Ústavný súd verzus vláda Pre Fica je to prehra, ktorú dnes s úľavou zapije

V prvom rade je pozoruhodné, že Ústavný súd prijal rozhodnutie tak rýchlo od podania. Za náhlením je zjavne obava ústavných sudcov, že vládna koalícia ich chce čachrovaním okolo zverejnenia schválenej trestnej novely v Zbierke zákonov vyradiť z hry. 

Kľúčová otázka však znie: Kto je porazený a kto víťaz tohto verdiktu pléna Ústavného súdu? 

Ešte pred pár týždňami by takýto výsledok – teda pozastavenie účinnosti dôležitých častí škandalóznej a samoamnestujúcej trestnej novely – bol pre Roberta Fica obrovskou prehrou a blamážou. Vláda totiž predložila a brutálnou silou presadila rozsiahlu zmenu trestných kódexov, najväčšiu od roka 2005, ktorá vznikala v dielni advokátov obvinených, obžalovaných a odsúdených osôb z úzkeho okruhu Roberta Fica.

V Smere si dlho nevedeli predstaviť, že by im mohol dať Fiačanov Ústavný súd stopku už pred štartom.

Lenže Smeru sa to vďaka plným námestiam, obštrukcii opozície a kvalifikovanému podaniu prezidentky vymklo spod kontroly, preto Fico s Gašparom a Kaliňákom nervózne čakali, aký postoj napokon zaujme Ústavný súd. 

Osobne tipujem, že po turbulentnom vývoji posledných dvoch-troch týždňov prijal Fico dnešné rozhodnutie s istou úľavou, hoci zároveň bude mať na Fiačanov Ústavný súd ťažké srdce. 

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ku ktorému dôjde o tri týždne, však bolo pre Fica a spol. predsa len najväčšou prioritou. Smer s Hlasom a SNS chceli túto inštitúciu rozprášiť a nepohodlných prokurátorov podriadiť Marošovi Žilinkovi.

Keby ústavní sudcovia zahrnuli do pozastavenia účinnosti aj likvidáciu špeciálnej prokuratúry, tá by pod vedením Daniela Lipšica fungovala prinajmenšom ďalšie dlhé mesiace, ak nie roky – až do meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu, či jej zrušenie je alebo nie je protiústavné. To bola pre Fica najväčšia nočná mora, tá dnes z neho opadla.

Tu treba dodať, že Ústavný súd by ťažko hľadal ústavné argumenty proti zrušeniu špeciálu. Napokon, to je zrejme dôvod, prečo ústavní sudcovia nevztiahli predbežnú ochranu aj na špeciál.

Z pohľadu prezidentky a opozície je však nemalým čiastočným úspechom, že ústavní sudcovia sa podľa všetkého stotožnili s názorom, že v trestnej novele, ktorá mala vstúpiť do platnosti od polovice marca, sa skrývajú riziká.

Tu treba dodať, že Ústavný súd by ťažko hľadal ústavné argumenty v prospech zrušenia špeciálu. Napokon, to je zrejme dôvod, prečo ústavní sudcovia nevztiahli predbežnú ochranu aj na špeciál.

Len zopakujeme: Prezidentka vo svojom podaní prirovnala svojvoľnosť trestnej novely k svojvoľnosti Mečiarových amnestií, pri ktorých Ústavný súd v roku 2017 skonštatoval, že Vladimír Mečiar nimi porušil princíp zákazu svojvôle, princíp legality a ochrany ľudských práv a základných hodnôt. Podľa prezidentky a jej právnikov štvorkombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania znamená rezignáciu štátu na ochranu bezpečnosti, základných práv a slobôd svojich občanov a je porušením práv poškodených.

Tieto závažné argumenty padli na úrodnú pôdu a predbežná stopka znamená, že trestná novela v schválenej podobe je nateraz mŕtva. Ústavný súd vôbec nemusí napokon rozhodnúť, že je ako celok alebo v dôležitých častiach protiústavná. Ale na svoje rozhodnutie nemá lehoty, ústavní sudcovia ju môžu posudzovať mesiace až roky.

Je preto možné, že Fico nebude chcieť tak dlho čakať a skúsi to ešte inak – napríklad opráši Karasovu novelu a pomení v nej niektoré paragrafy podľa svojich egopotrieb a bude sa neskôr tváriť, že prichádza s novou modernou novelou Trestného zákona. 

V každom prípade, jednu dôležitú bitku dnes prehral, inú, pre neho bezprostredne ešte dôležitejšiu, vyhral. Vojna o právny štát pokračuje.