Oklamali nás? Ako je to v skutočnosti s Patriotmi a vrtuľníkmi

Denník Štandard v texte Oklamali nás tvrdí, že Slovensko bolo oklamané, pretože v krajine sa už nenachádza ani jeden zo spojeneckých systémov protivzdušnej obrany (PVO) Patriot.

Pritom však zamlčiava toľko podstatných detailov, že celkom isto možno povedať, že v prípade Patriotov niekto klame – otázkou je len kto.

Hlavný naratív je pomerne jednoduchý – Patrioty tu boli, teraz sú preč, a preto bolo Slovensko oklamané. To je také jednoduché, až je to prostoduché.

Nielenže Štandard o Patriotoch, ktoré na Slovensku boli vyše roka, píše ako o „krátkej vojenskej prehliadke“. Odhliadnime od toho, že nejedna vojna už trvala kratšie než táto „vojenská prehliadka“.

Hlavným problémom textu je, že celú prvú polovicu zamlčiava, že Patrioty vôbec neodišli „len tak“, ale že ich nahradil iný systém, taliansky SAMP/T.

Túto skutočnosť namiesto toho autor spomína iba v jedinej vete (kde sa SAMP/T spomína pod menej bežným označením Mamba), o čom sa navyše čitateľ dozvie, len ak má denník predplatený.

U ostatných čitateľov, ktorí sa nedostanú cez paywall, vzniká dojem, že Patrioty odišli bez akejkoľvek náhrady.

Škandalizovanie normálneho procesu

A to nie je jediný nepoctivý spôsob, ktorým dotyčný text tematizuje otázku slovenskej protivzdušnej obrany.

Je úplne normálnou súčasťou každej zahraničnej misie, že vojaci a komplexný materiál sa skôr či neskôr musia obmeniť. A je preto úplne bežné, že ich úlohu podľa potreby prevezme buď iná jednotka, alebo ich v plnení misie vystrieda iný spojenecký štát. Presne tak ako spojenecké Patrioty nahradil SAMP/T.

Slovenské ministerstvo obrany na otázku denníka Postoj, ako dlho taliansky systém na Slovensku zostane, odpovedalo, že „aktuálny mandát jej [talianskej jednotke PVO] umožňuje pôsobiť na území SR počas 12 mesiacov“, pričom sa tu nachádza od marca.

Podľa ministerstva „prípadná dohoda o predĺžení nasadenia bude súčasťou ďalších rokovaní“, možné je však aj to, že taliansky SAMP/T znovu vystrieda systém iného štátu NATO.

„Okrem toho, na samite vo Vilniuse spojenci rozhodli o posilnení protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO. Lídri schválili rotačný model, ktorý by mal nahradiť doterajší systém závislý od bilaterálnych dohôd. Rotačný model bude reagovať na požiadavky vrchného veliteľa NATO (SACEUR) s primárnym zameraním na východné krídlo Aliancie s tým, že systémy PVO budú nasadzované podľa ich dostupnosti prioritne na miestach, kde je ich prítomnosť najviac potrebná,“ vysvetľuje ministerstvo.

Je SAMP/T horší?

Štandard navyše píše o Mambe ako o slabšom systéme. To však vôbec nie je také jednoduché. A nespomína ani, že tento údajne slabší systém je násobne výkonnejší než stará verzia S-300, ktorú Slovensko odovzdalo Ukrajine.

Oproti Patriotu systém SAMP/T ponúka síce o čosi menší stupeň ochrany pred balistickými raketami, proti aerodynamickým cieľom, ako sú lietadlá, však môže byť dokonca účinnejší.

Navyše SAMP/T ponúka tú výhodu, že sám dokáže pokryť okolo seba až 360 stupňov, čo Patriot nedokáže, a preto každá batéria Patriotov musí pozostávať z niekoľkých odpaľovacích zariadení.

Americký online magazín National Interest preto napríklad tvrdí, že SAMP/T možno oproti Patriotu považovať na poli protivzdušnej obrany za pokročilejší systém.

Väčší úspech Patriotov na trhu nevysvetľuje technickými parametrami, ale politickými dôvodmi. „Kupujúci môžu mať pocit, že rakety Patriot majú pridanú hodnotu v podobe získania priazne u Washingtonu, čím si ,kúpia‘ bezpečnostnú záruku od Spojených štátov,“ argumentuje magazín.

Taliansky systém protivzdušnej obrany SAMP/T Mamba na leteckej základni v Kuchyni. Foto: TASR/Michal Svítok

To, ktorý systém je skutočne efektívnejší, je pritom len ťažko porovnateľné. „Veľmi to závisí aj od výcviku posádky,“ vysvetľuje pre Postoj vojenský analytik Matej Rafael Riško. Aj keď sa prikláňa k názoru, že Patriot najmä na poli protiraketovej obrany zrejme ešte stále bude lepší než SAMP/T, ani ten podľa neho nie je žiadna druhá trieda, ale „jeden z najpokročilejších systémov protivzdušnej obrany“.

Výhodou Patriotu je, že v posledných desaťročiach sa osvedčil na rôznych bojiskách od Blízkeho východu po Ukrajinu, kým SAMP/T je pomerne nový a zatiaľ nepreskúšaný systém. Na Ukrajinu dorazil len prednedávnom, presnejšie údaje, ktorý z oboch systémov je skutočne lepší, tak zrejme budú k dispozícii až na konci vojny.

Vlastná protivzdušná obrana

Mimochodom, autor textu v Štandarde má úplnú pravdu, keď píše, že zabezpečovať protiraketovú obranu Slovenska „je predsa úloha slovenskej vlády“.

Škoda len, že si nezistil, že Slovensko sa už nachádza v prvej fáze akvizičného procesu vlastného systému PVO a spolu s ďalšími európskymi štátmi ako Nemecko, Česká republika, Veľká Británia, Maďarsko, Rumunsko či pobaltské krajiny sa podieľa na iniciatíve European Sky Shield, ktorá plánuje spoločné obstaranie moderných systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany.

Navyše je zavádzajúce hovoriť o slovenských S-300 ako o vlastnej spoľahlivej protiraketovej obrane, v slovenskej špecifikácii bola schopnosť nasadenia systému proti balistickým raketám výrazne obmedzená.

Ministerstvo obrany na otázku Postoja, či bude obstarávať vlastnú protivzdušnú obranu, odpovedalo takto (úplné znenie odpovede sa nachádza na konci článku):

„Slovensko popri podpore a pomoci spojencov odštartovalo aj proces hľadania toho najlepšieho riešenia v oblasti vlastnej protivzdušnej obrany. Vzhľadom na komplexnosť pôjde o dlhodobý a postupný proces, jednotlivé spôsobilosti protivzdušnej a protiraketovej obrany budú získavané v rámci štyroch etáp.

Aktuálne rezort pracuje na prvej etape, pričom tento projekt chce pripraviť tak, aby vláda SR mohla rozhodnúť o jeho realizácii v čo najkratšom možnom čase. Pripomíname, že na obstaranie sú dlhodobo plánované prostriedky v rámci rozpočtu Ministerstva obrany SR, ktoré teda nepôjdu nijakým spôsobom na úkor iných oblastí fungovania štátu.“

Ako uisťuje ministerstvo obrany, pravdou nie je ani tvrdenie, že by Slovensko nemalo nárok na finančnú kompenzáciu odovzdaných stíhačiek MiG-29.

Túto správu šírili rôzne konšpiračné stránky blízke ĽSNS a Republike a svoju cestu si našla aj do článku Štandardu. „Únia odkázala, že migy Slovensku preplatiť nemôže,“ tvrdí denník bez udania zdroja.

Ministerstvo pre Postoj takéto tvrdenie odmieta ako nesprávne a potvrdilo, že „MO SR v uplynulých mesiacoch doručilo EÚ všetky potrebné dokumenty, na základe ktorých má SR nárok na poskytnutie refundácie z Európskeho mierového nástroja. Celková výška refundácie bude určená rovnakým postupom, akým sme už dvakrát finančnú kompenzáciu za poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine získali“.

Ako je to s vrtuľníkmi?

Nespomenúť nemožno ani kritiku údajne zbytočných bojových vrtuľníkov Viper, ktoré so zľavou približne 600 miliónov eur Slovensku ponúkli USA.

Na akvizíciu Viperov skutočne možno mať odlišné názory. Tie by sa však mali opierať o fakty. Namiesto toho komentátor Štandardu tvrdí, že Vipery „nepotrebujeme, máme už predsa Black Hawky“.

To je úplne absurdné tvrdenie. Black Hawky totiž nie sú žiadnymi bojovými vrtuľníkmi (attack helicopter, AH), ale viacúčelovými vrtuľníkmi (utility helicopter, preto aj ich označenie UH-60). Môžu síce niesť ľahkú výzbroj – guľomet –, ale ich hlavná úloha je preprava vojakov či ľahšieho materiálu. O rozdieloch Postoj písal podrobnejšie už na tomto mieste.

Nové bojové vrtuľníky Viper Slovenská armáda získa späť schopnosti, o ktoré prišla pred vyše desaťročím

Christian Heitmann

Armáda má ako náhradu za 13 stíhačiek MiG-29 dostať 12 nových amerických bojových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper. Čo z toho vyplýva?

Navyše v slovenskom prípade nie sú vyzbrojené ani len tým guľometom, za čo možno poďakovať Smeru a SNS, počas ktorých vlády boli zadovážené.

Tento nedostatok ministerstvo obrany teraz plánuje odstrániť. Ani to však veľa nemení na tom, že UH-60 žiadnym bojovým vrtuľníkom nie je.

Preložené do reči pozemných síl, tvrdiť, že slovenská armáda nepotrebuje Vipery, lebo už má Black Hawky, je to isté ako tvrdiť, že nepotrebuje tanky, lebo už má špičkový kamión.

Ten kamión je nepochybne užitočný, ba priam potrebný, ale tank rozhodne nenahrádza. Dokonca ani vtedy, keď sa naň namontuje guľomet.

Hovorí to aj zástupca náčelníka slovenského generálneho štábu generálporučík letectva Ľubomír Svoboda: „Vrtuľníky Black Hawk, ako je všeobecne známe, boli kúpené bez výzbroje. Takže dokážu len prevážať materiál alebo ľudí z bodu A do bodu B. Teraz sa k nim objednala aj nejaká výzbroj, lenže pri väčšine z nich hovoríme len o palubnom guľomete. Čo s ním? Tank to pokropí, ale nezastaví.“

Podľa Svobodu mala armáda vždy záujem o nové bojové vrtuľníky, boli však za finančným horizontom Slovenska. „Keby sme si takúto techniku ešte pred pár rokmi napísali do akvizičných plánov, tak by sa nás každý politik alebo úradník z politickej časti ministerstva spýtal, či sme pri zmysloch. Povedal by nám, že na bojové vrtuľníky môžeme minimálne tridsať rokov zabudnúť.“

Zmenila to až vojna na Ukrajine, ktorá ilustrovala, že Slovensko musí investovať viac do svojej obrany. „Dnes sme v úplne inej situácii. Zrazu sa nám naskytla možnosť dostať takmer zadarmo dvanásť špičkových bojových vrtuľníkov,“ tvrdí Svoboda.

Veľmi pozitívne to hodnotil v rozhovore pre denník Postoj aj analytik Matej Rafael Riško, ktorý vyzdvihuje ich účinnosť práve v hornatom teréne, aký prevláda na Slovensku.

Nové vrtuľníky Budú efektívne v hornatom teréne, pre Slovensko sú skvelou správou

Christian Heitmann

Rozhovor s vojenským analytikom Matejom Rafaelom Riškom o tom, či majú vrtuľníky Viper pre našu armádu zmysel. 

Helikoptérový problém

Rolu bojových vrtuľníkov demonštruje v posledných týždňoch aj ich účinné nasadenie Rusmi na juhu Ukrajiny, ktoré skutočne komplikuje a do istej miery aj hatí ukrajinskú protiofenzívu.

„V neustálom súboji medzi leteckými opatreniami a protiopatreniami je pravdepodobné, že Rusko získalo dočasnú výhodu na juhu Ukrajiny najmä útočnými vrtuľníkmi využívajúcimi strely s dlhším doletom proti pozemným cieľom,“ analyzovalo britské ministerstvo obrany pred niekoľkými týždňami.

Financial Times píšu, že „Justin Bronk, vedúci výskumný pracovník Royal United Services Institute, think-tanku so sídlom v Londýne, uviedol, že ruské helikoptéry vybavené protitankovými riadenými strelami ,budú vždy oveľa väčšou hrozbou pre ukrajinské sily počas protiofenzívy ako počas obdobia, keď sa Ukrajina bránila ruským ofenzívam‘“.

„Môžu sa vznášať, rozoznať ciele a vypáliť protitankové riadené strely mimo dosahu ramenných manpadov alebo protilietadlovej paľby,“ cituje FT Justina Bronka.

The Drive preto píše, že ukrajinské sily majú „helikoptérový problém“.

Používať ich budú aj naši spojenci

Slovensko ani zďaleka nie je jediným štátom, ktorý bude využívať bojové helikoptéry Viper. Desať kusov plánuje prevádzkovať aj Česká republika a kúpiť by ich mohli aj Nemci.

Tí sa totiž pre dlhodobú nespokojnosť s vysokými prevádzkovými nákladmi a pre zložitú údržbu bojových vrtuľníkov Eurocopter Tiger rozhodli všetky stroje tohto typu vyradiť a nahradiť iným strojom.

Pôvodne sa pre túto úlohu zvažovala prestavba bežných malých helikoptér H145M, tie však podľa odhadu odborníkov v žiadnom prípade neboli spôsobilé v plnom rozsahu nahradiť plnokrvné bojové vrtuľníky, nielen čo sa týka vybavenosti senzormi, ale ani letovými vlastnosťami po vyzbrojení protitankovými riadenými strelami.

Nemecko by preto predsa len mohlo obstarať asi 60 „skutočných“ bojových vrtuľníkov. Do úvahy pripadá trebárs americký Apache, ktorý kupujú aj Poliaci, alebo Leonardo AW249 Fenice, ktorý sa v súčasnosti nachádza v štádiu vývoja a má nahradiť bojové vrtuľníky Agusta A129 Mangusta v talianskych službách.

Jedným z favoritov je však zatiaľ práve Viper. Z perspektívy Berlína hovorí v prospech tohto modelu aj to, že ak sa aj Nemci rozhodnú pre tento model, Američania ponúkajú presun celej výroby do Nemecka.