Blesková vojna Bolo Rusko ochrancom alebo nepriateľom Arménov v Karabachu?

Ešte cez víkend som sa v centre Jerevanu rozprával s odporkyňou spojenectva Arménska s jeho tradičnou ochrannou mocnosťou Ruskom, ako aj so stále proruským intelektuálom.

V tom istom čase sa v centrálnom Arménsku pod „prísnym dohľadom“ Kremľa uskutočnili malé vojenské manévre Orol partner 2023 s 85 americkými a 175 arménskymi vojakmi. V utorok o 13.00 hodine Azerbajdžan rozpútal tretiu vojnu o separatistickú arménsku republiku Náhorný Karabach a v stredu o 13.00 hodine – takto to aspoň vyzeralo – už vojensky porazený Karabach kapituloval.

Netušil som, že sa to stane tak rýchlo, keď som v sobotu na „Francúzskom námestí“ v slnkom zaliatom Jerevane lemovanom veľkým zeleným hroznom a mohutnými žltými broskyňami robil rozhovor s dvoma protipólmi arménskeho diskurzu o Rusku.

Začal som s novinárskou veteránkou Armine Martorisjanovou. Začiatkom septembra spôsobila rozruch komentárom (hoci z veľkej časti zloženým z citátov), v ktorom označila Rusko – so štyrmi miliardami dolárov najväčšieho dodávateľa zbraní Azerbajdžanu – za „krajinu voči Arménsku nepriateľskú“ a za „hrozbu“.

Rusko podľa komentára vraj nemalo v úmysle zostať v Karabachu so svojimi 2 000 mierotvorcami, ale namiesto toho chcelo premeniť juhoarménsky región Sjunik na „exteritoriálnu čiernu dieru pod kontrolou FSB“. Aby sme tomu rozumeli: Azerbajdžan požaduje koridor cez Sjunik, ktorým by sa po súši dostal do svojej západnej enklávy Nachičevan a k svojmu strategickému partnerovi Turecku.

Protiruská novinárka sa hosťa z Európy takmer prosebným tónom a takmer s plačom pýtala, kto by teraz mohol Arménom ešte pomôcť.Zdieľať

Martirosjanová píše pre Západom financované médiá, ako sú Kavkazsky Uzel a JAM-News. Arménske prozápadné kruhy, ktoré sú od ruskej agresie proti Ukrajine na vzostupe, prichádzajú aj s originálnym zdôvodnením „rusko-tureckého spojenectva“: „celý prezidentský aparát“ v „Duginovom Rusku“ vraj „tvoria turkológovia“. Pravda je, že Putinov hovorca Dmitrij Peskov ako študovaný turkológ skutočne číta turecké noviny v origináli.

Rozhovor s Martirosjanovou bol dojemný – pochádza totiž z Karabachu. Jej rodičia a sestra tam stále žijú, od začiatku blokády 12. decembra 2022 sa nemohli dostať von a Armine sa nemohla dostať k nim. Na karabašských poliach zostala takmer celá úroda, vraj došlo už aj k jednému úmrtiu od hladu.

Protiruská novinárka sa hosťa z Európy takmer prosebným tónom a takmer s plačom pýtala, kto by teraz mohol Arménom ešte pomôcť.

Sama Martirosjanová vidí najväčšiu podporu vo Francúzsku, keďže „francúzsky senát vyzval vládu, aby uznala Karabach, a Francúzsko na čele so starostkou Paríža zriadilo základňu humanitárnej pomoci“. Všetci jej príbuzní podľa nej vidia Rusko ako „krajinu konajúcu v záujme Azerbajdžanu“. Rusi podľa nej v hlavnom meste Stepanakert odhalili obrovské vyobrazenie Putina. Ľudia sa tam neodvažujú nahlas kritizovať Kremeľ, „pretože FSB vytvára zoznamy“.

Rozprávala, ako chcela ísť v júni so skupinou novinárov do Karabachu – v sprievode ruských mierotvorcov. Tí však ani nevyšli zo svojich úkrytov, iba im telefonicky oznámili: „Net.“

Tvrdila, že len málo z teraz nasadených mierotvorcov sú Slovania, mnohí sú Buriati alebo Dagestanci – kaukazskí moslimovia, ktorí sympatizujú s Azerbajdžanom.

Vymenoval som rad konfliktov v Strednej Ázii, ktoré Moskva v poslednom čase sledovala pasívne alebo vôbec, a Mikaeljan priznal, že Kremeľ v Strednej Ázii „robí strategickú pauzu“.Zdieľať

Ponáhľal som sa cez Francúzske námestie k Národnej opere a sadol si s notoricky známym ekonómom a politológom Grantom Mikaeljanom na slnečnú lavičku v parku.

Ten len začiatkom augusta opäť povedal niečo, čo propagandistické ruské štátne médium Sputnik rado citovalo: „V snahe bojovať proti ruskému vplyvu všade, kde je to možné, západné štruktúry a nadácie aktívne financujú tých, ktorí sú ochotní kritizovať.“ Podľa neho sa k tomuto protiruskému chóru ochotne pridávajú aj niektoré arménske publikácie, ktoré tiež pracujú so západným financovaním. „Mnohí jednoducho hľadajú zámienku, aby mohli opäť začať informačné útoky proti Rusku.“

V článku v Sputniku sformuloval aj originálnu tézu, že hoci „špeciálna operácia pripravuje Moskvu o obrovské ekonomické a vojenské zdroje“, „situácia na diplomatickej úrovni vyzerá trochu inak. Na pozadí konfrontácie so Západom Moskva čoraz viac upriamuje svoju pozornosť na alternatívne smery zahraničnej politiky vrátane Strednej Ázie, Blízkeho východu, južného Kaukazu a tak ďalej“.

Analytik Tigran Grigoryan Všetky možnosti, aké máme na stole, vedú k etnickým čistkám Náhorného Karabachu

Christian Heitmann

Rusko stráca vplyv v oblasti, medzinárodné spoločenstvo je pasívne a Azerbajdžan sa vydal cestou agresívneho presadzovania svojich cieľov, v čom je aj úspešný, tvrdí arménsky analytik.

Rád by som bol počul nejaký príklad, no jemu vážne nenapadlo nič lepšie než – Severná Kórea. Vymenoval som rad konfliktov v Strednej Ázii, ktoré Moskva v poslednom čase sledovala pasívne alebo vôbec, a Mikaeljan priznal, že Kremeľ v Strednej Ázii „robí strategickú pauzu“.

Rovnako ako – „objektívne povedané“ – robí strategickú pauzu aj v Karabachu. Namiesto o „zrade“ Arménska by však verejne radšej hovoril o „prenájme“ Arménska Turecku. Hovorí, že situácia je taká zlá, že nie je v záujme Arménska ostro kritizovať Rusko. Chce „samozrejme, aktívnejšie Rusko“ a chce Rusov motivovať.

Tento „proruský arménsky intelektuál“ súkromne povedal o ruskom vedení presne to, čo si myslím aj ja, nedovolil mi však, aby som ho v tejto súvislosti citoval.

Záchranu pre Arménsko videl tri dni pred treťou karabašskou vojnou nanajvýš v tom, že Arménsko by malo do konfliktu zapojiť čo najviac hráčov, „najmenej 20“. Ako potenciálne proarménske uviedol tieto štáty: Francúzsko, Grécko, všetkých členov EÚ okrem Orbánovho Maďarska, ale nie EÚ ako takú, Egypt, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irán, Indiu, Rusko a Čínu. USA nemenoval, pretože „súhra ich záujmov je pre Arménsko zlá“.

Ruskí mierotvorcovia počas 24-hodinovej vojny nepohli ani prstom. A sprostredkovali potom kapituláciu arménskeho Karabachu.Zdieľať

Spýtal som sa ho, čím sa živí. Vysvetlil, že Kaukazský inštitút, pre ktorý pracoval na plný úväzok, financuje britské veľvyslanectvo, jeho blog nórsky štátny fond a že „sotva 0,1 %“ príjmov v jeho kariére pochádzalo z ruských zdrojov.

Ak používa západné peniaze na kritiku Západu, nie je potom dvojitý agent? Mikaeljan skrútil ústa do svojho typického pôžitkárskeho úsmevu a odpovedal kladne.

Je to hráč, vysoko inteligentný hráč, hra na všetky strany ho baví. V skutočnosti sa jeho názor na dnešné Rusko veľmi neodlišoval od „prozápadnej“ Martirosjanovej.

V utorok sa už ukázalo, že Mikaeljan mal pravdu, keď v sobotu tvrdil: „To, čo robí Azerbajdžan, nie je nejaké vydieranie, oni chcú opäť vojnu.“

Správanie Ruska po začiatku azerbajdžanského útoku bolo prinajmenšom podozrivé: v prvých hodinách Putinov obľúbený denník Komsomolka priniesol len vedľajšiu správu, ktorej titulok prevzal bez úvodzoviek azerbajdžanský naratív – „protiteroristické opatrenia miestneho charakteru“.

Ruskí mierotvorcovia počas 24-hodinovej vojny nepohli ani prstom. A sprostredkovali potom kapituláciu arménskeho Karabachu.