pasáže, v ktorých sa historik venuje Marxovi. Ten si podľa Koenena veľmi dobre uvedomoval, že úsilie komunistov o návrat do akéhosi vysneného raja povedie nevyhnutne k úbytku individuálnej a osobnej slobody, Marx preto niektorých svojich socialistických súputníkov upozorňoval na nebezpečenstvá surového komunizmu.
Koenen ponúka hegeliansky záver: komunizmus sa skončil a tým konečným bodom bol zánik Sovietskeho zväzu.