Aj v tomto roku sa to najdôležitejšie vo svete dialo len stovky kilometrov od našich východných hraníc. Keď naši kolegovia Juraj Brezáni a Kristína Votrubová priniesli rok po Putinovom útoku na Ukrajinu sériu reportáží z Charkova aj východoukrajinských dedín v blízkosti frontu, na Ukrajine vládlo pevné presvedčenie, že chystaná protiofenzíva zatlačí Rusko nazad. Najväčší optimisti v Európe aj u nás dokonca verili, že sa v priebehu ďalších mesiacov podarí oslobodiť veľké územia Ukrajiny vrátane Krymu.
Po lete však prišlo veľké vytriezvenie. Ukrajinci sa cez zamínované územia a ruskú vojenskú masu takmer nepohli vpred. Na neúspechu protiofenzívy mal určite svoj podiel fakt, že Západ nedodal niektoré zbrane skôr a vo väčšom počte, a to aj z obavy, či tým nebude jadrovú veľmoc príliš provokovať. Ale k zamrznutiu frontu prispelo, že ruská armáda sa nielen poučila z vlastných chýb, ale stavala na tom, že neohrozený samovládca Putin premenil Rusko na vojnovú ekonomiku, ktorá má k dispozícii masy vojakov, delostrelectva a munície.
Tábor ľudí, ktorí od začiatku vojny kritizovali vojenskú pomoc Západu – niektorí v mene naivnej viery v rýchly mier, iní s takmer neskrývanou vierou vo víťazstvo Ruska –, preto cíti potvrdenie vlastného presvedčenia: vidíte, vraveli sme vám, Ukrajina nemá šancu, Západ ju mal donútiť k rokovaniam s Ruskom, neprelialo by sa toľko krvi na fronte a našiel by sa nejaký modus vivendi.
Tento alternatívny scenár, ktorý sa tvári humanisticky, je však len vybájeným svetom.
Prezident Vladimir Putin aj koncom tohto roka zopakoval, že cieľ Ruska ostáva nezmenený. Už od vypuknutia vojny zaň označuje denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny, a keďže Rusko označuje za nacistickú celú elitu Ukrajiny vrátane židovského prezidenta Zelenského, je zrejmé, že týmito dvoma pojmami nemyslí nič iné než likvidáciu Ukrajiny ako nezávislého štátu. Napokon, Rusi už vlani uzákonili včlenenie štyroch regiónov Ukrajiny do Ruska s tým, že ak to Ukrajina a svet neuznajú, žiadne diplomatické rokovania nemajú zmysel.
Je pritom dôležité, aby si Západ ponechal smerom k Rusku otvorenú aj diplomatickú linku. No jediným realistickým plánom, ako dosiahnuť trvalý mier s prežitím Ukrajiny ako štátu, je pokračovanie masívnej pomoci Západu ukrajinskej armáde.
Napriek neúspechu protiofenzívy platí, že situácia na Ukrajine je stále omnoho lepšia, než sme si vedeli predstaviť v prvých dňoch a týždňoch Putinovej agresie. Väčšina vojenských analytikov vtedy tvrdila, že pád Kyjeva je otázkou pár dní, maximálne týždňov. V marci 2022 Rusi kontrolovali 27 percent územia, asi nikto by vtedy netipoval, že na konci roka 2023 budú Rusi okupovať asi 17 percent územia a ušetrí sa toľko životov civilistov. Ale týmto argumentom sa nedá utešovať – optimistické prognózy, že Rusko začne pod masívnymi sankciami ekonomicky kolabovať, sa nepotvrdili, Putin drží moc pevne v rukách a je naďalej odhodlaný dobyť Kyjev vo viere, že Západ sa unaví, po voľbách v USA nastane izolacionistický obrat a nivočená Ukrajina už nebude schopná udržať pozície.
Ak má prísť k diplomatickým rokovaniam s Ruskom, ktoré nemajú priniesť kapituláciu Ukrajiny a nové hrozby pre Európu, Ukrajina bude aj v novom roku potrebovať našu pomoc.

Rozhovor so známym ruským historikom Andrejom Zubovom o Putinových cieľoch a o tom, čo vojna urobila s ruskou spoločnosťou.

Rusi v prvých mesiacoch invázie Charkov vytrvalo bombardovali a do niektorých jeho častí sa obyvatelia stále boja chodiť. Pri ďalšom útoku by boli prvé na rane.

Ako zachraňujú ľudia a slovenské generátory životy v zničenej a vojnou zmietanej Doneckej oblasti.

Vášeň pre pravdu je v dnešnej dobe hrozivej polarizácie a táborových médií veľmi rizikovou vlastnosťou.

Rozhovor s bývalým vojakom izraelskej armády o dôvodoch a následkoch najväčšieho teroristického útoku v izraelských dejinách.

Ideologická dogma progresivizmu, ktorá domnele chráni isté skupiny obyvateľstva, zabíja základnú tradíciu otvoreného výskumu a vedeckej komunikácie, píšu v odbornom časopise americkí biológovia.

V sobotu som v slnkom zaliatom Jerevane robil rozhovor s dvoma protipólmi arménskeho diskurzu o Rusku. Netušil som, že sa udalosti zomelú tak rýchlo.

Najnovší vývoj na rusko-ukrajinskom bojisku a história i súčasnosť dlhých pechotných zbraní (pušky, samopaly, guľomety).