Vo Švédsku boli pred niekoľkými rokmi nadšení z digitalizovaného vzdelávania. Dokonca až tak, že s ním začínali už v predškolských zariadeniach.

Potom však prišli výsledky z medzinárodného hodnotenia. Ukázalo sa, že švédske deti, ktoré v čitateľskej zručnosti patrili k svetovej špičke, sa v rokoch 2016 až 2021 v hodnoteniach PIRLS, ktoré skúma čitateľskú gramotnosť žiakov štvrtého ročníka, neustále postupne zhoršujú.

Kým v roku 2016 získalo Švédsko 555 bodov, v roku 2021 to bolo 544 bodov. Aj so zhoršenými výsledkami je krajina stále v prvej desiatke na svete, ministerku školstva Lottu Edholmovú však znepokojuje klesajúci trend a nechce čakať, kým sa švédski žiaci prepadnú hlbšie.

Preto sa rozhodla dať na slová odborníkov a zvolila radikálny krok. Deti po letných prázdninách prišli do tried, v ktorých sa učitelia vrátili ku knihám, k pokojnému čítaniu a k nácviku písania rukou. Žiaci prvého stupňa sa už budú oveľa menej času venovať tabletom, vyhľadávaniu online informácií a nebudú sa už sústreďovať na získanie zručností pri písaní klávesnicou.

Povinné tablety aj v škôlkach

Švédsko bolo v používaní počítačov pri výučbe oproti nám oveľa viac popredu. Nové technológie dokonca využívali povinne už v predškolskom vzdelávaní. Ministerka Lotta Edholmová najnovšie tento trend zastavila a ministerstvo školstva sa rozhodlo pre úplný zákaz tabletov v škôlkach.

Švédski vedci dlhodobejšie upozorňujú, že za zhoršením úrovne žiakov sa síce sčasti podpísala epidémia covidu-19 a neustále prichádzajúce nové vlny migrantov, pre ktorých švédčina nie je materinský jazyk, tou hlavnou príčinou je však podľa nich nadmerné používanie počítačových obrazoviek počas vyučovania.

„Existujú jasné vedecké dôkazy, že digitálne prístroje skôr oslabujú, než posilňujú schopnosti žiakov niečo sa naučiť,“ uviedol minulý mesiac švédsky Karolinska Institutet, na ktorého hodnotenie upozornil americký denník The Washington Post.

Digitálne čítanie je povrchnejšie

Podľa štúdie, na ktorej švédska národná agentúra pre vzdelávanie dlhodobejšie pracovala, majú papierové učebnice veľa výhod. Pri digitálnom čítaní je čitateľ oveľa rýchlejší. Žiaci prebehnú text rýchlo na úkor porozumeniu textu.

Tí, ktorí čítali text v papierovej forme, dokázali lepšie reprodukovať jeho kľúčové body, zapamätali si z neho viac a celkovo preukázali lepšie čítanie s porozumením.

Podľa vedcov text na obrazovke prebehneme oveľa rýchlejšie, prípadne sa ešte zabavíme prekliknutím na iný text a informácie, čo spôsobí, že sa nedokážeme plne sústrediť a naša myseľ je rozptýlená. Toto sa preukázalo u dospelých, u detí ešte o to viac.

Švédski autori štúdie vyvodili záver, že ak sa od čitateľa vyžaduje, aby porozumel viac než len hlavnému posolstvu textu, hlavnú úlohu zohráva médium, z ktorého informácie číta. Podľa nich preukázateľne existuje spojenie medzi dlhším časom čítania a lepším porozumením do hĺbky v papierovom formáte ako v digitálnom.

„Sme presvedčení, že by sa na školách mal vrátiť dôraz na získavanie vedomostí prostredníctvom tlačených učebníc a odborných znalostí učiteľov, a nie na získavanie vedomostí primárne z voľne dostupných digitálnych zdrojov, ktorých presnosť nebola overená,“ uviedol inštitút.

Desiatky miliónov eur pôjdu do učebníc

Švédska vláda sa v snahe zastaviť pokles čitateľských schopností žiakov rozhodla investovať 57 miliónov eur do nákupu kníh pre školy v tomto roku. Ďalších 42 miliónov eur má byť investovaných v roku 2024 a rovnaká čiastka aj v roku 2025. Cieľom má byť tlačená učebnica pre každého žiaka na každý predmet z rozpočtu štátu.

Už v roku 2012 nemecký profesor psychiatrie a neurológ Manfred Spitzer vo svojom dnes už bestselleri Digitálna demencia tvrdil, že neexistuje žiadna nezávislá štúdia, ktorá by jednoznačne dokázala, že je učenie efektívnejšie len vďaka zavedeniu počítačov a obrazoviek do tried.

„Predpokladom učenia je samotná duševná práca. Počítače však duševnú prácu žiakom odoberajú,“ tvrdil. 

Čítajte tiež

Digitalizácia škôl Naozaj pomôžu žiakom získať kvalitné vzdelanie práve tablety?

Alena Potocká

Predpokladom učenia je samotná duševná práca. Počítače však duševnú prácu žiakom odoberajú, upozorňujú odborníci.

Podľa neho najmä menšie deti potrebujú klasické vzdelávanie. Tvrdí, že tablety a ich dotykové obrazovky ničia u detí rozvoj jemných motorických schopností a najmä menšie deti na základných školách potrebujú pre správny vývoj mozgu klasický spôsob vzdelávania.

Nemecký vedec vysvetľuje, že každý mozog obsahuje až sto miliárd buniek. Jednotlivé bunky si medzi sebou vymieňajú informácie. Ak na nejakej mozgovej trase panuje čulý ruch, vznikajú silné spojenia medzi bunkami, takzvané synapsie. Koľko neurónov a synapsií je zamestnaných jedným obsahom, závisí od hĺbky spracovania.

Platí to aj opačne. Čím povrchnejšie sa zaoberáme nejakým obsahom, tým menej synapsií sa v mozgu aktivuje. Dôsledkom toho sa menej učíme. „Tento pohľad je preto taký dôležitý, lebo práve z tohto dôvodu sa digitálne médiá a internet musia negatívne prejaviť na učení,“ tvrdí. Podľa neho digitálne médiá vedú k väčšej povrchnosti.

Spitzer je presvedčený, že moderná informačná technológia nijako nezlepšuje proces učenia v škole, ale má, naopak, nepriaznivé účinky – vedie k povrchnému mysleniu, odvádza pozornosť a má nepriaznivé účinky, ktoré siahajú od bežných psychických porúch až po rôzne formy násilia.

Fínsko: Už nie sme najvzdelanejší na svete

Nie je to tak dávno, čo sa Fínsko považovalo za mekku európskeho moderného vzdelávania. Všetkých prekvapili úžasné výsledky žiakov v medzinárodných rebríčkoch, ktorí sa dostávali na špičku od roku 2000.

Miestni odborníci boli presvedčení, že je to ich reformou, keď upustili od tradičných predmetov a pustili sa do „moderného vzdelávania“, ktorého hlavným heslom bola kreativita. V tých najnižších ročníkoch sa dôraz nekladie na matematiku, písanie či čítanie, ale na tvorivú hru. 

V roku 2023 však vyšla správa z fínskeho ministerstva školstva, ktorá spôsobila šok. Stála tajomníčka ministerstva školstva a kultúry Anita Lehikoinenová priznala: „Už nie sme najvzdelanejšou krajinou sveta. Naši mladí ľudia už nie sú najlepší,“ vyhlásila.

Podľa výsledkov OECD skĺzli výsledky fínskych žiakov do priemeru. Fínske školstvo je stále dobré, zo špičky rebríčka sa však vytratilo. Teraz sa nachádza medzi Tureckom a Čile.

Lehikoinenová avizovala, že krajina chystá „veľké a pomerne radikálne zmeny“ vo fínskom školskom systéme. Ako by Fínsko mohlo svoje vzdelávanie zmeniť, sa však konkrétnejšie nevyjadrila.

Opustiť klasickú výučbu bola chyba, tvrdia analytici

Hlavnou prednosťou fínskych žiakov bol výborný priemer a rovnosť výsledkov. Fínski žiaci vynikali najmä v práci v kolektívoch a vedeli ťahať tých najslabších. Teraz to už neplatí.

Napríklad v medzinárodných porovnávacích testoch PISA má Fínsko v čítaní najväčší rozdiel medzi pohlaviami zo všetkých krajín sveta, ktoré sa na testovaní zúčastnili. Fíni sú zhrození, že chlapci čítajú a celkovo sa učia oveľa horšie ako dievčatá. V krajine tiež stúpa počet detí s tými najhoršími výsledkami.

Tamojší expert na vzdelávanie Jaakko Salo ako hlavnú príčinu vidí to, že fínske školstvo upustilo od klasickej výučby.

„Školy fungujú staromódnym spôsobom ako v roku 1900. No potreby spoločnosti na vzdelanie sa menia a my potrebujeme niečo, čo bude vhodnejšie pre 21. storočie,“ vyhlásila v roku 2016 manažérka odboru školstva v Helsinkách Marjo Kyllönenová, ktorú citoval vzdelávací portál Hummingbird learning centre.

Podľa tejto vízie sa namiesto jednotlivých predmetov začali študenti učiť javy a udalosti v interdisciplinárnej podobe. Zanikli klasické predmety ako matematika, zemepis či dejepis a vznikli nové, ako napríklad Európska únia, v ktorom sa mala napríklad skĺbiť história či ekonomika.

Fíni začali stavať školstvo na výučbe založenej na fenoménoch, takže napríklad tretiaci sa namiesto klasických predmetov učia, ako prežiť bez elektriny, učia sa štiepať drevo a premýšľať, ako hospodáriť, keby náhodou nebola elektrina.

Deti nám nevedia riadne čítať ani písať

Fínski odborníci na vzdelávanie teraz kritizujú toto rozhodnutie, podľa nich sa menilo to, čo výborne fungovalo, len aby sa mohlo zaviesť niečo úplne iné a zdanlivo modernejšie.

„Teraz máme deti, ktoré vychádzajú zo základnej školy a nevedia riadne čítať, písať a počítať,“ kritizuje fínsky vzdelávací expert Jaakko Salo, podľa ktorého by takáto úroveň absolventov základných škôl bola v minulosti nemysliteľná.

Ďalší problém fínskeho školstva vidia jeho experti v „prehnanej digitalizácii“. Už prváci dostávajú od školy iPady a výučba prebieha takmer výlučne na nich. Výsledkom je, že deti prestávajú čítať klasické tlačené knihy a celkovo čítajú oveľa horšie ako predchádzajúce ročníky.

Psychologička Aino Saarinenová v rozhovore pre denník Helsinqin Sanomat potvrdila, že hlavným dôvodom poklesu hodnotenia Fínska vo vzdelávacích zoznamoch je práve nárast používania digitálnych vzdelávacích materiálov.  

Podľa nej sa mnohomiliónové investície do digitalizácie tried a výučby učiteľov nevyplatili.

„Čím viac sa na hodinách používali digitálne nástroje, tým horšie boli výsledky žiakov. To sa zistilo vo všetkých oblastiach meraní v Pise,“ povedala s tým, že nejde o to, že by študenti nemali tablety vôbec používať.

Problém však je, že deti rozptyľujú a veľmi rýchlo ich počas hodín začnú používať na niečo iné ako na výučbu a školské povinnosti. Saarinenová dodala, že výsledky fínskych žiakov vo svetových rebríčkoch ju veľmi neprekvapili.

„Podobné výsledky zisťujú aj v ostatných západných krajinách a mnohí rodičia sa ozývajú a tvrdia to isté,“ hovorí o fínskych celospoločenských náladách z používania počítačov pri výučbe.

Niektorí fínski odborníci na vzdelávanie dokonca tvrdia, že postavenie ich krajiny ako svetovej vzdelávacej superveľmoci bola len ilúzia. V čase, keď vyšli prvé porovnávacie testy PISA, v ktorých práve Fíni vychádzali najlepšie, už bolo badať trend klesania a prvé miesto šlo na zotrvačník, ktorý držali žiaci vzdelávaní klasickým spôsobom.

Podľa nich najlepšie vzdelanie mali súčasní 45-roční a odvtedy úroveň postupne klesala a nasledujúce vekové skupiny úroveň týchto ročníkov nikdy nedosiahli.

Podobne ako švédski kolegovia, aj fínski experti hľadajú spôsob, ako sa dostať z toho školského marazmu. A tiež zisťujú, že je potrebné vrátiť sa ku koreňom a ku klasickej výučbe z učebníc.