Ukrajinská protiofenzíva Prečo je ukrajinský postup pomalší, než sa dúfalo

Kým pri Charkove a Chersone Ukrajina v priebehu niekoľkých mesiacov oslobodila značné územie, doterajšie úspechy v najnovšej protiofenzíve sú skôr kozmetického charakteru.

„Mnohí z nás, ktorí sledujú konflikt, si vtedy [po ofenzíve v Chersone] mysleli, že Ukrajinci dokážu vyžmýkať situáciu, pretože Rusi boli na začiatku zraniteľní. Ale stali sa dve veci: po prvé, ukrajinské sily boli pomerne vyčerpané, straty v chersonskej ofenzíve boli značné a Rusko vyhlásilo v septembri mobilizáciu a začalo hádzať oveľa viac ľudskej sily na frontové línie, čo im pomohlo stabilizovať línie,“ hodnotí vojenský analytik Michael Kofman.

Ďalším faktorom bola bitka pri Bachmute: „Táto bitka sa stáva stredobodom vojny. Ukrajina má menšiu ofenzívu smerom na Luhansk, pri Kreminnej, ale vo všeobecnosti táto bitka začala narastať na význame. A tento boj, ktorý je ďalšou krvavou opotrebovacou bitkou, kúpil do istej miery odpočinok pre zvyšnú časť ruskej armády, ktorá sa začala opevňovať a zakopávať,“ vysvetľuje Kofman.

Práve tento čas bol kľúčový pre Rusov, aby dokázali stabilizovať svoje línie a premeniť územie nikoho na smrtonosnú pascu.

Problémom sú míny

Ruské obranné línie pozostávajú z rôznych vrstiev, protitankových zákopov a zábran, mín aj zákopov. Práve míny hrajú významnú úlohu v ruskom úspechu, nie sú však jediným dôvodom, prečo Ukrajinci musia postupovať ostražito a pomaly.

Podľa odborníkov sa pritom Rusi oproti minulým bitkám dokázali výrazne lepšie adaptovať, miestami nasadzujú elastickú obranu a vťahujú Ukrajincov do pascí, napríklad keď ich vlákajú do prázdnych zamínovaných zákopov, ktoré následne vyhodia do vzduchu.

„Vozidlá na odstraňovanie prekážok boli v prednej časti kolón, ale skupina bola nútená zastaviť, keď vozidlá v zadnej časti nečakane narazili na míny a uviazli. Chaos vytvoril zhluk vozidiel na jednom mieste. Rusi potom začali na Ukrajincov útočiť vrtuľníkmi a protitankovými strelami, pričom vážne poškodili alebo zničili niekoľko transportérov a tankov. Niektorým jednotkám, ktoré za sebou zanechali techniku, sa podľa ukrajinského dôstojníka ešte podarilo zmocniť sa ruských zákopových pozícií,“ opisuje priebeh bojov Washington Post.

Paradoxne svoje najväčšie úspechy tak Ukrajinci slávia v okolí Bachmutu, kde v súčasnosti bojujú proti ruským výsadkárom VDV. Keďže Rusi dobyli mesto len pomerne nedávno, ich pozície sú tam najmenej opevnené, a teda najzraniteľnejšie, a VDV tam utrpelo značné straty.

Pre Ukrajincov sú však ruské opevnenia vážny problém, hoci podľa všetkého ešte stále nenasadili všetky svoje operatívne zálohy. Washington Post píše s odvolaním sa na jedného z ukrajinských dôstojníkov, že Kyjev dostal menej než 15 % odmínovacích zariadení, o ktoré pred ofenzívou požiadal. Tie sú navyše prioritným terčom pre ruské jednotky.

Čítajte tiež

Všetci vedia, že Kremeľ klame Ruské opozičné médiá zrátali padlých na Ukrajine. K akému číslu dospeli?

Christian Heitmann

Ruské médiá Meduza a Mediazona spolu so štatistikom Dmitrijom Kobakom vypočítali pravdepodobný počet padlých ruských vojakov na Ukrajine. Ako to dokázali a aký je výsledok?

Koordinácia je zložitá

Podľa Kofmana sa Ukrajincom neosvedčila stratégia vyhradiť na ofenzívu najmä novovycvičené, „zelené“ jednotky. Tie totiž napriek západnému výcviku robia viac chýb než veteráni, ktorí sú na fronte už dlhšie obdobie.

Navyše má Ukrajina vážne problémy s koordináciou svojich síl, teda s efektívnym nasadením vševojskového spôsobu boja (combined arms), čo výrazne znižuje účinnosť.

Kofman si myslí, že mínové polia sú pre Ukrajincov výrazne väčším problémom než nedostatok stíhačiek.

Ak má Ukrajina problémy koordinovať svoje pozemné sily, je nepravdepodobné, že by dokázala ich nasadenie efektívne koordinovať ešte aj s letectvom, argumentuje analytik.

„Aj keď bola ofenzíva realizovaná brigádami, v praxi postupovali série posilnených rôt alebo niečo ako rotné taktické skupiny, takže prápor mohol nasadiť dopredu jednu alebo možno dve roty a tretiu za nimi,“ vysvetľuje Kofman.

Podľa neho „ukrajinská armáda má problémy s koordináciou akcií nad úrovňou práporu, takže mnohé z týchto akcií sa odohrávajú skôr na úrovni prvkov veľkosti roty s delostreleckou podporou“.

Z tohto dôvodu „armáda robí sekvenovanie oveľa viac ako integráciu, a ak sa niečo pokazí, ak je problém s načasovaním [...], ľahko dôjde k zaseknutiu sa“, opisuje Kofman svoje poznatky z rozhovorov s ukrajinskými vojakmi a dôstojníkmi.

Nepovažuje však za zmysluplné očakávať, že Ukrajinci by mali bojovať spôsobom ako Američania. „Nie sú západnou armádou,“ vysvetľuje. Navyše by ani veľká časť západných letectiev nedokázala dosiahnuť to, čo fanúšikovia F-16 predpokladajú. „Mnohé z našich očakávaní sú založené len na výsledkoch dvoch letectiev, USA a Izraela,“ myslí si Kofman.

Prečo nevidíme manévrový spôsob boja

S tým súhlasí aj rakúsky analytik Franz-Stefan Gady, ktorý spolu s Kofmanom a ďalšími dvoma analytikmi, Robom Leeom a Konradom Muzykom, prednedávnom podnikol výskumnú cestu na Ukrajinu.

„Celkovo ide o boj pešiakov (úroveň družstva, čaty a roty) podporovaný delostrelectvom pozdĺž väčšiny frontovej línie. To má niekoľko dôsledkov: 1. Pokrok sa meria v yardoch alebo metroch a nie v kilometroch alebo míľach vzhľadom na zníženú mobilitu. 2. Mechanizované formácie sa nasadzujú len zriedka pre nedostatok prostriedkov umožňujúcich manévrovanie. To zahŕňa nedostatočné množstvo odmínovacieho zariadenia, protivzdušnej obrany, protitankové riadené strely a tak ďalej,“ opisuje Gady.

„Ukrajinské sily stále nezvládli operácie kombinovaných zbraní vo veľkom meradle. Operácie sú viac sekvenčné ako synchronizované. To vytvára rôzne problémy pre ofenzívu a je to podľa mňa hlavnou príčinou pomalého pokroku.“

Ďalej analyzuje: „Ako väčšina pozorovateľov vie, problémom sú mínové polia. Obmedzujú manévrovací priestor a spomaľujú postup. Oveľa väčší vplyv na schopnosť Ukrajiny prelomiť ruskú obranu má však jej neschopnosť viesť komplexné vševojskové operácie vo veľkom rozsahu. To spôsobuje, že ukrajinské sily sú pri postupe zraniteľnejšie voči ruským protitankovým riadeným strelám, delostrelectvu a tak ďalej.“

Ukrajinci zatiaľ na pomerne úspešnú ruskú obranu reagovali zintenzívnením úderov v tyle ruských vojsk, kde sa snažia zničiť ruskú logistiku. Sem môžeme radiť druhý úspešný útok na Kerčský most, ale aj ďalšie mosty v okupovanom území a muničné sklady. Aj tu však platí, že po šoku z HIMARS-ov v minulom roku sa ruská armáda prispôsobila a dnes sú jej muničné sklady menej centralizované, a teda menej zraniteľné, než boli pred rokom.

Skôr než manévrovú vojnu tak podľa Gadyho v najbližších mesiacoch môžeme čakať zdĺhavú opotrebovaciu bitku, v ktorej sa obe strany budú snažiť protivníka vyčerpať. Vývoj na frontovej línii bude pomalý. Manévrovaciu vojnu, ktorá by mohla priniesť rýchle rozhodnutie, na fronte uvidíme až vtedy, keď jedna zo strán bude natoľko oslabená, že jej obrana bude na obranu celej frontovej línie pririedka.

Čítajte tiež

Komentár

Bilancia 500 dní vojny O čo dnes ide Kyjevu, o čo Moskve a čo ukázala Zelenského návšteva v Bratislave

Christian Heitmann

Tri poznatky o cieľoch Moskvy, ukrajinskej protiofenzíve a prečo netreba preceňovať úlohu prezidenta Zelenského.

Storm Shadow sa míňa, nahradiť by ho vedeli Nemci

Problémom pre Ukrajincov však je, že počet vyrobených britsko-francúzskych striel Storm Shadow/SCALP je obmedzený a výroba aspoň v dohľadnom čase nebude stíhať za spotrebou. Práve tieto strely s dostrelom (v ukrajinskej verzii) 300 kilometrov umožňovali údery v hĺbke Rusmi okupovaného územia.

„V závislosti od toho, koľko Storm Shadow/SCALP-EG ALCM Ukrajina prijala, a za predpokladu, že si Ukrajina udrží súčasnú spotrebu okolo 75 rakiet za mesiac, niekde medzi októbrom 2023 a januárom 2024 sa jej vyčerpajú možnosti úderov na veľké vzdialenosti,“ varuje Fabian Hoffmann z univerzity Oslo, ktorý sa venuje raketám a jadrovej stratégii.

Hoffmann preto argumentuje, že Nemecko aj USA by Ukrajincom mali dodať systémy, ktoré dokážu plniť podobnú úlohu ako Storm Shadow. Reč je o nemeckých strelách s plochou dráhou letu Taurus, ako aj amerických ATACMS, teda ďalekosiahlej munície do raketometov HIMARS.

Kyjev o Taurus požiadal ešte v máji, vtedy však Berlín dodávku zamietol. Dôvodom sú obavy z „eskalácie“ vo vládnucej SPD a nerozhodnosť kancelára Scholza, ktorý sa skrýva za rozhodnutím Američanov zatiaľ nedodať ATACMS.

Motivácia je však sčasti aj finančná, keďže každá strela ATACMS má cenu okolo jeden a pol milióna dolárov, Taurus je len o čosi výhodnejší. Aspoň zo začiatku vojny tak Američania razili líniu, že inými, lacnejšími spôsobmi vedia Ukrajine pomôcť viac.

Mení Berlín názor?

Nemecko má vo svojich skladoch približne 600 striel s plochou dráhou letu tohto typu, menším počtom disponuje aj Španielsko a Južná Kórea. Taurus má dolet vyše 500 kilometrov, je však predstaviteľné, že podobne ako v prípade dodávok Storm Shadow budú strely pred odovzdaním technicky upravené, aby sa skrátil ich dolet.

Scholzovi koaliční partneri FDP a Zelení už dlhšie podporujú dodávky Taurus Ukrajine a v nedeľu sa za tento krok verejne po prvýkrát vyslovil aj jeden z politikov SPD, Andreas Schwarz.

„Myslím si, že problém je zase v kancelárskom úrade, kde sa snažia zabrániť, aby sa téma dostala na verejnosť. Považujem za veľmi nepríjemné, že opäť vedieme diskusiu, ktorá mi veľmi pripomína diskusiu o zásobovaní tankov,“ kritizovala predsedníčka brannobezpečnostného výboru Bundestagu Marie-Agnes Strack-Zimmermann (FDP).

Podľa informácií nemeckých médií sa však nemecké ministerstvo obrany pripravuje na zmenu kurzu a odovzdanie Taurusu Ukrajincom zvažuje.

Nemeckou podmienkou pre dodávku je technická úprava striel spôsobom, aby nedokázali zasiahnuť terče v Rusku, a práve takéto riešenie v spolupráci s výrobcom Taurusu, firmou MBDA, vypracúva.

Spiegel preto píše: „V prípade nemeckých dodávok zbraní Ukrajine platí vzor: Najprv prevážia pochybnosti, potom sa to preverí a nakoniec predsa len dodá. Tak to bolo s tankmi – a tak by to mohlo byť so strelami s plochou dráhou letu.“