Novela trestného zákona Revolučná zmena výšky škody míľovo predbehne aj Čechov

Autor je právnik Transparency International Slovensko.

Téma je bez pochýb komplikovaná, no nadchádzajúce zmeny prinášajú také závažné problémy, že ich možno aspoň ilustrovať sériou jednoduchých otázok, na ktoré môže odpovedať každý podľa svojich preferencií.

Napríklad: Mali by byť trestné sadzby pri prijatí úplatku do 700-tisíc eur rovnaké ako pri prijatí fľaše vína? Súhlasíte s tým, aby daňové podvody do 35-tisíc eur neboli trestné? Prípadne súhlasíte s tým, aby ohrozovanie chránených rastlín a živočíchov nebolo trestné do výšky škody 35-tisíc eur, a to aj keby ho realizovala organizovaná skupina?

Všetky tieto plánované zmeny pritom nie sú dôsledkom znižovania trestných sadzieb, o ktorých sa vedie vášnivá diskusia, ale výsledkom zvyšovania hraníc škody. O tomto aspekte počuť omnoho menej, než si to téma zaslúži.  

Najvyššie tresty až od 700-tisíc

Stanovenie hraníc škôd je pre trestné právo veľmi dôležité. Zjednodušene povedané, výška malej škody stanovuje, kde sa pri zásahoch do majetku a iných spoločenských hodnotách začína aplikácia trestného práva. Dovtedy môže ísť o priestupky, správne či daňové delikty.

Od výšky malej škody sa následne ako násobky určujú aj ďalšie kategórie – škoda väčšia (10x), značná (100x), respektíve škoda veľkého rozsahu (500x). Práve podľa týchto kategórií sa určuje výška trestnej sadzby pri závažnejších formách trestných činov.

Aby sme šli po poriadku, pri snahe o zmenu výšky škôd v našom trestnom práve netreba začínať hystériou. Súčasný stav vychádza z roku 2006, keď zákonodarca arbitrárne určil malú škodu vo výške 266 eur, respektíve osemtisíc korún. Vychádzalo sa pritom z minimálnej mzdy, ktorá bola na úrovni okolo sedemtisíc korún.

Je zrejmé, že po osemnástich rokoch je situácia úplne iná, zohľadniť treba ekonomický rast, infláciu a ďalšie faktory. Pre porovnanie, základná minimálna mzda je v roku 2024 stanovená vo výške 750 eur. Preto je logické, že zmena stavu je v istom rozsahu žiaduca a počítali s ňou aj predchádzajúce návrhy úprav trestného zákona. Či pôjde o sumu vo výške 500 eur, 700 eur, alebo 1000 eur, ako navrhuje napríklad sudca Peter Šamko, je v zásade iba politickým rozhodnutím.

Súčasný problém nastáva najmä pri stanovení násobkov výšky škody. Ako ukazuje tabuľka nižšie, väčšia škoda už nebude 10-násobkom, ale rovno 50-násobkom malej škody.

Ak rozvinieme náš príklad s chránenými živočíchmi, spoločenská hodnota jedného bobra euroázijského je dvetisíc eur. V súčasnosti tak chytenie či usmrtenie dvoch jedincov spadá pod trestnoprávnu ochranu. Podľa plánovanej novely by ich muselo byť aspoň 18.

Obrovský skok nastáva aj pri stanovení veľkej škody. Tá sa zo 133-tisíc posúva až na 700-tisíc. Ilustrovať dosahy tejto zmeny môžeme na prípade najzávažnejších foriem korupcie.

Ak v súčasnosti verejný činiteľ pri obstaraní veci verejného záujmu prijme úplatok 140-tisíc eur, hrozí mu väzenie na 10 – 15 rokov. Vládna novela jednak počíta so znížením tejto sadzby na 4 až 10 rokov, ale zároveň zvyšuje hranicu škody až nad spomínaných 700-tisíc eur. K tomu treba ešte pripočítať aj skrátenie premlčania z dvadsiatich rokov na desať, po ktorých zaniká trestnosť činu.

Len pre porovnanie, predchádzajúci návrh stanovil výšku veľkej škody na 250 000 eur, pričom pre trestanie najzávažnejších foriem kriminality Viliam Karas rátal so zavedením tzv. mimoriadne veľkej škody, a to od milióna eur. Pri nej sa mala automaticky zvýšiť spodná hranica trestnej sadzby o polovicu.

Prečo teda zrazu takéto razantné ústupky?

Oproti zahraničiu sme drakonickí

Azda najčastejším argumentom je, že slovenské trestné sadzby sú príliš vysoké a nikde v okolitých krajinách taký prísny zákon nemajú.

Poukazuje naň napríklad bratislavský krajský sudca a člen Súdnej rady SR Peter Šamko, podľa ktorého „napríklad v ČR neexistuje žiadny majetkový trestný čin, ktorý by mal vyššiu trestnú sadzbu, ako je 5 rokov – 10 rokov“.

Tento argument je na jednej strane pravdivý, lebo v Česku, Nemecku či Rakúsku sú trestné sadzby naozaj nižšie. Nezohľadňuje však ani slovenské sociálne a ekonomické pomery, ani komplikácie, ktoré skoková zmena trestných sadzieb prinesie do prebiehajúcich konaní, ako aj pre ustálenú rozhodovaciu prax. Zatiaľ čo dnes súdy neraz mimoriadne znižujú tresty, aby dospeli k primeraným zákonným sadzbám, po novele (ktorá má platiť prakticky bez akéhokoľvek času na prípravu) budú musieť argumentovať presne opačne.

S týmto argumentom súhlasí aj prokurátor na generálnej prokuratúre Peter Sepeši, ktorý ako štátny tajomník pripravoval za Viliama Karasa návrh zmien v trestnom zákone: „Porovnanie so susednými štátmi nám môže poslúžiť ako pomôcka, ale samo osebe nie je dôkazom, ani za, ani proti navrhovanej úprave. Trestnoprávna úprava a najmä jej aplikácia sa v každom európskom štáte vyvíja a starostlivo posudzuje desiatky rokov. Ak by sme chceli dôkladnú komparatistiku, ktorá má výpovednú hodnotu, mali by sme ísť podstatne hlbšie, ako je len porovnanie trestných sadzieb.“

Paradoxne, pre úpravy výšky škôd porovnanie so zahraničím vôbec nesedí.

S Českom, ktoré predkladatelia radi ukazujú ako príklad, sa porovnávať môžeme maximálne pri malých škodách. Následne sú rozdiely už rádové. Zatiaľ čo väčšia škoda je v Česku 100 000 korún (cca. 4 048 eur), u nás má byť 35 000 eur. Nehovoriac o najzávažnejších činoch, ktoré sa v Česku začínajú už pri desiatich miliónoch korún, teda cca 405 000 eurách.

Podľa novely by sa preto napríklad prijatie úplatku v státisícovom rozsahu v Česku sankcionovalo prísnejšie ako u nás.

Poukázať však možno aj na Rakúsko, kde sa sprenevera so škodou prevyšujúcou 300-tisíc eur trestá sadzbou 1 – 10 rokov. Nová úprava bude u nás desaťročný trest pripúšťať až od viac ako dvojnásobnej škody.

K trestným sadzbám a stanoveniu výšky škody teda možno pristúpiť najrôznejšími formami, čo ukazujú aj príklady štátov naprieč Európou. Napokon však Slovensko musí hľadať vlastnú cestu, ktorú môže zákonodarca nadiktovať bez diskusie alebo môže vzniknúť konsenzus naprieč odbornými záujmovými skupinami.

Peter Sepeši preto vníma nastavenie výšky trestných sadzieb ako hodnotovú otázku. Úprava čísel podľa neho predstavuje posun vnímania škodlivosti deliktov ako odsúdeniahodných činov, ktoré sa dejú v spoločnosti.

„Každý sme iný, každý má iné očakávania a napriek tomu sa potrebujeme dohodnúť na tom, ako bude spoločnosť a orgány zabezpečenia spravodlivosti, ktoré sme si vytvorili, reagovať na spáchanie ,zlých‘ skutkov,“ konštatuje prokurátor na Generálnej prokuratúre SR a dodáva: „Som preto presvedčený, že hodnotová zmena pravidiel trestnosti a trestania má byť v rozumne spravovanej občianskej spoločnosti výsledkom širokej diskusie a najmä komplexnej vedomosti spoločnosti o tom, ako bude po zmene pravidiel spoločnosť riešiť životné situácie ,zlých‘ skutkov, ako bude fungovať služba zabezpečenia spravodlivosti.“

Kto plní väznice

Ďalším častým argumentom je, že Slovensko už nepotrebuje vysoké tresty, pretože preplnené väznice nevedú k náprave páchateľov, ale k tvorbe recidivistov.

Aj tento argument má svoje opodstatnenie. Nepodmienečné tresty sú u nás pomerne časté a najmä pri prvopáchateľoch je potrebné zvoliť odlišný prístup než doposiaľ.

Lenže stačí pohľad na dáta a je zrejmé, že páchatelia korupcie či najzávažnejších trestných činov naše väznice neplnia. Za všetky korupčné trestné činy bolo od roku 2010 do roku 2022 uložených 60 nepodmienečných trestov, teda ani nie päť trestov ročne.

Podobne je to aj pri ekonomickej kriminalite. Za ostatnú dekádu uložili súdy za všetky hospodárske trestné činy dohromady 453 nepodmienečných trestov. Ide o prípady daňových podvodov, machinácií pri verejnom obstarávaní, zneužitia hospodárskej súťaže a podobne.

Vývoj ukladania nepodmienečných trestov za korupciu. Zdroj: prokuratura.otvorenesudy.sk

Keďže ročne je uložených viac ako 5500 nepodmienečných trestov, je zrejmé, že zmenu prístupu treba voliť inde než pri korupčníkoch. Napríklad len za krádež je dlhodobo ukladaných cez 1500 nepodmienečných trestov ročne. V týchto prípadoch však novela žiadne veľké zmeny neprináša.

Ak k tomu pripočítame nepripravenosť systému na náhradné tresty, tak argumenty o restoratívnej justícii vyznievajú falošne.

Za daného stavu visí vo vzduchu otázka, prečo sa takéto radikálne zmeny musia diať v takom nevídanom zhone. Najmä keď kombinácia zmeny trestných sadzieb, úpravy výšky škôd a množstva ďalších zmien vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa nedejú izolovane, tvoria veľmi výbušný kokteil.