Zmeny v spravodlivosti Bude novela trestného práva strojom na prieťahy?

Kým v decembri panoval úzus o tom, že koalícia nikdy neobmedzí čas na parlamentnú rozpravu, v januári tak urobila. Veľké zmeny v trestnom práve teda prebehnú nielen bez štandardného pripomienkového konania a zohľadnenia názorov odborníkov, ale aj s obmedzením vypočutia názoru poslancov. Nedomyslené úpravy pritom môžu priniesť veľké komplikácie.

Kombinácia všetkých plánovaných úprav totiž v sebe nesie aj obrovské riziko prieťahov. Ak k nim pripočítame skrátenie premlčacích lehôt a ďalšie vedľajšie aspekty, mnoho trestnej činnosti sa vyšetriť a objasniť skrátka nestihne.

Na niektorých nedostatkoch plánovanej úpravy sa pritom zhodne drvivá väčšina odborníkov.

Nezmyselné rozhodovanie

Tým najvypuklejším je zavedenie rozhodovania o prijatí obžaloby. V praxi by to znamenalo, že po novom sa súd oboznámi s materiálom, ktorý prokurátor v obžalobe predkladá, a následne bude rozhodovať a najmä odôvodňovať, prečo prokurátorov návrh neodmietol.

Pokiaľ sa prokurátor alebo obvinený s rozhodnutím súdu nestotožní, môže podať sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok. Inými slovami, namiesto doterajšieho postupu, keď súd mohol obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi, ak zistil závažné procesné chyby, bude musieť sudca odôvodňovať, prečo tak neurobil.

Vysvetlenie tohto návrhu sa v dôvodovej správe nachádza v stručnom súhrnnom bode, ktorý sa však podstaty veci vôbec netýka. Pri kvalite a podrobnosti spracovania dôvodovej správy to však nie je nič výnimočné.

„Toto považujem za nesprávny krok, ktorý zbytočne preformalizuje začiatok súdneho konania a jednoznačne ho predĺži,“ odpovedá na našu otázku sudca Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady SR Peter Šamko, ktorý celkovo patrí k najväčším podporovateľom navrhovaných zmien, a dodáva: „Najmä pri väzobných veciach to spôsobí nadbytočné prieťahy. Toto ustanovenie by som určite z novely vypustil.“

Doplňme iba, že za každú nedôvodnú väzbu bude následne zodpovedať štát, ktorý je povinný poskytovať aj finančnú náhradu zo štátneho rozpočtu, teda z prostriedkov, ktoré by mohli ísť na služby pre občanov. Samozrejme, platí, že čím dlhšia väzba, tým vyššia finančná náhrada.

Novela plánuje tiež zavedenie povinnosti sudcu odmietnuť vec, ak boli spolupracujúcej osobe, teda ľudovo „kajúcnikovi“, poskytnuté „nezákonné benefity“. Pojem „benefit“ nájde v zákone aj svoju legálnu definíciu a možnosti poskytovania výhod spolupracujúcim obvineným sa bude venovať nová podrobná úprava.

Čítajte tiež

Predseda rady prokurátorov Na slobode sa ocitne oveľa viac recidivistov, ktorí budú zas páchať trestné činy

Martin Hanus

Rozhovor so Stanislavom Jakubčíkom o tom, čo sa stane so spravodlivosťou, ak parlament schváli novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Prenos spisov

Ďalším problémom bude zmena právnej kvalifikácie a revízie postupov pri množstve živých trestných vecí. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR a bývalý štátny tajomník Peter Sepeši, ktorý pripravoval predchádzajúci návrh novely Trestného zákona, odhaduje počet dotknutých prípadov na desiatky tisíc.

Z dôvodu zmeny výšky škôd a úpravy trestných sadzieb dôjde napríklad k masívnym postúpeniam vecí. Napríklad namiesto trestných činov pôjde o priestupky, respektíve správne či daňové delikty. Časti trestnej agendy sa dotkne aj rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry alebo presun z jedného súdu na druhý. Napríklad vo veciach, kde dnes rozhoduje okresný súd v sídle kraja a po novom pôjde o „bežný“ okresný súd. Okrem toho bude treba preskúmať väzobné veci, pretože zmena právnej kvalifikácie sa dotkne aj maximálnych lehôt väzby.

V tomto prípade sudca Peter Šamko zásadný problém nevidí.

Pripomienkami odbornej verejnosti by sa nedostatky dali ľahko eliminovať, zatiaľ čo teraz záleží najmä na tom, či si vzniknuté riziká včas uvedomí nejaký poslanec.

„V prípade zrušenia ÚŠP prieťahy vzniknú. Ale tak je to vždy, keď sa niečo ruší alebo vytvára,“ vraví Šamko, podľa ktorého prieťahy vznikli aj pri presune agendy pri vzniku ÚŠP alebo pri rušení okresných súdov v Bratislave a ich premene na mestské súdy: „Na začiatku určite prieťahy budú, ale ja si myslím, že tak, ako sa to tvrdilo aj pri súdnej mape, benefity prevážia negatíva.“

V tomto ohľade je v hre stále možnosť, že v parlamente dôjde k zmene a do novely bude zapracované prechodné ustanovenie, na základe ktorého by sa začaté veci medzi súdmi nepresúvali. Touto jednoduchou zmenou by sa dalo predísť aspoň časti komplikácií a prieťahov.

Aj tu sa odzrkadľuje, aký dôležitý je proces riadnej tvorby zákonov. Práve pripomienkami odbornej verejnosti by sa podobné nedostatky dali ľahko eliminovať, zatiaľ čo teraz záleží najmä na tom, či si vzniknuté riziká včas uvedomí nejaký poslanec.

Bez efektívnych nástrojov

Zásadným vedľajším efektom plánovaných zmien je aj možnosť použitia vyšetrovacích prostriedkov, ktorá sa má po novom zásadne upraviť. Nie pri každom skutku totiž možno použiť všetky formy zabezpečovania dôkazov.

Príkladom sú odposluchy či použitie agenta, ktoré možno použiť iba pri usvedčovaní zločinov a vybraných trestných činov. Keďže dôjde k masívnemu navýšeniu škôd a zmenám trestných sadzieb, nemalá časť súčasných zločinov bude kvalifikovaná ako prečiny, pri ktorých už takéto prostriedky použiť nemožno. 

Bude preto potrebné preskúmať všetky veci, kde bežia odposluchy alebo sú využívané iné informačno-technické alebo operatívno-pátracie prostriedky, ktoré sa po zásadnom zmiernení právnej kvalifikácie trestných činov môžu stať nezákonnými, a teda každá minúta ich pokračovania by bola porušovaním základných práv dotknutých osôb.

Paradoxne si štát zväzuje ruky pri stíhaní trestných činov organizovanou skupinou, ako je napríklad subvenčný podvod, sprenevera, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním, skrátenie dane a poistného a ďalších, kde pri skutkoch do 350 000 eur pôjde o prečiny. Preto bude použitie informačno-technických alebo operatívno-pátracích prostriedkov (napr. sledovanie osôb) možné len v obmedzenom rozsahu.    

Čítajte tiež

Novela trestného zákona Revolučná zmena výšky škody míľovo predbehne aj Čechov

Ján Ivančík

Novelizácia trestného práva prináša množstvo emócií a polarizuje spoločnosť. Keďže iba málokto si uvedomuje reálne dosahy plánovaných zmien, namiesto kvality argumentov vystupuje do popredia ich autor.

Zásadný rozsah zníženia trestnosti možno ilustrovať na životnej situácii, keď si banková úradníčka privlastní z bankového trezoru financie vo výške 340-tisíc eur, ktoré jej boli zverené. Kým v súčasnosti ide o spreneveru a obzvlášť závažný zločin so sadzbou 10 – 15 rokov, ktorý sa premlčí o 20 rokov, po novom pôjde o prečin so sadzbou 6 mesiacov až 3 roky, s premlčacou lehotou 3 roky.

Obdobne by to dopadlo aj v prípade, ak by niekto občana podvodom pripravil o dom či byt v rovnakej hodnote. Polícia by mala znížené možnosti vyšetrovania a navyše aj skrátenú lehotu v podobe troch rokov od spáchania skutku. Ak v tejto lehote nebude vznesené obvinenie, nastane premlčanie trestného stíhania.

Znížené kapacity na vyšetrovanie sa týkajú aj vecí, ktoré po novom nebudú trestnými činmi, ale priestupkami, správnymi či daňovými deliktmi.

„V praxi je bežné, že rôzne vlámačky do bytov, domov, chát, pivníc, automobilov alebo kamiónov sa podarí vyšetriť až s časovým odstupom,“ upozorňuje Sepeši a ďalej objasňuje: „Páchateľ na mieste skutku často zanechá DNA stopu, prípadne daktyloskopické stopy, ktoré sa uložia do databázy k neobjasneným trestným činom. Pokiaľ je takýto páchateľ následne prichytený pri spáchaní iného trestného činu, odoberie sa mu DNA profil a odtlačky, ktoré sa porovnajú s databázou neobjasnených prípadov, a často sa zistí zhoda aj s odstupom viacerých rokov.“

Do úvahy treba napokon vziať aj skutočnosť, že z dôvodu presunu množstva spisov budú extra prácou zavalení aj policajti na obvodných oddeleniach, najmä poverení príslušníci Policajného zboru, ktorí vykonávajú skrátené vyšetrovanie vo veciach prečinov so sadzbou do troch rokov.

Tam by po novom malo pribudnúť množstvo závažných skutkov so škodou, respektíve rozsahom až do 350 000 eur. Tí pritom často nie sú ani odborne, ani kapacitne pripravení na zvýšenie počtu a náročnosti vecí, ktoré sa na nich chystá.

Znížené kapacity na vyšetrovanie sa týkajú aj vecí, ktoré po novom nebudú trestnými činmi, ale priestupkami, správnymi či daňovými deliktmi.

Autor je právnik Transparency International Slovensko.