Progresívci a ľudské práva Čo robí z PS radikálnu ľavicu

Progresívne Slovensko sa v kampani snaží prezentovať ako umiernená liberálna politická strana. Tejto ich stratégii sa dá rozumieť, keďže cítia šancu osloviť aj pomerne veľkú skupinu stredových voličov, ktorí nechcú riskovať prepadnutie hlasu a nie celkom ich uspokojuje ponuka v priestore napravo od politického stredu.

A hoci je do volieb ešte pomerne ďaleko, zatiaľ sa zdá, že progresívcom táto hra na umiernených vychádza.

Iný obrázok však dostaneme, keď sa pozornejšie začítame do programu Progresívneho Slovenska.

Silnú výpovednú hodnotu má napríklad pasáž Rovnosť je budúcnosť, ktorá sa venuje ľudským právam a pripravoval ju tím v zložení Lucia Plaváková, Ondrej Prostredník a Beata Jurík.

Z tejto časti programu PS verejne najviac zarezonoval záväzok hľadať podporu pre rozšírenie manželstva na všetky páry, ale problematických bodov sa v nej nachádza viac.

Progresívci napríklad sľubujú, že sa budú snažiť vytvoriť jednu „ľudsko-právnu strechu“, pod ktorú by spadali inštitúcie ako verejný ochranca práv, komisár pre deti, komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Pripomína to nápad so zriadením Ministerstva pre ľudské práva, občiansku spoločnosť a obranu demokracie, ktorý mala pred parlamentnými voľbami v roku 2020 vo svojom programe koalícia PS/Spolu.

PS argumentuje, že roztrieštenie pomoci ľuďom v oblasti ľudských práv je klientsky a ekonomicky neefektívne.

Dnes majú ombudsman či komisári pre deti, alebo zdravotne znevýhodnených občanov nielen odlišne silné kompetencie vo vzťahu k iným štátnym orgánom, ale každý z nich aj samostatný spôsob voľby v parlamente a vlastné funkčné obdobie.

Je veľmi otázne, či by ich zlúčenie pod „jednu strechu“ zlepšilo efektivitu ochrany ľudských práv. Určite by však významne zvýšilo riziko, že takúto veľkú ľudsko-právnu strechu, a teda aj celú agendu inštitucionálnej ochrany ľudských práv, v budúcnosti ovládne jedna politická a názorová partia.

Progresívne Slovensko sa tiež chce zasadiť o prísnejšiu reguláciu parlamentnej debaty. Konkrétne zabezpečiť prijatie etického kódexu a novelizovať rokovací poriadok parlamentu tak, aby bola za výroky podnecujúce nenávisť na základe národnosti, etnicity, náboženského vyznania, farby pleti, vzťahovej a sexuálnej orientácie či rodovej identity zavedená efektívna disciplinárna zodpovednosť s primeranými sankciami.

Samozrejme, že počas polemík v parlamente sa porozpráva všeličo, ale už dnes existuje možnosť, aby poslanec, ktorý sa cíti výrokom svojho kolegu dotknutý, inicioval v mandátovom a imunitnom výbore disciplinárne konanie. Ako sankciu môže parlament udeliť finančnú pokutu.

Akékoľvek sprísňovanie tejto regulácie a presadzovanie nových sankcií za tento typ verbálnych deliktov bude nutne narážať na slobodu prejavu. A to na veľmi citlivom mieste, akým je parlament v demokratickej krajine.

Progresívna snaha riešiť všetky neduhy sveta trestným právom má vážne riziká.Zdieľať

Progresívne Slovensko sa však nechystá prísnejšie regulovať len diskusiu v parlamente. Chce meniť aj Trestný zákon a rozšíriť doterajšie spektrum verbálnych deliktov. Trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia chcú progresívci doplniť aj o vzťahovú a sexuálnu orientáciu a rodovú identitu.

Nikto nechce zľahčovať problém nenávistných prejavov v spoločnosti, ale progresívna snaha riešiť všetky neduhy sveta trestným právom má vážne riziká. Najmä ak sa zavádzajú verbálne delikty s možnosťou veľmi flexibilnej definície, ako je nenávisť z dôvodu vzťahovej orientácie či rodovej identity.

Trvanie na tom, že existujú len dve pohlavia, bude podľa progresívneho poňatia trestného práva ešte v poriadku, alebo to už bude za čiarou? Poctivým liberálom musí z týchto nápadov naskakovať husia koža.

To však nie je všetko. Progresívci sľubujú aj vyhodnotenie existujúcich predpisov, ktoré upravujú vzťah štátu a cirkví. Posvietiť si chcú na 28 zákonov, zmlúv a dohôd a chcú ich revidovať tak, aby bola zabezpečená náboženská neutralita štátu.

K tomu treba povedať, že Slovensko v minulosti uzatvorilo niekoľko zmlúv s Vatikánom, z ktorých vyplývajú pre náš štát záväzky, ako je napríklad zabezpečenie nedotknuteľnosti spovedného tajomstva či umožnenie katolíckej výchovy na všetkých stupňoch základných škôl a všetkých druhov a typov stredných škôl.

Z programu PS vyplýva evidentná hrozba, že ak by sa táto politická strana dostala k moci, pokúsili by sa revidovať aj záväzky štátu vyplývajúce z vatikánskych zmlúv. Čo by okrem iného mohlo znamenať aj vytlačenie vyučovania náboženstva z verejných škôl.

Michal Šimečka a jeho kolegovia sa nám síce dnes z bilbordov prihovárajú typickými chrumkavými stredovými heslami o odbornosti a dôstojnej budúcnosti.

Každému, kto prelistoval volebný program PS, však musí byť jasné, že DNA strany je iné. Nie je to žiaden liberálny stred, ale radikálna ľavica.