O šanciach na vládu bez Fica Tak nech sa teraz politici z PS ukážu

Pred voľbami tu zo strany liberálnych médií intenzívne znel naratív, že všetci tí, ktorí uvažujú o podpore stredopravých strán, ako Demokrati či Dzurindovi Modrí, sa majú nad sebou zamyslieť. Majú byť štátotvorní a voliť radšej PS, lebo len progresívci sú tou silou, ktorá môže zastaviť Roberta Fica.

Sme niekoľko dní po voľbách a zdá sa, že mnohí voliči hlas týchto komentátorov a analytikov vypočuli. Demokrati nezískali ani tri percentá a Modrých s Mostom volilo minimum ľudí.

Nejaké hlasy síce na tejto časti politického spektra prepadli, ale keďže sa do parlamentu dostali SaS aj KDH, žiadna katastrofa sa nekonala. Naopak, prepadlo takmer päť percent hlasov Republiky.

Situácia teda vyzerá takto.

Progresívne Slovensko získalo plus-mínus toľko hlasov, ako mu signalizovali prieskumy. Keďže do parlamentu sa dostali aj KDH a SaS, vytvorenie vládnej väčšiny bez Smeru je možné. Fakt, že sa to dá len s Hlasom, nie je žiadne prekvapenie, je to zjavné už mesiace. Takáto vládna zostava by mala v parlamente 82 poslancov.

Matematika teda zostaveniu vlády bez Smeru nestojí v ceste. Problémom je politika, ktorá robí zo skladania takejto vlády veľmi náročný projekt s otáznou šancou na úspech.

Komentátori, ktorí riešili hrozbu prepadnutia hlasov Demokratov či iných malých strán, zároveň ignorovali fakt, akou prekážkou môže byť pre vznik vlády bez Fica program PS. Konkrétne časť týkajúca sa hodnotových otázok, kde sú niektoré body (napríklad tranzície na základe sebaurčenia) radikálne nielen na slovenské, ale aj na európske pomery.

Tieto pasáže programu PS tlačili KDH k tomu, aby sa ešte počas predvolebnej kampane voči progresívcom čoraz viac vymedzovalo. Aj preto nie je dnes účasť KDH v takejto koalícii úplne jednoznačnou záležitosťou a kresťanskí demokrati musia kalkulovať aj s tým, že časť ich voličov by im tento krok neodpustila.

Progresívna strana s uvedeným programom je však určite problémom aj pre Hlas, ktorý je pre zostavenie vlády bez Fica kľúčový. Aj tieto voľby ukázali, ako ďaleko sú voliči Hlasu od toho, čo v politike stelesňuje PS.

Pellegriniho strana bodovala na Horehroní, na Kysuciach, na Považí či na východe Slovenska, teda v regiónoch, ktoré určite nepatria k baštám progresivizmu. Ak by Hlas namiesto Smeru uprednostnil vládnutie s PS, už na druhý deň po ohlásení tohto kroku by prišiel o veľký počet voličov.

To, že voliči Hlasu netúžia po koalícii s PS ani s SaS a uprednostňujú vládnutie so Smerom, ukazovali aj predvolebné prieskumy.

Tento fakt má, samozrejme, politické dôsledky a vstupom do vlády s progresívcami by Hlas riskoval aj rozkol v strane a vo svojom poslaneckom klube.

Ak má vzniknúť vláda bez Smeru, tak ponuka PS pre Petra Pellegriniho bude musieť byť mimoriadne veľkorysá.Zdieľať

Problémom vzniku vlády bez Smeru tak nie je niekoľko percent prepadnutých hlasov pre Dzurindu a Hegera, ale to, čo Progresívne Slovensko v politike reprezentuje. Radikalizmus v kultúrnych a hodnotových otázkach.

Aj preto platí, že ak má vzniknúť vláda bez Smeru, tak ponuka PS pre Petra Pellegriniho bude musieť byť mimoriadne veľkorysá. Až na hranici zachovania si tváre pred vlastnými voličmi.

Pod takouto ponukou si môžeme predstaviť prepustenie postu premiéra pre Petra Pellegriniho plus to, že Hlas by obsadil aj viaceré kľúčové ministerstvá. Celkom určite vnútro. Len v takomto prípade by Pellegrini mohol vstup do vlády s PS obhájiť vo vlastnej strane.

Vláda bez Smeru by nemohla vzniknúť ani bez dohody na statuse quo v kultúrnych témach, na ktorej by určite trvali kresťanskí demokrati. PS by tak muselo zabudnúť nielen na snahy uzákoniť manželstvá pre všetkých, ale aj na registrované partnerstvá. Čo by pre jeho voličov bol určite problém.

Michal Šimečka a jeho kolegovia pred voľbami, ale aj tesne po nich vyhlasovali, že vznik vlády bez Smeru je pre nich absolútnou prioritou.

Výsledok volieb im priniesol šancu, aby sa o to pokúsili. Teraz je presne ten čas, aby progresívni vyjednávači prešli od slov k činom.