Slovensko plánuje do digitalizácie škôl investovať takmer 200 miliónov eur. Chce najmä nakúpiť digitálne učebnice, vybavenie učební informatiky a poskytnúť tablety žiakom.

Vyplýva to z plánu obnovy, v ktorom hrá digitalizácia zo všetkých navrhovaných reforiem v oblasti školstva prím. Financovanie tejto investície bude prebiehať v troch kolách a celý proces by mal byť ukončený v roku 2024.

„Stav digitálnej vybavenosti základných a stredných škôl je hlboko pod priemerom Európskej únie. Nedostatočný stav vybavenia spôsobuje, že žiaci nevyužívajú aktívne digitálne technológie počas vyučovacieho procesu a nebudú dostatočne pripravení na pracovné výzvy 21. storočia,“ píše sa v zdôvodnení. O tom, ako dokáže používanie digitálnych pomôcok na hodinách zlepšiť samotnú kvalitu vzdelania žiakov, sa však nikde nezmieňuje.

Školy nepochybne potrebujú kvalitne vybavené učebne informatiky, pokrytie rýchlym internetom i učiteľov, ktorí deti naučia pohybovať sa v digitálnom svete.

Glorifikovať digitalizáciu školstva ako jedinú cestu k dosiahnutiu kvalitného vzdelania hodného 21. storočia však vyvoláva pochybnosti.

Nemecký profesor psychiatrie a zároveň neurológ Manfred Spitzer ešte v roku 2012 vo svojom dnes už bestselleri Digitálna demencia tvrdil, že neexistuje žiadna nezávislá štúdia, ktorá by jednoznačne dokázala, že je učenie efektívnejšie len vďaka zavedeniu počítačov a obrazoviek do tried.

„Takmer všetky štúdie o úspechu učenia pomocou počítačov nie náhodou inicioval a sponzoroval počítačový priemysel a telefónne spoločnosti,“ upozornil.

Digitalizácia výsledky žiakov nijako nezlepšuje

Ani po dvadsiatich rokoch výskumov nepribudlo veľa dôkazov, že digitalizácia škôl vedie u žiakov k lepším výsledkom. Výskumy, ktoré existujú, vôbec nepotvrdzujú nehasnúce nadšenie z využívania obrazoviek aj na hodinách, ktoré s informatikou nijako nesúvisia.

„V skutočnosti výskum ukazuje, že investovanie do digitalizácie na školách prináša v lepšom prípade nejednoznačné alebo žiadne výsledky. V horšom prípade ich digitalizácia priamo zhorší,“ povedal pre Postoj analytik INESS Róbert Chovanculiak.

„Zhrňujúcou je štúdia Students, Computers and Learning od OECD, ktorá upozorňuje, že neexistujú žiadne dôkazy o zlepšení akademických výsledkov v školách, ktoré investovali do informačno-komunikačných technológií,“ dodáva.

Podrobnejšie sa o výsledkoch týchto výskumov zmieňuje na webstránke INESS-u, kde uvádza, že napríklad štúdie na medzinárodných dátach čitateľskej gramotnosti PIRLS nenašli žiadnu koreláciu medzi používaním digitálnych technológií v škole a výsledkami žiakov. V neskorších reportoch našli dokonca negatívnu súvislosť.

Ani iné medzinárodné testovanie z matematiky a prírodných vied TIMSS neprinieslo presvedčivé dôkazy. Podobne sú na tom aj štúdie PISA, ktoré často skonštatovali negatívny dosah využívania počítačov počas vyučovania na výsledky žiakov. „A to na dátach od roku 2000 až do súčasnosti,“ zdôrazňuje analytik.

Existuje viacero menších štúdií, keď napríklad v Španielsku vyskúšali dať deťom laptopy, ale nedopadlo to podľa očakávaní. Študijné výsledky žiakov boli horšie.

Aj vo Fínsku výskumníci zistili, že informačné technológie mali na výsledky ich žiakov negatívny vplyv. Ďalšie štúdie zase porovnávali výsledky žiakov, keď sa pri učení čítať používali klasické knihy a digitálne médiá. Klasické knihy boli víťazom tohto duelu.

„Jednoducho, zlepšenie výsledkov žiakov sa dá len veľmi ťažko ,kúpiť‘ lepším vybavením škôl,“ zhodnotil Chovanculiak.

Lepšie školy sú tie, ktoré sú lepšie riadené

Podľa Róberta Chovanculiaka sa štát v pláne obnovy zameral na nesprávne ciele, keď riešenie vidí v pomôckach či vo väčšej miere digitalizácie počas vyučovania.

„Určite nemôžeme očakávať, že obhádžeme tradičné školy digitálnymi službami a produktmi a výsledkom bude kvalitnejšie vzdelávanie pre deti. Takto svet nefunguje.“ Zdieľať

„Výskum ukazuje, že kvalita škôl je daná skôr manažérsko-organizačnými faktormi. Teda lepšie školy sú tie, ktoré sú lepšie riadené, majú kvalitnejších lídrov a lepšiu kultúru,“ dodáva.

Kvalitné školy v zahraničí dbajú na systémové zmeny, posilňujú vzťah učiteľa a žiaka, silný dôraz kladú na doučovanie či vytvárajú kultúru úspechu v škole. „Toto sú zmeny, ktoré sa nedajú kúpiť a z centra naordinovať,“ myslí si Chovanculiak.

Podľa neho je veľmi náročné správne nastaviť a vnoriť aspekt digitalizácie do vyučovania na hodine. Dobre to dokážu len tie školy, ktoré systematicky a dlhodobo budujú svoje vzdelávanie okolo digitalizácie.

„Určite nemôžeme očakávať, že obhádžeme tradičné školy digitálnymi službami a produktmi a výsledkom bude kvalitnejšie vzdelávanie pre deti. Takto svet nefunguje,“ dodáva analytik.

Pandémia, počas ktorej sa výučba presunula do online priestoru, odhalila, že v niektorých regiónoch sú skutočne školy, ktorých digitálne vybavenie je nedostatočné. Rovnako odkryla slabšiu úroveň digitálnych zručností niektorých učiteľov, ale i žiakov.

Podľa výskumu Inštitútu vzdelávacej politiky nebolo počas prvej vlny pandémie do online vzdelávania zapojených až 18,5 percenta žiakov základných a stredných škôl. To sú prípady, kde by sa mala digitalizácia jednoznačne posilniť, aby boli školy pripravené na podobnú krízovú situáciu, ktorá môže kedykoľvek nastať.

Aj prváci už robia úlohy na počítači

Už aj v súčasnosti však niektoré školy používajú digitálnu techniku pri výučbe prvákov, dokonca niektoré domáce úlohy musia vypracovať na počítači. Deti síce tieto úlohy obľubujú, sú hravé a vedia ich zaujať, ale niektorí rodičia tento systém spochybňujú a sú proti tomu, aby šesťročné deti sedeli kvôli úlohám pred obrazovkami.

Na jednej strane z každej strany počúvajú odborníkov, ktorí poukazujú na nebezpečenstvo vytvorenia závislostí u takých malých detí, na druhej strane ich samotná škola pred tieto obrazovky posadí a „donúti“ ich tak robiť aj doma.

Nemecký psychiater a neurológ Manfred Spitzer dáva týmto rodičom za pravdu. „Používanie internetu vedie k zhoršeniu pamäti, k zníženej schopnosti hľadať si informácie a z dlhodobého hľadiska nezriedka k internetovej závislosti,“ píše vo svojej knihe.

„Pri digitálnych médiách v predškolských zariadeniach a na základných školách ide v skutočnosti len o vytvorenie istej formy fixácie,“ varuje.

Nehovoriac o tom, že podľa odozvy rodičov na mnohých školách pri menších žiakoch slúžia interaktívne tabule na zabezpečenie poriadku v triede počas prestávok. Z obáv o bezpečnosť detí, ktoré po hodine sedenia túžia po pohybe, ich usadí do stoličiek zapnutá rozprávka.

Namiesto vzdelávania sa diskutovalo o počítačoch

Slovenské školstvo nie je jediné, ktoré vidí hlavnú prioritu v digitálnom vybavení škôl. Táto mantra funguje v celom vyspelom západnom svete už roky. Namiesto diskusie o vzdelávaní sa diskutovalo o počítačoch a programoch.

Manfred Spitzer upozorňuje napríklad na americkú charitatívnu iniciatívu One Laptop per Child (OLPC) z roku 2009, keď sa v rámci nej vyrobili približne dva milióny kusov laptopov OLPC XO-1. Tento laptop bol vyvinutý pre deti z rozvojových a menej industrializovaných krajín a rozšírili ho prevažne v Južnej Amerike.

Projekt bol zo začiatku prijatý s veľkým nadšením a javil sa ako akýsi míľnik na ceste za celosvetovým vzdelávaním najmä v chudobných krajinách. No potom prišli rozbroje a ukázala sa pravda.

„Šéf spoločnosti Intel bol od začiatku k celému projektu veľmi kritický. Niet divu, pretože čipy použité v laptopoch dodávala konkurencia. Ani Billovi Gatesovi sa školský laptop nepáčil, lebo jeho operačný systém nebol od Microsoftu, bola v ňom použitá verzia systému Linux,“ upozorňuje Špitzer.

„Aj ten, kto nepozná problematiku pomerov v Latinskej Amerike, Afrike či iných rozvojových a industrializovaných krajinách, uzná, že tamojšia vzdelanostná bieda nesúvisí s nedostatkom počítačov a digitálnych médií.“ Zdieľať

Projekt troskotal aj na organizačných a technických problémoch, keď napríklad v Peru sa podarilo distribuovať menej ako tretinu počítačov, zvyšok ostal v skladoch. A aj tie rozdelené počítače často nefungovali pre nedostatok elektriny.

Výsledky škôl z Peru, Uruguaja a iných juhoamerických krajín, ktorým sa podarilo do projektu zapojiť, hovorili nakoniec jasnou rečou. Školáci s laptopmi nedosiahli v porovnateľných skúškach lepšie výsledky ako deti bez nich. Okrem toho museli organizátori dodatočne školám rozposlať filtre proti pornografii, školáci totiž na svojich laptopoch surfovali po pornografických stránkach.

„Aj ten, kto nepozná problematiku pomerov v Latinskej Amerike, Afrike či iných rozvojových a industrializovaných krajinách, uzná, že tamojšia vzdelanostná bieda nesúvisí s nedostatkom počítačov a digitálnych médií, ale skôr s nedostatkom učiteľov v školách,“ tvrdí Spitzer.

Tamojší učitelia sú nedostatočne kvalifikovaní alebo úplne nekvalifikovaní a slabo platení. Mnohým školám chýbajú základné veci, ako okná, stoličky, stoly, pitná voda, elektrický prúd. „Toto všetko je omnoho dôležitejšie ako nejaký laptop či internet, o výdatných raňajkách ani nehovoriac,“ dodáva.

Masívna digitalizácia mení charakter učiteľskej profesie

Najnovšie sa vlna nesúhlasu s masívnymi investíciami do digitalizácie škôl zdvihla v Taliansku, konkrétne proti Školskému plánu 4.0, ktorý je súčasťou národného plánu obnovy a odolnosti. Talianska vláda doň plánuje investovať 2,6 miliardy eur.

Okrem technického zariadenia pre žiakov chce najmenej tretinu existujúcich tried premeniť „na inovatívne a technicky rozšírené priestory“. Tieto priestory majú žiakom umožniť používať notebooky a digitálne zariadenia počas celého vyučovacieho dňa a na každom predmete.

Denník Corriere della Sera zverejnil otvorený list talianskej spisovateľky a autorky kníh pre deti Susanny Tamarovej. Píše v ňom, že masívna digitalizácia škôl zmení charakter celého vzdelávania i samotnú profesiu učiteľa. Tí majú byť rozdelení do šiestich úrovní digitálnych zručností, ktoré budú podľa toho aj finančne ohodnotené.

„Naša spoločnosť ide v ústrety tvorcom veľkolepého a progresívneho vývoja vo svete vzdelávacieho vesmíru Silicon Valley.“ Zdieľať

„Základná otázka znie: čo sa stane s dôstojnosťou učiteľov, ktorí už beztak majú zlé postavenie? Budú sa ponáhľať z kurzu na kurz, od aktualizácie po aktualizáciu, aby získali vytúžený level?“ pýta sa spisovateľka.

Podľa nej ich školstvo nemá vyriešené základné otázky, a to nevyhovujúce staré budovy bez klimatizácie či učitelia zavalení byrokraciou.

„Možnosti, ktoré nám pokročilé technológie ponúkajú, sú mimoriadne a ja ich plne obdivujem, no rovnako si uvedomujem, že vnucovať ich už od raného detstva ako hlavný spôsob učenia je škodlivé,“ tvrdí.

Susanna Tamaro je presvedčená, že spoločnosť, ktorej skutočne záleží na svojej budúcnosti, by tie isté prostriedky radšej vyčlenila napríklad na vytvorenie zelených plôch.

Mala by sa tiež starať o vnútorný rast detí, „stimulovať ich schopnosť pozorovať a objavovať všetko krásne, napríklad štúdiom hudby, ktorá svojou povahou robí ľudí šťastnými. Takáto škola by vyliečila mnohé poruchy správania“, myslí si.

„Namiesto toho naša spoločnosť ide v ústrety tvorcom veľkolepého a progresívneho vývoja vo svete vzdelávacieho vesmíru Silicon Valley,“ dodáva.

Spitzer: Menšie deti potrebujú klasické vzdelávanie

Už spomínaný nemecký psychiater a neurológ Manfred Spitzer sa dlhodobo venuje výskumu mozgu a jeho zmenám pod vplyvom používania digitálnej techniky.

Tvrdí, že tablety a ich dotykové obrazovky ničia u detí rozvoj jemných motorických schopností a najmä menšie deti na základných školách potrebujú pre správny vývoj mozgu klasický spôsob vzdelávania.

Jeho tvrdenie je založené na jednoduchej myšlienke. Každý mozog obsahuje až sto miliárd buniek. Jednotlivé bunky si medzi sebou vymieňajú informácie. Ak na nejakej mozgovej trase panuje čulý ruch, vznikajú silné spojenia medzi bunkami, takzvané synapsie. Koľko neurónov a synapsií je zamestnaných jedným obsahom, závisí od hĺbky spracovania.

Platí to aj opačne. Čím povrchnejšie sa zaoberáme nejakým obsahom, tým menej synapsií sa v mozgu aktivuje. Dôsledkom toho sa menej učíme. „Tento pohľad je preto taký dôležitý, lebo práve z tohto dôvodu sa digitálne médiá a internet musia negatívne prejaviť na učení,“ tvrdí. Podľa neho digitálne médiá vedú k väčšej povrchnosti.

Pohyb prstom nemôže trénovať mozog

Spitzer je veľký kritik používania tabletov a interaktívnych tabúľ počas vyučovania iných ako informatických predmetov. Ako príklad uvádza svoju skúsenosť počas vyučovania nemčiny na základnej škole. Deti mali určený kmeň slova a príponami a predponami vytvárali nové. Posúvaním prstov na tablete.

„Neexistuje nič povrchnejšie ako dotknúť sa niečoho rukou a posunúť to na opačný koniec elektronickej tabule. Nie je na to potrebné ani čítanie, ani hlbšie zamyslenie sa. Hĺbka spracovania je teda veľmi nízka,“ tvrdí Spitzer.

„Pohybovanie obsahu gestom, ktoré je zakaždým rovnaké, neupevňuje daný obsah. Odpisovanie by bolo omnoho lepšie, na to by bolo potrebné si slovo zapamätať a opäť ho zmysluplným pohybom vytvoriť, teda poskladať ho z častí do logického celku.“

Zjednodušene povedané, keď prijímame informácie bez toho, aby sme s nimi narábali a hlbšie ich spracovávali, netrénujeme mozog a neukladáme si informáciu hlboko. A o to by pri vzdelávaní malo ísť v prvom rade.

„Neexistuje nič povrchnejšie ako dotknúť sa niečoho rukou a posunúť to na opačný koniec elektronickej tabule. Nie je na to potrebné ani čítanie, ani hlbšie zamyslenie sa.“ Zdieľať

„Počítače spracovávajú informácie, podobne ako aj ľudia, ktorí sa učia. Z toho sa mylne odvodzuje, že počítače sú ideálnym nástrojom učenia. Práve preto, že počítače nám odoberajú duševnú prácu, nie sú laptopy a smartboardy pre školy vhodné na skvalitnenie učiva,“ tvrdí nemecký vedec.

„Predpokladom učenia je samotná duševná práca. Čím viac a hlavne čím hlbšie sa nejakým obsahom zaoberáme, tým lepšie sa dá naučiť,“ tvrdí Spitzer. Počítač však žiakom duševnú prácu odoberá, ako napríklad odpisovanie. Prepisovanie poznámok či nepopulárne memorovanie, ak sa s naučenými faktami ďalej pracuje, má pre učenie veľký význam.

Nemecký vedec je presvedčený, že moderná informačná technológia nijako nezlepšuje proces učenia v škole, ale má, naopak, nepriaznivé účinky – vedie k povrchnému mysleniu, odvádza pozornosť a má nepriaznivé účinky, ktoré siahajú od bežných psychických porúch cez detskú pornografiu až po rôzne formy násilia.

Dostupné tablety v každej triede a ich používanie pri bežnom vyučovaní na hodinách, ktoré nijako s informatikou nesúvisia, nie sú pre deti zárukou kvalitného vzdelania. Tieto závery odborníkov neprekričí ani argument o modernej dobe a živote v 21. storočí.