Ku skráteniu premlčacej lehoty pri sexuálnom násilí Po tejto novele bude v ochrane maloletých Slovensko na poslednom mieste

Ku skráteniu premlčacích lehôt pri znásilnení došlo bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie. Odborníci pritom upozorňujú, že znásilnenie či sexuálne zneužívanie detí a mladistvých sú špecifickými deliktmi, v ktorých obeť nereaguje predvídateľne, ako je to napríklad pri krádeži, keď sa obeť snaží čo najskôr usvedčiť páchateľa.

Oslovených odborníkov z viacerých oblastí sme sa spýtali, čo si myslia o skrátení premlčacej lehoty pri trestnom čine znásilnenia, ako aj sexuálneho zneužitia maloletých z dvadsať na desať rokov. Pýtali sme sa, či toto skrátenie bude obete motivovať nahlásiť čin čo najskôr, ako to tvrdil poslanec Smeru Richard Glück.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Lenka Kmeťová, advokátka

Skrátenie premlčacej lehoty v prípade trestných činov znásilnenia a sexuálneho zneužitia maloletých je škandálom.

V prvom momente som si myslela, že predkladateľ novely Trestného zákona tak učinil nedopatrením. Žiaľ, ako sa ukázalo pri hlasovaní v parlamente, išlo o úmysel.

Vo vyspelých demokraciách, akými sú Veľká Británia, Írsko, Dánsko alebo Belgicko, sa trestnosť týchto činov vôbec nepremlčiava.

Medzinárodné organizácie ochraňujúce maloletých pred sexuálnym násilím a obete sexuálnych trestných činov ako Global Child, Brave Movement alebo aj Euractiv upozorňovali v štúdii v júli 2023, že Slovensko sa nachádza na predposlednom mieste v obraňovaní práv maloletých obetí sexuálneho násilia v Európe, keďže premlčacia lehota uplynie skôr, ako tieto obete dosiahnu štyridsať rokov života.

Po tejto novele sa zaradíme na posledné miesto, a teda medzi európske krajiny s najnižšou ochranou ako Azerbajdžan, Moldavsko, Albánsko či Arménsko.

Vo svojej praxi som sa stretla viackrát s obeťami sexuálneho násilia v detstve, pričom nik z nich sa neodvážil hovoriť o tom, čo sa stalo pred tridsiatym rokom života, a nieto ešte podať trestné oznámenie.

Ten, kto novelu predložil na schválenie, dal na váhu utrpenie nevinných obetí, a to najzraniteľnejších (žien a detí), na jednej strane a možnosť zničenej reputácie v prípade krivého obvinenia na druhej strane.

Čo je teda horšie? Že vám štát vezme možnosť podať trestné oznámenie v čase, keď ste sa už konečne ako-tak vyrovnali so životnou traumou, alebo že vás náhodou niekto krivo obviní po 19 rokoch (čo aj tak viete efektívne vyvrátiť nedostatkom dôkazov)?

Podľa novely má ochrana pred ohováraním prednosť pred sexuálnymi predátormi. Obchod s bielym mäsom, detská pornografia a grooming dostali zelenú. Ženy a matky sa majú čoho obávať.

Novela je hanba alebo vtip. Čierny vtip.

Foto: archív Tatiany Brnovej

Tatiana Brnová, riaditeľka občianskeho združenia Žena v tiesni

Ide o veľmi radikálnu negatívnu zmenu. I teraz ženy nahlasujú veľmi málo sexuálneho násilia. Pre znásilnenú ženu je ťažké cudzím osobám hovoriť o tom, čo sa jej stalo, nieto okamžite podávať trestné oznámenie. Spoločnosť spochybňuje svedectvá preživších, bagatelizuje ich traumu. Ženy čelia výsmechu, ponižovaniu, hanbe, preto sa radšej stiahnu.

V reakcii na slová Richarda Glücka zo Smeru si nemyslím, že skrátená premlčacia lehota bude ženy motivovať, aby znásilnenie čo najskôr nahlásili. Skôr mám pocit, že to bude mať opačný efekt. Ženy budú menej nahlasovať znásilnenia a páchatelia budú nepotrestaní.

Už i tak minimálna podpora preživších znásilnenia zo strany štátu sa ešte zníži. Priemerne podľa posledných výskumov Koordinačno-metodického centra 11,2 percenta žien, ktoré zažili sexuálne násilie, prípad nahlásilo polícii. Také nízke číslo zrkadlí nedôveru žien v náš právny systém. V súčasnosti sa v rámci procesov stretávame s viktimizáciou obetí, retraumatizáciou i zosmiešňovaním obetí priamo na pojednávaní.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Róbert Braciník, riaditeľ Detského krízového centra Náruč, ktoré poskytuje pomoc týraným a sexuálne zneužívaným deťom

Skrátenie premlčacej lehoty pre obete sexuálne motivovaných trestných činov je neprípustným krokom, ktorý zásadne obmedzuje ich práva. Treba si uvedomovať, že tieto obete sú v inej situácii, ako keď ide o trestné činy proti majetku či osobe. Vtedy obyčajne rozhorčenosť a hnev na páchateľa nás poháňajú, aby sme skutok okamžite nahlásili a domáhali sa spravodlivosti.

Ak vás niekto sexuálne zneužíva, prežívate spleť rôznych pocitov, z ktorých dominuje hanba za to, čo sa vám stalo. Ak ste maloletá osoba, vôbec nemusíte chápať, že ide o niečo zlé. (V mnohých prípadoch dochádza k sexuálnemu zneužívaniu pod rúškom láskavosti a nežnosti, čo obete ešte viac mätie...)

Vo veľkom množstve prípadov sú obete od páchateľa existenčne závislé alebo pod tlakom vyhrážok nie sú schopné vyhľadať pomoc, niekomu sa zdôveriť. Toľkokrát im bolo povedané, že prezradenie skutku bude viesť v prvom rade k ich kriminalizácii, že tomu napokon uveria a boja sa vyjsť s pravdou von.

Čítajte tiež

Sexuálne násilie na deťoch Deje sa častejšie, ako si myslíme

Alena Potocká

Väčšina prípadov fyzického násilia na deťoch zostáva utajených. V prípade sexuálneho zneužívania vypláva na povrch len mizivá časť.

Preto sa nezriedka obete zneužívania rozhodnú prehovoriť až po dlhom čase – keď sa vymania z vplyvu páchateľa, dospejú, prípadne nájdu vo svojom okolí dostatočnú podporu, aby zvládli celý trestný proces, ktorý v našich podmienkach veru nie je prechádzka ružovou záhradou – opakované konfrontácie, vyšetrovania, posudzovanie dôveryhodnosti...

Pre uzdravenie tých, ktorí zažili sexuálne násilie, je kľúčové, aby sa domohli spravodlivosti, aby spoločnosť jasne uznala, že oni nenesú vinu na tom, čo sa stalo, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. Skrátením premlčacích lehôt chránime páchateľov na úkor ich obetí. 

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Magda Gerová, gynekologička

Typicky si predstavíme skutok znásilnenia, ako sa udeje dospelej žene, ktorá ide sama v noci cez tmavý park a ktorú tam znásilní neznámy muž. Ak je táto žena dospelá, v istom percente prípadov dokáže podať trestné oznámenie v krátkom čase.

Bohužiaľ, v praxi veľká časť znásilnení prebieha v domácom alebo inom známom prostredí a páchateľ je človek, ktorého žena/maloleté dievča/maloletý chlapec pozná. Tieto udalosti sú pre daného človeka také traumatizujúce, že ich často potlačí do svojho podvedomia, a keby sa ho/jej niekto spýtal, či bol/-a v živote sexuálne znásilnená, bol/-a by schopný/-á to úprimne poprieť.

Schopnosť priznať si, že sa niečo také závažné stalo, často prichádza omnoho neskôr, napríklad pri problémoch v oblasti sexuality a vzťahov, keď sa spomienky postupne vynárajú, čo môže veľmi často byť viac ako desať rokov.

Preto si nemyslím, že skrátenie premlčacej lehoty je rozumné a že povedie ku skoršiemu nahlasovaniu týchto trestných činov.  

Foto: Postoj/Marka Zacková

Kristína Visolajská, pediatrička

Ak dôjde v detstve k sexuálnemu zneužívaniu alebo zneužitiu, najčastejšie sa to deje od blízkej osoby, ako je otčim, otec, strýko, sused, učiteľ atď. Keď toto dieťa dosiahne vek osemnásť rokov a stáva sa dospelou ženou alebo mužom, v drvivej väčšine prípadov je mladý človek stále fixovaný na pôvodné prostredie.

Na to, aby nahlásil páchateľa, musí mladý najprv mentálne vyzrieť a nájsť si novú pevnú sieť vzťahov. Keď sa konečne rozhodne čin nahlásiť na polícii, dôjde k náročnému dokazovaniu, lebo stopy nie sú. Podľa môjho názoru sa tak väčšina sexuálnych zneužívaní detí stane časom „premlčanými“.

Vyvstáva zaujímavá otázka: kto potreboval dramaticky znížiť premlčaciu lehotu v sexuálnych deliktoch na deťoch, keď po tejto úprave nie je žiaden spoločenský dopyt a nie je to tak ani v zahraničí?

Čítajte tiež

Odborníčka na problematiku násilia na ženách a deťoch Na právo obnoviť pošliapanú ľudskú dôstojnosť by nemala byť exspiračná lehota

Zuzana Hanusová

O skrátení premlčacej lehoty v prípadoch sexuálneho násilia so Slávkou Karkoškovou, analytičkou Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách.