Čerstvý návrh vlády vymenovať Pavla Gašpara za riaditeľa SIS nie je len výsmech alebo pokus, ktorým chce koalícia odpútať verejnú pozornosť od kauzy premlčacích lehôt za násilné trestné činy.
Plán Roberta Fica inštalovať obvineného Tibora Gašpara vyzeral už na prvý pohľad ako bláznivý nápad.
Nešlo len o to, že Gašpar čelí trestným stíhaniam a ako bývalý policajný prezident stelesňuje sprivatizovanie polície v rukách bödörovského klanu. Najmä to však narážalo na realitu. Vláda síce rýchlo upravila na Gašpara našitý paragraf v kompetenčnom zákone, aby poslanec, ktorý sa stane šéfom SIS, nestratil mandát ani po prechode do tajnej služby. No aj tak bolo úplne jasné, že prezidentka Čaputová Tibora Gašpara odmietne vymenovať, pričom jej postačia len formálne dôvody, teda trestné stíhania proti Gašparovi.
Väčší problém pre Fica bol však predovšetkým v tom, že eso v rukáve by nemal ani po prezidentskom víťazstve Petra Pellegriniho, ktorý dával najavo svoju nevôľu.
Pre Pellegriniho by bolo predsa len prílišným ponížením, keby ako novozvolený prezident vymenoval za šéfa SIS toho Gašpara, ktorého na jar 2018 ako nový premiér odvolal z postu policajného prezidenta, čím sa dostal do veľkého konfliktu s Robertom Ficom.
Meno Tibora Gašpara však stále poletovalo éterom, pretože Pellegriniho veto proti jeho nominácii bolo skôr mäkké než tvrdé.
V januári sa udial ďalší posun počas Ficovej návštevy v Berlíne u nemeckého kancelára Olafa Scholza. Podľa diplomatických zdrojov Postoja totiž nemecká strana proaktívne vyslala slovenskému premiérovi pomerne jasný signál, že na čele tajnej služby spojeneckého štátu by kvôli zachovaniu dôverných vzťahov predsa len nemala stáť trestne stíhaná osoba ako Tibor Gašpar. Fico bol prekvapený, že to Nemci riešia, so Scholzom preberali aj ďalšie témy ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a pomoc Ukrajine, pričom lídrovi Smeru veľmi záležalo na tom, aby mu so zrušením ÚŠP nerobili problém Nemci ani EÚ (prípadne Nemci v EÚ).
Nevieme, či plán preboxovať Tibora Gašpara do čela SIS zavrhol Fico pred Berlínom alebo po ňom.
Po dnešku však vieme, že to s Gašparom myslel úplne vážne a nebol to len bluf.
V zasvätenejších kuloároch sa totiž špekulovalo, či Fico tento záujem len nepredstiera, aby uspokojil ambície Gašpara a bödörovského klanu s tým, že ak to nevyjde, povie im, chlapci, robil som, čo sa dalo, ale nevyšlo to, odpor bol príliš silný. Niektorí sa domnievali, že Robert Fico, ktorý sa kedysi usiloval vyvažovať záujmy rôznych podnikateľsko-mocenských krídel, západ pod kontrolou Kaliňáka, východ pod kontrolou Pašku či neskôr konkurujúce skupiny kaliňákovcov a bödörovcov, si v skutočnosti nemusí želať Gašpara na čele SIS z obavy, že by Nitrania získali nadmernú silu a Gašpar by sa spolu s bödörovcami za jeho líderským chrbtom (tak ako v kauze Dobytkár a mnohých ďalších) venovali veciam, o ktorých by Fico s Kaliňákom ani nemali tušenie.
Lenže niekdajší pragmatik moci sa za posledné tri roky, keď sa cítil ako štvaná zver, výrazne zmenil a zradikalizoval. Fico už klany nevyvažuje, ale s jedným viac-menej splynul a rovnako ako Gašpara ho ženie vpred pomsta a chuť naplno a bez zábran ovládnuť všetky bezpečnostné zložky.
Návrh vymenovať za riaditeľa tajnej služby Gašparovho syna dnes musel zaskočiť aj samotnú prezidentku, ktorej to podľa našich informácií Fico vopred nijako neavizoval.
Aj z toho je zrejmé, že ak Fico u prezidentky ani len nesondoval, sám ani príliš neráta s tým, že by Gašpara naozaj do funkcie vymenovala.
Iste, z formálneho hľadiska je Pavol Gašpar čistým kandidátom, ktorý spĺňa zákonné kritériá, a NAKA proti nemu na rozdiel od otca ani nevedie žiadne trestné stíhanie (jedno bolo zrušené pred dvomi rokmi). No len ťažko si predstaviť, že by prezidentka na sklonku prezidentskej kariéry pred Ficovou mocou takto potupne sklonila hlavu a de facto rezignovala na svoje politické dedičstvo. Tým väčšmi, že Fico ju momentálnou obštrukciou s podpisom novely Trestného zákona zaháňa do kúta a minimalizuje jej šance, aby sa aspoň teoreticky mohla na Ústavnom súde presadiť a vymôcť si predbežné opatrenie súdu o pozastavenie účinnosti novely.
Prečo teda dnes Fico pretlačil vládou Gašpara juniora, hoci si uvedomuje, že prezidentka ho asi nevymenuje, a navyše tým nijako nepomáha ani prezidentskej kampani Petra Pellegriniho?
Robert Fico je zdatným mocenským operátorom, ktorý myslí viac než o krok dopredu. Tým, že si nomináciu Gašpara juniora nechal odklepnúť znechuteným Petrom Pellegrinim a ľahostajným Andrejom Dankom a dnes mu to schválila vláda, politicky si zaviazal Pellegriniho, aby ho vymenoval po tom, čo sa stane prezidentom.
Ak totiž Čaputová Gašpara juniora odmietne a po prípadnom víťazstve Pellegriniho ho vláda opäť navrhne, novému prezidentovi sa bude ťažko odmietať nominácia, ktorú už v mene Hlasu schválil Ficovi, len nepriateľská prezidentka ho predtým blokovala.
V Hlase už stavili všetky karty na víťazstvo Pellegriniho, vnímajú, že jeho preferencie sa trochu znižujú, preto sa veľmi spoliehajú na to, že Fico s celou straníckou propagandou naplno zaberie v posledných týždňoch kampane a zmobilizuje červené aj hnedé okraje spoločnosti, aby prišli do nohy voliť proti „americkému agentovi“ Ivanovi Korčokovi. Ak sa teda Pellegrini stane prezidentom, vďačiť za to bude v prvom rade Ficovi, ktorý suverénne prekričal Dankove bodáky.
Ak to Pellegrinimu vyjde, Gašpar junior bude menovaný za šéfa SIS. A čo to vlastne znamená, je zjavné z titulnej fotografie. Syn s vytetovanou podobizňou svojho otca na predlaktí dostane doma presné noty, ako sa správať v úrade, ktorý ponúka takmer neobmedzené možnosti.