Týždenný výber šéfredaktora Gašpar v cele a Danko v Londýne

Všeobecnú únavu z politiky a zatiaľ prekvapivo mdlú letnú kampaň narušili posledné dni. Zadržanie a prepustenie Tibora Gašpara asi nezmení predvolebnú hru, ale ukazuje časť problémov, v ktorých sme uviazli.

Na základe obrazu, ktorý sme si po roku 2018 vyskladali o pomeroch na polícii v ére Smeru, sa nedá racionálne pochybovať, že Tibor Gašpar v role policajného prezidenta fungoval ako prevodová páka a figúrka bödörovského klanu, ktorá slúžila najužším straníckym a biznisovým záujmom Smeru.

Pôsobenie ľudí ako Tibor Gašpar, Dobroslav Trnka, Dušan Kováčik v čele polície a prokuratúr bolo urážkou spravodlivosti a štátu ako takého – a to si treba pripomínať aj v týchto hodinách a dňoch, keď Robert Fico, Robert Kaliňák a ich poslanecký topkandidát Gašpar vystupujú v role štvancov, ktorí chcú po víťazných voľbách urobiť poriadok a nastoliť istoty.

Lenže je tu aj druhá stránka mince: už pri čítaní uniknutého uznesenia o vznesení obvinenia policajta Stahla, Bödöra a Gašpara v kauzách Doprastav, Váhostav, Technopol bolo pomerne zjavné, že návrh na vzatie Gašpara do väzby (nie jeho samotné obvinenie) je premotivovaný.

Napokon, Gašpar strávil v cele predbežného zadržania takmer dva dni, no návrh na väzbu Gašpara neputoval ani pred súd, pretože sa s ním nestotožnil ani prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Pre policajnú premotivovanosť tak nie je témou obsah obvinenia, ale dvojdňové držanie Gašpara v cele, ktoré dodalo Ficovi ďalší elán na mobilizáciu svojho jadra aj protestného voliča. Tak ako lídrovi Smeru pred dvomi rokmi neublížilo niekoľkomesačné odpočúvanie v poľovníckej chate – únik nahrávky sa napokon skončil pre políciu nielen právne, ale aj mediálne ako fiasko –, ale nakoplo ho k zvýšenej aktivite.

Premotivovanosť polície stála aj za najväčšou kauzou tohtoročného leta, keď si policajné špičky vynútili odchod ministra vnútra Ivana Šimka. Ten sa okrem dvoch nešikovne napísaných statusov ničím neprevinil – policajného šéfa Štefana Hamrana žiadal o vysvetlenie akcie v agentúre PPA v prítomnosti ministra pôdohospodárstva Jozefa Bíreša (aj premiér Ódor a prezidentka Čaputová neskôr potvrdili, že Bíreš sa chcel len v zákonnom rozsahu informovať o dianí vo svojom rezorte), a keď Hamran normálnu požiadavku zo strany ministra odmietol, ten cúvol.

Rovnako bolo úplne normálne, že Šimkovi sa nepáčilo menovanie trestne aj disciplinárne stíhaného vyšetrovateľa Ďurku na významný post v inšpekcii. Vedenie polície však vyjadrilo Šimkovi nedôveru a svoje zotrvanie podmienilo odchodom úradníckeho ministra Šimka s obmedzeným mandátom – to by bolo absurdné v akomkoľvek období, ale je to ešte absurdnejšie krátko pred voľbami, po ktorých reálne hrozí, že tento post zaujme nominant Smeru alebo Hlasu.

V priebehu pár rokov sme sa tak prehupli z jedného do druhého extrému – od vedenia polície, ktoré slúžilo zločinom jedného politického a biznisového klanu, k vedeniu polície, ktoré považuje za zločin, keď sa ho zodpovedný minister opýta, čo sa vlastne deje.

Vyšetrovatelia NAKA pritom uplynulé roky odviedli kus veľkej práce, ktorej výsledkom sú už desiatky usvedčených páchateľov na čele s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.

Ale chaos uplynulých rokov, zlé riadenie ministerstva vnútra, kde aj vinou pasivity ministra Mikulca prepukla vojna medzi jednotlivými zložkami, vytvoril vo vedení polície mentalitu, ktorá sa odstrihla nielen od systémovej kontroly politiky, ale aj od reality. 

Andrej Danko s Bombicom

Už sme voči tomu tak otupeli, že v médiách si to vyslúžilo len okrajovú pozornosť, ktorú celkom vytlačila debata o vzťahu novinárky Tódovej so sudkyňou Záleskou.

Bývalý predseda parlamentu a líder SNS, ktorý sa chystá spolu so Smerom prebrať vládu, sa stretol v Londýne s Danielom Bombicom, jeho masovému publiku na Telegrame poskytol priateľský rozhovor, po ktorom bolo jasné, že už nielen Republika a Smer, ale aj SNS patrí medzi Bombicových favoritov v septembrových voľbách.

Predstavme si, že by sa pred pár rokmi Robert Fico a Andrej Danko verejne stretávali a potľapkávali s Marianom Kotlebom a utvrdzovali sa v tom, že veci vidia v zásade rovnako, len Marian to hovorí trochu radikálnejšie.

Prirovnanie Bombica ku Kotlebovi je azda aj trochu prísne – voči Kotlebovi.

Bombic je momentálne najznámejším a v istom zmysle najnebezpečnejším slovenským extrémistom, o ktorom súd v Anglicku o niekoľko týždňov rozhodne, či bude vydaný na Slovensko. Uvalené sú naňho tri medzinárodné zatykače.

Tento „týpek“, ako ho žoviálne označil Danko, je otvorený antisemita, ktorý o ukrajinskom prezidentovi krátko po ruskej agresii hovoril, že je „potkan dosadený nosatým režimom“. O Vladimírovi Krčmérym po smrti písal, že zomrel „kolaborant covidovej genocídy národa“ a zaprial mu „smaž sa“. Bombic tiež na diaľku šikanoval lekárov, policajtov a zamestnancov verejnej správy, keď zverejňoval ich adresy a telefónne čísla a podnecoval proti nim svoj telegramový dav. Spolu so šírením extrémistického materiálu sú to dôvody, prečo je naňho vydaný európsky zatykač.

U tohto človeka sa teraz Andrej Danko zastrájal, ako „chytí pod krk jedného aj druhého“ (keď hovoril o lídroch bývalej koalície).  

Je priam desivé, ako sa slovenská politika v posledných rokoch zradikalizovala. V roku 2016 sa Fico a Danko spolu s Bélom Bugárom aspoň tvárili, že spolu vytvárajú koalíciu ako hrádzu proti extrému (po vstupe ĽSNS do parlamentu). Danko si zakladal na tom, že SNS sa pod jeho vedením zbavuje krčmového aj antimaďarského rázu ako za Slotu.

Dnes si vo videoreláciách u Bombica vymieňajú kľučky nielen politici z ĽSNS a Republiky, ale aj špičky Smeru, už boli uňho Tibor Gašpar, Erik aj Robert Kaliňák, pred dvomi mesiacmi aj sám trojnásobný expremiér Robert Fico. A tak manko musel dohnať priamo v Londýne Andrej Danko, ktorý si zrejme aj od Bombicovho publika sľubuje, že prelezie do parlamentu. Danko je kvôli tejto vidine ochotný spojiť pod krídlami najradikálnejších antisemitov aj komunistov, preto rečnil v máji na zjazde komunistov a za ním sa skvel portrét Lenina so Stalinom. Do zbierky chýba Dankovi už len vystúpenie pred hajlujúcim fanklubom.

Diskusie o tom, či by sa Fico s Dankom po prípadnom návrate k moci ideologicky a názorovo opäť umiernili, majú – ako povedal o Ficovi pre Postoj expremiér Dzurinda – asi naozaj svoj šarm v tom, že to v tejto chvíli nevedia ani oni sami. Lenže z ich strany už boli prekročené také červené čiary, až ostáva len veriť, že si tento experimentálny pokus nebudeme musieť po 30. septembri overiť na vlastnej koži.
 

Výber textov

Ešte k prípadu sudkyne a novinárky Prečo sa o tom nepíše ľahko

Eva Čobejová

Nie veľmi sa redakcii Postoja chcelo komentovať kauzu, ktorá sa rozvírila okolo novinárky Moniky Tódovej a sudkyne Pamely Záleskej.

Mikuláš Dzurinda Odstúpiť z volieb? Sme odhodlaní bojovať do posledného dňa a tak to aj bude

Jozef Majchrák Martin Hanus

Rozhovor s lídrom kandidátky Modrí, Most-Híd Mikulášom Dzurindom o preferenciách, progresívcoch a príčinách Ficovho úspechu.

O dilemách Petra Pellegriniho Prečo existuje veľká šanca na vládu Smeru a Hlasu

Jozef Majchrák

Aktuálny trend v preferenciách hovorí v prospech toho, že vláda bez Smeru bude mať veľký problém vzniknúť.

Varovanie vedcov Ako progresívna ideológia rozvracia biológiu

Jerry A. Coyne Luana S. Maroja

Ideologická dogma progresivizmu, ktorá zdanlivo chráni isté skupiny obyvateľstva, zabíja základnú tradíciu otvoreného výskumu a vedeckej komunikácie, píšu v odbornom časopise americkí biológovia.

Ukrajinská protiofenzíva Prečo je ukrajinský postup pomalší, než sa dúfalo

Christian Heitmann

Ukrajinská protiofenzíva trvá už vyše dvoch mesiacov, no väčšie úspechy zatiaľ nedosiahla. Aké sú príčiny?

Pavol Danko o SDM Organizácia katechéz bola náročná, najprv sme nemohli pohnúť ani stoličkou

Pavol Hudák

Spoluorganizátor slovenskej výpravy na SDM hovorí, že mnohé veci sa dozvedeli na poslednú chvíľu, a približuje silné momenty.