Vivat Husák! Vivat Korec! Nesvojprávna Ukrajina! Takto vyzerá stávka na cynizmus

Premiér Fico cez víkend ohlásil stretnutie s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Neodpustil si však poznámku, že Ukrajina nie je samostatná suverénna krajina, ale je „pod absolútnym vplyvom Spojených štátov amerických“.

Mnohým určite okamžite napadla otázka, prečo to Robert Fico robí. Prečo má potrebu znevažovať susednú krajinu, ktorá čelí existenčnej hrozbe, a to ešte niekoľko dní pred stretnutím s jej premiérom?

Fico pritom nie je žiaden hlupák. Je mu jasné, aj to sám uznáva, že Ukrajina je obeťou vojenskej agresie zo strany Ruska. Ako sčítaný fanúšik historickej literatúry určite vie aj to, že v takýchto chvíľach sú krajiny, ktoré čelia silnejším protivníkom, odkázané na spojencov.

Nie je nič prekvapivé na tom, že veľká časť ukrajinskej elity je po skúsenostiach s politikou EÚ voči Rusku proamerická. Navyše ak chcú Ukrajinci prežiť, nutne potrebujú americkú vojenskú aj ekonomickú pomoc. Keby boli odkázaní na takých spojencov, ako sú Viktor Orbán s Robertom Ficom, boli by už Rusi v Kyjeve.

Za týmito nehoráznymi Ficovými výrokmi netreba hľadať obdiv k Vladimirovi Putinovi.

Vysvetlenie je skôr v antiamerikanizme, ktorý je súčasťou jeho politickej výbavy. Z neho pramenia aj nadštandardné sympatie nášho premiéra k silným globálnym oponentom USA, ako sú Rusko a Čína.

V tomto nie je Robert Fico ojedinelým zjavom. Politikov s antiamerickými názormi je v európskych politických salónoch veľa.

Fico je však politikom v krajine, kde antiamerikanizmus a proruské sympatie rezonujú aj v pomerne veľkej časti verejnosti. Stávka na ne zaručuje voličské hlasy, čo znásobuje ich atraktivitu pre politický marketing.

Tým ďalším problémom je, že náš premiér nemá žiadne škrupule prekračovať akékoľvek hranice.

Robí to neľútostne a cynicky, pričom pri tom stiera rozdiel medzi politickým marketingom a riadením krajiny či medzi osobnými politickými cieľmi a záujmami štátu.

Ďalší príklad.

V januári si Robert Fico uctil pamiatku dvoch slovenských osobností. Položil kvety na hrob Gustáva Husáka a v pondelok sa zúčastnil na spomienkovom podujatí pri príležitosti výročia narodenia kardinála Jána Chyzostoma Korca.

Každý školák vie, že Gustáv Husák bol hlavou komunistickej strany, ktorá prenasledovala cirkev aj Korca osobne. Práve pre toto prenasledovanie vznikla takzvaná tajná cirkev, ktorej bol Korec lídrom.

Premiér vie, že z uctievania Korca spolu s Husákom je možné namiešať marketingovú zmes, ktorá bude fungovať.Zdieľať

Ficovi však imponuje jeden moment, ktorý podľa neho Korca s Husákom spája a o ktorom je presvedčený, že sa dá politicky využiť. Je ním dôraz na národný rozmer politiky, čo bol zrejme aj jeden z dôvodov, prečo si Fico s Korcom celkom dobre rozumeli.

Hoci historickým faktom je, že u Husáka bol tento národný rozmer prítomný len v časti jeho politickej kariéry a neskôr ho svojimi činmi poprel.

Premiér však vie, že aj bez ohľadu na to je možné z uctievania Korca spolu s Husákom namiešať marketingovú zmes, ktorá bude smerom k voličom fungovať.

Aj politický marketing však musí mať svoje hranice.

Ak sa bude pitvať smietka v oku obete a ignorovať brvno v oku agresora či ak sa budú v historickom panteóne vedľa seba klásť také odlišné osobnosti, ako sú Korec a Husák, hrozí, že nás zožerie cynizmus.