Predseda Sasky viní z problémov s migrantmi exministra vnútra a šéfa polície, za pôvodcu celého problému však považuje európskych politikov, ktorí nemajú odvahu. Dnes však podľa Sulíka musíme v prvom rade posilniť ochranu našej hranice s Maďarskom.

V rozhovore tiež predseda liberálov predstavuje niekoľko návrhov, ktoré majú pôsobiť motivačne na posilnenie našej ekonomiky. Nakoniec Sulík odpovedá na otázky súvisiace s osobnými slobodami, hlavne v súvislosti s názormi, ktoré prezentoval pred niekoľkými rokmi a ktoré zastáva dnes.

Rozhovor so šéfom Sas si okrem textovej verzie môžete aj pozrieť či vypočuť.

Vaša strana sa v kampani snaží voličom ponúkať odbornosť v oblasti ekonomiky, zdravotníctva, školstva a energetiky. Aktuálne však do kampane po ôsmich rokoch vstupuje aj téma migrácie. Je to globálny problém, týka sa situácie v Turecku a aj toho, že Maďari pod veľkým náporom utečencov nedokážu chrániť schengenskú hranicu. Môžeme s tým my dnes niečo urobiť?

Samozrejme. V prvom rade vnímam zlyhanie exministra vnútra Romana Mikulca a aj policajného prezidenta. Už dávno mali vyjednávať s Maďarskom o tom, ako lepšie chrániť maďarsko-srbskú hranicu.

Stretol som sa aj s teóriami, že Orbán to robí naschvál, ale neviem to posúdiť.

Nemá to logiku, počet utečencov stúpa už dlho.

Áno, tie teórie sú založené na prepustení vyše tisícky prevádzačov z maďarských väzníc. Isté je, že Maďari svoju hranicu chrániť nevedia alebo nechcú. Preto musíme chrániť my tú svoju. Štát musí vedieť chrániť hranicu. Kvôli tomuto dôvodu umierajú na Ukrajine tisícky ľudí, chránia svoje územie.

Problém však hermetickým uzavretím hranice s Maďarskom nevyriešime.

Nehovorím, že vyriešime globálny problém. Vieme však chrániť svoju krajinu. Na to sú tu policajti a armáda. Nemá to inú alternatívu.

Z globálneho hľadiska treba pred bránami EÚ zriadiť azylové centrá, hotspoty. Tam môžu žiť všetci, ktorí chcú ísť do Európy. Budú môcť podať žiadosť o azyl, poskytuje sa aj dočasná ochrana a sú tam ďalšie právne inštitúty.

Toto ste však hovorili aj pred ôsmimi rokmi. Napriek tomu to evidentne nepomohlo. Aj agentúra Frontext, teda Európska pohraničná a pobrežná stráž, výrazne posilnila svoje kapacity, ale v Stredozemnom mori stále zomiera veľmi veľa migrantov, ktorí plavbou do Európy riskujú život.

Európska únia je v tomto vyslovene neschopná. Zlyháva na celej čiare, lebo politici nemajú odvahu urobiť s tým koniec. Keby zriadili azylové centrá a riadne uzavreli hranice, tak sa to vyrieši.

Robia však opak. Robia perfídnu, hnusnú „súťaž v plávaní“. Je to extrémne nehumánne. Kto prepláva Stredozemné more, budeme sa voči nemu tváriť, že tu nie je a stratí sa v priestore.

Richard Sulík v štúdiu Postoj TV. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keby všetkých, ktorých vylovia v mori, vrátili okamžite na pobrežie, z ktorého prišli, bolo by to inak. Oni vyplávajú, prejdú do medzinárodných vôd a hneď vysielajú núdzový signál, že ich treba zachrániť.

Prídu tam nejakí nemeckí mládežníci, ktorí si to pomýlili s dobrodružnou dovolenkou, a idú ich zachraňovať. Nezachránia ich tak, ako hovorí námorné právo, teda odvozom do najbližšieho prístavu, čo by bol napríklad Tunis. Oni ich odvezú na Lampedusu alebo ešte vyššie do nejakého talianskeho prístavu. Čo je to za nezmysel?

Za tým je nejaký typ uvažovania...

Za tým je v prvom rade hlúposť. Mali by ich pekne zaviezť nazad. V tom momente nebude žiaden migrant platiť tisíc či dvetisíc dolárov za lístok na gumenom člnku a ešte aj riskovať život. Bude vedieť, že hneď ako bude zachránený, putuje nazad.

Prečo sa podľa vás za osem rokov nenašla žiadna dostatočná politická sila, ktorá by migračný problém výrazne riešila?

Keď sa tam nájde niekto odvážnejší, ako bol napríklad taliansky minister vnútra Salvini, ktorý tie lode odmietal prijať do prístavov, tak mu klepli po prstoch. Jasné, že treba zmeniť aj nejaké zákony a pravidlá, ale podstata veci je, že Európa nie je v stave prijať všetkých migrantov, a po druhé, Európa sa správa nehumánne, lebo nechá desaťtisíce ľudí riskovať životy, tisícky sa utopia a ešte sa tvária, že aké je to nešťastie.

Návrhy na naštartovanie ekonomiky

Vaším hlavným sloganom je slovné spojenie „ekonomický rast“. Vieme, že posilnenie ekonomiky je jedinou cestou pre Slovensko, ak nechceme zvyšovať dane – čo označujete za vašu jedinú červenú čiaru – alebo ak nechceme výrazne škrtať dlhodobé výdavky, čo by bolo veľmi nepopulárne. Ako to chcete dosiahnuť?

Máme 96 opatrení, ktoré sme predstavili. Spomeniem tri-štyri. Prvým je zavedenie rovnej dane. Keď sa v roku 2004 zaviedla rovná daň, tak následné roky ekonomika pekne rástla. Potom prišlo 12 rokov socialistickej vlády Roberta Fica. Oni majú v hlave zakódované, že bohatých treba vytrestať vyššími daňami. Tí potom strácajú motiváciu tvoriť príjmy alebo, čo je ešte horšie, zdaňujú ich na Cypre či na Belize.

Neprinieslo by toto opatrenie veľké výpadky v štátnom rozpočte?

Dnes by to neboli také veľké výpadky. Ficov systém nielenže mierne zvýšil daňové zaťaženie, pretože tí „nechutní milionári“ sú všetci ľudia, ktorí si dovolia zarábať viac ako 2750 eur mesačne, platia 25-percentnú daň. Nie je to tak veľa. Systém rovnej dane však hlavne zjednoduší systém. Dostalo sa tam množstvo výnimiek, ustanovení, ktoré všetko komplikujú.

Aké ďalšie riešenia ponúkate?

Navrhujeme, aby obce mali priamy podiel na ekonomickom úspechu firiem, ktoré sa nachádzajú na ich území. Dnes obce nie sú motivované prilákať investície, byť ústretové k firmám. Mám s tým osobnú skúsenosť.

Ďalším návrhom je liberalizácia odpisov. Vrátime možnosť odpísať budovy po 20 rokoch a zároveň chceme odpisy zjednodušovať. Prakticky to znamená, že keď si napríklad niekto kúpi počítač za 4000 eur, nemusí ho odpisovať dva roky, ale ihneď. Zrušili by sme odpisové obdobia, čo by bol obrovský investičný impulz.

Takto pokračujeme až napríklad po opatrenie, že dnes sú matky na rodičovskej dovolenke štandardne tri roky, vtedy poberajú rodičovský príspevok. Keby chcú byť na rodičovskej len dva roky, tretí rok nič nedostanú. My hovoríme, že ak sa matka rozhodne zostať na rodičovskej dva roky, zvýšime jej dávku a dostane tie isté peniaze, ako keby bola na rodičovskej tri roky. Za ten rok by pracovala, čo zvyšuje ekonomický rast.

Všetko sú to menšie motivačné opatrenia. Stačí to na výrazné posilnenie ekonomiky, netreba väčšiu, zásadnú reformu?

Máme aj tú, je to odvodový bonus. Je to väčšia reforma ako daňová reforma v roku 2004. Neviem, či bude na jeho zavedenie politická vôľa. Skôr či neskôr u nás nastane demografická kríza a budeme to musieť zrealizovať.

Odvodový bonus teda čaká na správnu dejinnú chvíľu.

Áno.

Kritika programu PS

Vaším najväčším konkurentom a aj najbližším partnerom je Progresívne Slovensko. Pred ostatnými voľbami ste ich návrhy kritizovali ako ľavicové, extrémne nákladné a nerealizovateľné. Čo hovoríte na ich súčasný ekonomický program?

Preštudoval som si ho a, bohužiaľ, musím skonštatovať, že mnoho ich návrhov je naivných a nefunkčných.

Napríklad chcú v štátnych podnikoch robiť na všetky pozície nezávislé výberové konania v réžii nejakých nezávislých komisií. Zodpovedný je však minister. Minister hospodárstva je zodpovedný za to, že SPP je v zisku alebo v strate, že funguje JAVYS či Transpetrol. Nesie túto zodpovednosť a predstavme si, že napriek tomu nebude mať čo „kecať“ do vedenia týchto podnikov.

Predstavme si, že komisie vyberú odborníkov. Dám vám príklad. V baníctve je naozaj odborníkom pán Kukelčík. Šestnásť rokov viedol banský úrad. Zároveň je však podvodník, ktorý tam čachroval s cenami zlata a podobne. Je mi jedno, aký je odborník, keď je morálne nespôsobilý. Otázne je, kto by vybral výberovú komisiu – a keby to robí minister, tak nie je nezávislá a je to zbytočné divadlo. Ak to minister nemá vyberať, ale vyberie to neziskovka, ktorá nie je za nič zodpovedná, len má pekne znejúci názov, napríklad „Boj proti korupcii a za odbornosť“, je to nedotiahnuté. Je to kľúčové.

Sulík považuje niektoré návrhy z programu PS za naivné, nefunkčné a nedomyslené. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ja som zodpovedal za majetok štátu asi v hodnote 15 miliárd eur. Teraz by tam boli dosadzovaní ľudia, na ktorých minister nemá vplyv? Takýchto nedomyslených návrhov je v programe PS viacero.

Dám vám ešte jeden príklad, ktorý považujem nielen za nedomyslený, ale aj za vážny zásah do slobody a práva niečo vlastniť. Je tam nápad, že keď predávate byt, musíte ho najskôr ponúknuť štátu.

Čím to odôvodňujú?

Štát potrebuje riešiť bytovú otázku. Píšu tam síce, že to má byť za trhovú cenu, aby majiteľ neprišiel o peniaze, lenže keby to je skutočne tak, tak netreba zavádzať túto povinnosť. Keby má štát veľké milióny na byty, tak ide na webstránku s realitami, nakúpi ich tam a dá ich ľuďom, ktorí si na ne nezarobili. Tak to je „úžasná“ politika. Naozaj „motivuje“ k tomu, aby sa ľudia snažili.

Registrované partnerstvá, manželstvá a adopcie

Vo vašom programe uvádzate, že upravíte „v právnom poriadku práva týkajúce sa ľudských vzťahov, vrátane registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia, aj práva na adopciu detí“. Viete si predstaviť situáciu, v ktorej by ste za splnenie tohto bodu považovali aj inštitút dôverníkov, ktorý predstavil exminister spravodlivosti Viliam Karas? Lebo KDH pripúšťa len túto cestu.

Budeme rokovať. Budeme hľadať prienik, aby bol aj vlk celý, aj ovca sýta.

KDH sa inštitútu registrovaných partnerstiev obáva preto, lebo v zahraničí vidí, že z partnerstiev sa často po čase stávajú manželstvá. Príklad vidíme napríklad v Česku, kde dlhé roky fungovali registrované partnerstvá a v júni prešiel prvým čítaním návrh na homosexuálne manželstvá. Rozumiete tomuto argumentu?

Rozumel by som mu v minulosti, ale pred niekoľkými rokmi sme do ústavy prijali formuláciu, že manželstvo je iba zväzok muža a ženy. Česi to tam nemajú, preto tú obavu považujem za zbytočnú. Musela by sa totiž najskôr zmeniť ústava.

Chápem, čo je salámová metóda, Brusel takto postupuje desiatky rokov, ale v tomto prípade nemám obavu.

V roku 2017 ste napísali: „Som a aj budem za registrované partnerstvá, lebo som proti tomu, aby štát hádzal polená pod nohy homosexuálnym párom a tým ich obmedzoval v ich slobode. Ale nie som a nikdy som nebol za homosexuálne manželstvá a SaS nikdy takúto požiadavku nemala. Manželstvo nezvýši mieru slobody homosexuálnych párov, iba ich zrovnoprávni s manželstvami muža a ženy. Preto tvrdím, že dnešným liberálom nejde o viac slobody pre niekoho, ale o zrovnoprávnenie všetkých a všetkého.“ Toto ešte platí?

Áno. Povedzme si na rovinu, že manželstvo nezvýši životný komfort homosexuálnych párov.

Takže stále nie ste za manželstvá homosexuálov?

Ja by som to teda nešiel pretláčať, lebo keď za niečo politicky „kopem“, tak chcem mať aj reálny výsledok, efekt, niečo. Radšej budem tie hodiny pracovného času venovať tomu, aby v Rimavskej Sobote vznikol priemyselný park alebo aby sem prišlo Volvo.

Je mi úplne jedno, ako sa ten inštitút volá, či to je registrované partnerstvo, životné partnerstvo, či manželstvo. Nepovažujem to za také dôležité, čo je obsah toho inštitútu.

Sulík je otvorený vyjednávaniam o riešení životných situácií homosexuálnych párov, červenou čiarou je zvyšovanie daní. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vy ste v roku 2017 písali, že keď chce niekto zväzky homosexuálov volať manželstvo, tak im už nejde o podstatu veci, teda o uľahčenie konkrétnych životných situácií, ale o zrovnoprávnenie, čo sa vám nepáčilo. Nazvali ste to rovnostárstvom, ktoré nám vnucujú európski liberáli. To si stále myslíte?

Áno, nejde už o vecnú agendu, len o názvoslovie.

A to sa vám nepáči.

Nieže nepáči, myslíte, že keby došlo na hlasovanie o manželstve, tak by som hlasoval proti?

To vyplývalo z vašich tvrdení v roku 2017 – „nie som a nikdy som nebol za homosexuálne manželstvá“.

Budem bojovať za registrované partnerstvá, lebo to prakticky a reálne zlepší život homosexuálnym párom. Bojovať ďalej za manželstvo už považujem za niečo, čo vás stojí veľa politických síl, má to aj veľké politické náklady, ale nikomu to nezlepší život, len sa to inak volá.

Mám pocit, že vtedy vám nevadili politické náklady, ale samotná snaha o zrovnoprávnenie tam, kde zrovnoprávnenie byť nemá. Tým ste kritizovali bruselských liberálov. To platí?

Áno, lebo pokiaľ je podstata veci zlepšenie života nejakej osoby, tak ak chce dosiahnuť len to, aby sa to inak volalo, tak už nejde o podstatu veci.

V programe máte napísané, že upravíte práva na adopciu detí. V spomínanom blogu v roku 2017 ste však jasne písali, že „som a vždy som bol proti adopcii detí homosexuálnymi pármi, lebo si úplne staromódne myslím, že v ideálnom svete má dieťa matku a otca“. Už si staromódne nemyslíte, že v ideálnom svete má dieťa matku a otca?

Už som staromódne zmenil názor. Vtedy som si neuvedomoval, že keď napríklad jeden z homosexuálnych partnerov už má dieťa a zahynie pri autonehode, tak je rozumnejšie, keď si ho osvojí jeho partner.

Toto ponúka aj Saska vo svojom programe?

Áno.

Takže tam nebude tá možnosť, aby si homosexuálny pár vedel adoptovať akékoľvek dieťa?

Nie.

Čo hovoríte na program PS, ktorí chcú zaviesť zmenu pohlavia na základe samourčenia, a celkovo na ich návrhy, ktoré súvisia so zmenou pohlavia?

Bol by som v tom opatrný, je to významný zásah do ľudského organizmu. Pokiaľ viem, tak dnes taký človek musí absolvovať množstvo vyšetrení, komplexne sa to posudzuje. Nie som v tom expert a určite nie som za absolútne zákazy, ale určite by som to neuľahčoval, aby mohol zmeniť pohlavie, kto si to práve zmyslí a má napríklad depresívnu fázu.

Rodič 1 a rodič 2 však považujem za smiešne. Otec a mama je to, čo zodpovedá realite, a tak by to malo aj zostať. Zdieľať

Je to extrémne citlivá téma, ja som tolerantný človek a som napríklad aj za eutanáziu a nevidím ani dôvod, aby sa zakazovalo niekomu, kto úplne explicitne chce mať iné pohlavie. Je to jeho život. Ale zároveň z toho nerobme trhací kalendár.

Ja by som takto ďaleko nešiel, ale vnímam to ako legitímny politický postoj Progresívneho Slovenska na rozdiel od toho, že keď chcete predať byt, musíte ho najskôr ponúknuť štátu. To je extrémne silný zásah do súkromného vlastníctva.

V tom slávnom blogu ste napísali: „Dnešní liberáli so svojou celou pomýlenou gender agendou chcú, aby sa nepísal otec a mama, ale rodič 1 a rodič 2, vymýšľajú piate pohlavie v poradí a popierajú výnimočné postavenie manželstva ako zväzku muža a ženy.“ To znie skôr tak, že by ste všetko o transgender z programu PS vyškrtli.

My k tomuto v programe máme veľmi málo alebo dokopy nič, ale nemali by sme brániť ľuďom v ich osobnom živote. Rodič 1 a rodič 2 však považujem za smiešne. Otec a mama je to, čo zodpovedá realite, a tak by to malo aj zostať.

Koľko je podľa vás pohlaví?

Myslím si, že je to v zásade muž a žena, ale zjavne existujú nejaké medzistavy a niečo, čo sa nedá jednoznačne priradiť.

Čo by mal teda rozlišovať štát?

Záleží na tom, v akých súvislostiach a situáciách by to mal štát rozlišovať.

Povedzme na občianskom preukaze.

V zásade sú dve základné pohlavia, muž a žena. Medzi nimi zjavne existujú nejaké varianty, nejaké inak opísané stavy. Keď sa niekto cíti inak ako muž alebo žena, tak prečo mu to zakazovať? Myslím si, že slobodná spoločnosť to znesie.

Zdá sa, že v roku 2017 ste o týchto otázkach uvažovali inak...

Nie úplne. Samozrejme, pojmológia sa vyvinula, situácia je omnoho senzitívnejšia, ale naďalej vám hovorím, že štát by mal písať len otec a mama a nie rodič 1 a rodič 2. Považujem to za smiešne.