Kauza Šutaja Eštoka Elektronická komunikácia s verejnou správou má svoje muchy, ale to ministra neospravedlňuje

Keď prišlo v Debate v redakcii denníka Postoj na tému ministra Matúša Šutaja Eštoka a jeho prehratého súdu s čurillovcami, pretože podľa vlastných slov nekontroloval svoju elektronickú schránku, Michal Magušin a Martin Hanus prezentovali dva odlišné pohľady, ako sa na túto kauzu dá pozrieť.

Hanus sa vyslovil, že podľa neho nebolo spravodlivosti učinené zadosť, keďže Šutaj Eštok prehral kontumačne a neprebehol riadny súd s vyjadrením oboch strán a dokazovaním. Uznal, že minister spravil chybu, ale za situáciu môže podľa neho aj chyba systému, teda to, že Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) pre fyzické osoby nefunguje celkom tak, ako má. Ľudia preto majú nižšiu ostražitosť, pokiaľ ide o úradnú elektronickú poštu.

Podľa Magušina to nie je dobrý argument, keďže vysoký štátny úradník, navyše minister vnútra, by si mal byť plne vedomý svojich povinností – ako napríklad preberať svoju poštu –, a dodal, že jemu elektronická schránka funguje bezproblémovo.

Debata v redakciiChceli by sme vidieť študentov klásť Ficovi ťažké otázky, nie písať vulgarizmy

Lukáš Kekelák

Elektronickú schránku používam ako fyzická osoba aktívne a často už piaty rok a mám s ňou pomerne dosť skúseností – respektíve s tým, ako v praxi vyzerá elektronická komunikácia s orgánmi verejnej moci.

A moje skúsenosti dávajú za pravdu Hanusovi v tom, že naozaj neplatí, že keď má občan elektronickú schránku, tak mu všetka úradná pošta bude chodiť do nej.

Mnohokrát sa mi stalo, že som zaslal nejakej inštitúcii podanie elektronicky, no odpoveď mi došla papierovou poštou. A to aj ak som v podaní vyslovene uviedol, že o odpoveď žiadam v elektronickej forme.

Niektoré inštitúcie dokonca svoju nevôľu k Ústrednému portálu verejnej správy prejavujú tak, že v komunikácii s občanom uprednostňujú obyčajný e-mail. Predstavte si to tak, že zašlete podanie cez elektronickú schránku, odpoveď vám príde fyzickou poštou a v nej sa uvádza, že o ďalšiu komunikáciu vás žiadajú na tam uvedenú e-mailovú adresu.

Jedna bratislavská mestská časť v minulosti zasa zasielala odpovede na elektronické podania dvojmo – elektronicky aj papierovo. Našťastie to už nerobí.

Ďalším problémom ÚPVS je, že niektorým inštitúciám nedokážete poslať elektronické podanie priamo. Napríklad Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú poštu, Slovenský národný archív či Dopravný podnik Bratislava v zozname poskytovateľov služieb nenájdete.

Samozrejme, cestou je poslať podanie rezortu, respektíve mestu, pod ktoré spadajú, a ony im podanie postúpia. Niektorým to trvá deň, iným aj týždeň.

Čo funguje spoľahlivo, sú pravidelné rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľnosti či ročné zúčtovania zdravotného poistenia. Ide o hromadne posielané dokumenty, nie jednotlivé odpovede občanovi, ktoré má na starosti možno vždy iný úradník, a preto je zakaždým napínavé, v akej forme príde odpoveď.

Relatívne sa dá spoľahnúť aj na to, že ak ste účastníkom nejakého konania, pokiaľ vám písomnosti v danej veci začnú chodiť elektronicky, tak by mali aj všetky ďalšie.

Ale zažil som aj prekvapenie, že mi z istého okresného úradu – odkiaľ mi dovtedy chodila komunikácia elektronicky – z ničoho nič prišla papierová obálka. Jedna žiadosť o elektronickú komunikáciu to však napravila.

Dá sa chápať, že keď má bežný občan takéto skúsenosti s portálom ÚPVS, môže ho to od celého systému odrádzať.

Na elektronickej schránke sa dá kritizovať všeličo. Mohlo by prihlasovanie vyžadovať menej krokov, používateľské rozhranie by mohlo byť desaťkrát zlepšené, nemuseli by sa odoslané správy zobrazovať ako neprečítané a nemuseli by mi chodiť e-mailové notifikácie o novej správe v schránke, keď ja podávam podanie.

V niektorých ohľadoch elektronická schránka skutočne pripomína historické e-mailové klienty z dôb raného internetu.

Napriek tomu je to na účely komunikácie so štátom a samosprávami praktická vec, ktorá šetrí čas a najmä peniaze – dodajme, že poslať jeden doporučený list dnes už stojí 2,70 eura.

Sú však nedostatky systému poľahčujúcou okolnosťou v kauze Matúša Šutaja Eštoka?

Aj ak je pravda, že o správach vo svojej elektronickej schránke nevedel, tak jednoznačne nie. To, že minister vnútra nekontroluje svoju úradnú poštu, je hanba na podobnej úrovni, ako keby minister životného prostredia jazdil na aute bez platnej emisnej kontroly alebo minister školstva bol plagiátor.

Šutaj Eštok prehral súd s čurillovcamiMusí sa im ospravedlniť a zaplatiť viac ako stotisíc eur. Nepreberal poštu, čelí exekútorovi

Miro PastorekAdam Takáč

Jedna vec však je v podivuhodnej obhajobe ministra vnútra úplne zarážajúca. Vo videovyjadrení doslova uviedol, že „nemal možnosť sa pojednávania zúčastniť a viesť dokazovanie vo veci“.

To je však lož. Minister tú možnosť, samozrejme, mal – stačilo skontrolovať svoju elektronickú schránku.

Teraz pyká za svoju neporiadnosť a tak mu treba. Sudca rozhodol prísne, ale spravodlivo.