Posledné tri dni okresný súd riešil, či si Mikuláš Černák odsedel už dosť, či by mal dožiť na slobode. Lebo už je dostatočne polepšený, a keď by ho ako 58-ročného muža prepustili z väzenia, začal by celkom iný život. So snúbenicou by sa zrejme vzali, možno by si založili aj rodinu, byt majú a Mikuláš Černák má zabezpečenú aj prácu obchodného zástupcu.
A keďže od roku 2014 spolupracuje s vyšetrovateľmi, priznáva, že urobil zlé rozhodnutia, a dokonca teraz povedal aj to, že sa hanbí za svoju minulosť.
Vedenie väznice mu dalo pozitívne posudky, a tak sa pokúsil o podmienečné prepustenie. Na okresnom súde to nevyšlo, ale Černák zabojuje ešte na krajskom súde.
A zase mu bude časť spoločnosti držať palce, napríklad ženy, ktoré očarúva jeho „toxická maskulinita“, alebo ľudia, ktorí chcú, aby polepšení hriešnici dostali šancu.
A druhá časť spoločnosti bude zhrozená, pohoršená, vyplašená, že brutálny vrah môže ísť na slobodu.
Predstava, že by Černák chodil po školách rozprávať o tom, aké zlé rozhodnutia urobil, je bizarná.
Takže sa celé toto predstavenie ešte zopakuje. Pre sudcov je to komplikovaná situácia, lebo toto je viac o psychológii či psychiatrii a tam často ani dvaja znalci nemajú rovnaký názor. Môžu mať dokonca aj úplne odlišný názor na to, ako sa bude dotyčný správať na slobode a či je jeho premena naozaj dostatočná a úprimná.
Zaujímavé – a ľahko uchopiteľnejšie bolo aj pre súdny senát posúdenie toho, kto žiada o Černákovo prepustenie a kto by zaňho prevzal záruku.
Občianske združenie Reštart – nový život vyzerá byť účelovo založený spolok bez akýchkoľvek skúseností so sprevádzaním polepšených zločincov na slobode. A predstava, že by Černák chodil po školách rozprávať o tom, aké zlé rozhodnutia urobil, je tiež bizarná. Pre mnohých tínedžerov by sa mohol stať skôr idolom ako odstrašujúcim prípadom.
Ale nechajme teraz súdy bokom, lebo veď ešte sa budú musieť s celou vecou popasovať a niet čo závidieť sudcom, ktorí to dostanú na stôl.
Výnimočný je Černákov prípad z viacerých hľadísk, už len to, že sa tu vážne hovorí o tom, že by mohol ísť na slobodu muž odsúdený na doživotie, ktorý dokázal presvedčiť mnohých kompetentných, že by si už tú slobodu zaslúžil.
Do celej veci vstúpil aj dvojdielny film o Černákovi (a štvordielny televízny seriál), ktorý naozaj zaujal divákov. Vlani si prvú časť Miki išlo pozrieť do kín 379-tisíc divákov a tohto roku chcelo pokračovanie vidieť dokonca vyše 400-tisíc ľudí.
Mikuláš Černák sa tak stal fenoménom. Veľa ľudí jeho príbeh zaujal a chcú vedieť, čo bude s Mikim Černákom ďalej. Veď má len 58 rokov, stále dobre vyzerá, má mladú pôvabnú snúbenicu, nuž to by vydalo aj na ďalšie pokračovanie filmu. Možno by do kín prišlo ešte viac ľudí.
Inak, predstavte si, že by Mikuláša Černáka podmienečne prepustili. Predstava, že by sa živil ako obchodný zástupca, je absurdná. Vlastne on by zastupoval svoju vlastnú značku.
Možno by vznikla reality šou o jeho živote, jeho sociálne siete by priťahovali pozornosť a ľahko by sa možno aj monetizovali.
Uživiť by sa zrejme vedel.
Na pokračovanie filmu ten príbeh isto je.
Ale predstava, že keď by vyšiel z basy, už by si len užíval život a šťastie by sa od neho nepohlo, je asi naivná.
Černák bol vo väzení 27 rokov a svet sa veľmi zmenil za ten čas. Mnohým veciam by nerozumel, bol v nich stratený, neistý, mnohé by ho asi dráždilo, hnevalo. Ako by to celé zvládal?
Ako by dokázal fungovať vo svete, kde nie sú také jasné pravidlá ako vo väzení?
No na pokračovanie filmu to isto je, ak sa náhodou dostane von.
Ale najprv sa k celej veci musí zase vrátiť súd. Opakujem, tým sudcom nie je čo závidieť. Lebo verejnosť po takom filmovom happy ende o polepšenom hriešnikovi, ktorý dostal novú šancu a krásne ju využil, aj trochu túži. Jedno oko by neostalo suché.