Nové vrtuľníky Budú efektívne v hornatom teréne, pre Slovensko sú skvelou správou

Slovenská armáda má výmenou za staré migy, ktoré posielame na Ukrajinu, dostať bojové vrtuľníky Viper. Problém je, že s nimi pôvodná koncepcia slovenskej armády nerátala. Aj keď sa takmer všetky reakcie zhodujú, že ponuka je finančne mimoriadne výhodná, kontroverzie vyvoláva otázka, či ich slovenská armáda potrebuje alebo či, naopak, vynaložené prostriedky nebudú chýbať v dôležitejších oblastiach. Na zmysel ich akvizície sa Postoj pýtal vojenského analytika Mateja Rafaela Riška.

Slovenská armáda po vyše desaťročí získa bojové vrtuľníky, čo sa týmto zmení?

Zhruba pred trinástimi rokmi sme postupne vyradili z výzbroje bojové vrtuľníky typu Mil Mi-24D a Mil Mi-24V, čím slovenská armáda prišla o spôsobilosť vzdušnej podpory pozemných jednotiek. Ešte predtým došlo k vyradeniu zastaraných bojových lietadiel typu Su-25, ktoré boli určené na priamu vzdušnú podporu.

Slovenská armáda už viac ako desať rokov nedisponovala spôsobilosťou vzdušnej podpory pozemných síl. To sa teraz mení, táto stratená schopnosť sa s Viperom vráti.

Nevyvracia však vojna na Ukrajine význam bojových vrtuľníkov, ako sme ich poznali napríklad ešte z vojny v Iraku?

Na prvý pohľad sa môže naozaj zdať, že na súčasnom bojisku nemá využitie vzdušnej podpory taký zmysel ako kedysi. O tom by svedčil aj vysoký počet zničených ruských bojových vrtuľníkov typu Ka-52. Bola by to však prvoplánová kritika.

Vzájomná podpora, možnosť zdieľania dát a využívania prieskumu, integrácia s ostatnými prvkami bojiska či senzorická výbava Vipera sú jednoznačne faktormi, ktoré hovoria v prospech stroja.

Hlavný argument v prospech týchto vrtuľníkov však spočíva vo vlastnostiach terénu Slovenska.

Akým spôsobom mení terén význam vrtuľníka?

Zhruba dve tretiny rozlohy Slovenska tvoria hory. Priemerná nadmorská výška krajiny dosahuje 392 metrov, z toho nížiny tvoria asi len 22 percent územia Slovenska, hoci cez ne prebieha veľká časť komunikácií. K prírodným prekážkam treba zaradiť ešte pomerne početné vodné toky.

Je pravdou, že vysoké zahustenie bojiska prostriedkami protivzdušnej obrany na Ukrajine zamedzuje aktívnej vzdušnej podpore. Lenže Ukrajina je veľmi rovinatá krajina, navyše okrem severu je veľmi málo zalesnená a má minimálne pokrytie vegetáciou.

Hornatý a zalesnený povrch Slovenska by nám v prípade nutnosti obrany poskytoval možnosť efektívne využívať terénne prvky. Hory sú dôležité z ešte iného pohľadu: môžu predstavovať škrtiace body komunikácií, kde je možné „odrezať“ časť jednotiek rozptýlených v teréne.

V metodológii NATO od konca 60. rokov nastala priam revolúcia vojenského myslenia inteligentného využívania terénu, čo ešte umocnila doktrína AirLand Battle z 80. rokov, ktorá bola vyvinutá najmä na boj proti útočiacej Sovietskej armáde.

Pravdou však je, že naše pôvodné plány s vrtuľníkmi nepočítali. Nie je chybou investovať do takýchto schopností, hoci by sme podľa plánov mali kupovať čosi celkom iné?

S bojovými vrtuľníkmi sa u nás dlho nepočítalo pre ich vysokú cenu. V dôsledku vojny na Ukrajine sme však nútení dlhodobo investovať do obrany viac, než sa myslelo, vďaka čomu budeme schopní rozvíjať také schopnosti, ktoré umocnia naše terénne výhody. Vďaka terénnemu krytiu máme totiž nižšiu mieru zraniteľnosti voči prostriedkom nepriateľskej protivzdušnej obrany.

Čiže vrtuľníky sa dokážu vďaka členitosti slovenského územia skryť za kopec a uniknúť nepriateľským radarom?

Presne tak. Navyše prinášajú schopnosť ničiť mechanizované jednotky až na úroveň práporu pri ich rozptyle v ťažko priechodnom teréne či v takzvaných „hrdelných bodoch“, teda v horských priechodoch alebo na mostoch. Takisto môžu využiť horizont na odkrytie, paľbu a následný únik. Vysoké nahustenie bojiska prostriedkami protivzdušnej obrany, ako to vidíme na Ukrajine, je samo osebe problematické, ale nájsť cieľ a identifikovať ho je v silne zalesnenom a horskom terénne omnoho zložitejšie než na rovinatej Ukrajine.

Akým spôsobom ovplyvní Viper obranu Slovenskej republiky?

Poukázal by som tu na dva faktory: odopretie územia a prerušenie nepriateľského rozhodovacieho procesu.

Odopretie územia zjednodušene znamená schopnosť, ktorou dokážeme nepriateľským vojskám spôsobiť významné straty, zastaviť ich postup a odrezať a vyčerpať ich. Tomu pomáha takzvané prerušenie rozhodovacieho procesu. Prerušením veliteľskej slučky, teda komunikáciou medzi velením a jednotkami v poli, je zrazu postup menej koordinovaný, čo predstavuje pre vedenie ofenzívy veľký problém. Navyše senzorové vybavenie AH1Z Viper prinesie na bojisko informačnú výhodu.

Aké úlohy by boli schopné plniť nové vrtuľníky?

Vzdušnú podporu zo strany Vipera možno rozdeliť na blízku vzdušnú podporu (Close Air Support) a hlbokú vzdušnú podporu alebo inak: letecký zákaz (Deep Air Support).

AH1Z Viper ako stroj dokáže poskytovať predovšetkým blízku vzdušnú podporu, a to ničením tankov, obrnenej techniky, ľahkých opevnení, ako aj pechotných formácií nepriateľa na vzdialenosť do minimálne osemtisíc metrov. Za určitých okolností je to možné až do 11-tisíc metrov. Senzorový dosah detekcie nepriateľských obrnených síl je síce utajovaný, ale z voľne dostupných zdrojov vyplýva, že je násobne väčší než dostrel striel Hellfire. Hovorí sa o minimálne dvojnásobnom dosahu. Využitie terénneho krytia tak umožňuje optimalizovať optickú i senzorovú viditeľnosť. 

Za pozornosť stojí, že elektrooptický/infračervený systém zameriavania cieľov a riadenia paľby, ktorým stroj disponuje, sa považuje za najlepší na svete. Na zavedenie vrtuľníka do výzbroje sa treba pozerať ako na „komponent“, ktorý plní celý rad úloh od blízkej vzdušnej podpory až po prieskum bojiska a spoluprácu s ďalšími bojovými systémami na zemi i vo vzduchu.

Viper však bude zrejme schopný poskytovať aj hlbokú vzdušnú podporu, hoci s určitými obmedzeniami. Minimálne americká námorná pechota tieto schopnosti nacvičuje. Hornatý povrch Slovenska totiž dáva možnosť využívať terénne krytie a útočiť spoza horizontu. Treba však dodať, že misie tohto typu sú značne obmedzené aj poveternostnými a inými podmienkami, no stále sú reálne, príkladom toho môže byť útok ukrajinských Mil Mi-24 na sklad paliva v ruskom Belgorode.

To bolo ešte v prvých mesiacoch vojny, Ukrajinci vtedy preleteli cez hranicu a zničili sklad na ruskom území.

Áno, nemalo by bez povšimnutia zostať ani to, že stroj dokáže niesť rakety vzduch – vzduch krátkeho doletu AIM-9 Sidewinder, teda rovnaký typ, aký ponesie stíhacie lietadlo F-16V.

Na rozdiel od vrtuľníka AH-64 Apache, ktorý je nepomerne drahší na prevádzku, Viper sa, pokiaľ ide o predpokladané použitie v slovenských podmienkach, vyznačuje vyššou agilitou. Agilita sa definuje ako schopnosť konať rýchlejšie ako nepriateľ. Inými slovami, vidieť a nebyť videný až do posledného momentu, obratnosť, rýchlosť a využívanie terénnych výhod.

Pre zachovanie pružnosti rozhodovania je schopnosť rýchlo a efektívne zasiahnuť spolu so zabezpečením vlastnej schopnosti prežitia kľúčová. Viper tak poskytne schopnosť, ktorá môže urýchliť rozhodovací proces na taktickej, ale i operačnej úrovni, a pomôže pozemným jednotkám prevziať iniciatívu.

Samozrejme, vrtuľník sám osebe – a vzdušná podpora ako taká – nedokáže zaistiť vojenské víťazstvo, a to už len preto, že nie je schopný zabezpečiť kontrolu terénu. V kombinácii s využitím terénnych charakteristík však dokáže podporiť úsilie pozemných síl spôsobom, ktorý značne zvýši ich hodnotu. Dvanásť vrtuľníkov dá slovenskej armáde schopnosti, o ktorých dosiaľ mohla len snívať.

Prečo to tak je?

Vysoká a veľmi presná palebná sila rakiet Hellfire na relatívne veľkú vzdialenosť a vysoká manévrovateľnosť značne zvýšia voľnosť konania slovenskej armády.

Navyše použitie vrtuľníka môže značne prispieť k vytvoreniu sústredeného úsilia.

Môžeme si pod sústredeným úsilím predstaviť to, čo sa nazýva vytvorením ťažiska na prielom cez nepriateľské línie?

Nie celkom, nemecký termín Schwerpunkt má mierne odlišný význam, vzťahuje sa viac na miesto ako také, definícia sústredeného úsilia hovorí, že ide o vytvorenie prevahy síl a prostriedkov nad nepriateľom na najdôležitejšom smere, v rozhodujúcom úseku a v rozhodujúcom čase. V jednoduchosti, ide o využitie všetkých dostupných síl a prostriedkov na dosiahnutie prevahy v danom bode alebo priestore, čo, samozrejme, dnes zahŕňa okrem (primárne) palebných schopností aj informačnú nadvládu a prieskum na efektívne využitie ostatných vojenských schopností. Tu sa vyplatí už spomínané prvotriedne senzorické vybavenie vrtuľníkov spolu s ich pôsobivou palebnou silou.

Nie je prehnané tvrdiť, že vďaka niekoľkým vrtuľníkom sa tak výrazne zlepší schopnosť slovenskej armády odstrašiť väčšieho protivníka?

Konvenčné odstrašenie spočíva v schopnosti presvedčiť vášho protivníka, že činnosť, ktorú zamýšľa, je iracionálna z pohľadu nákladov k ziskom. Slovensko môže využiť svoje schopnosti, ktoré akvizíciou Vipera značne vzrastú, aby presvedčilo protivníka, že prípadná akcia proti nemu nedáva zmysel, keďže spôsobené straty budú také vysoké, že prekonajú teoretický zisk.

Samozrejme, v prípade tejto alebo akejkoľvek inej schopnosti ide len o časť z celku, v žiadnom prípade to nie je samospásne riešenie alebo azda náhrada za dostatočné množstvo pozemných síl.

Za jednu z hlavných výhod považujem aj možnosť užšej spolupráce s Českou republikou, ktorá bude disponovať desiatimi kusmi AH1Z Viper a desiatimi UH1Y Venom. V prípade aliančného plánovania bude tento počet predstavovať solídnu odstrašovaciu silu a zvýši bezpečnosť Slovenskej republiky.

Teda vzhľadom na naše zdroje nemáte pochybnosti, či je obstaranie Viperov zmysluplné?

Akvizíciu AH1Z Viper považujem jednoznačne za správne rozhodnutie. Bojové vrtuľníky sú najefektívnejšie v hornatom teréne a ich zavedenie do výzbroje a integrácia s ostatnými komponentmi ozbrojených síl môže zásadným spôsobom zvýšiť našu obranyschopnosť i konvenčnú odstrašovaciu silu odopretím územia.

Účinnosť vzdušnej podpory bude závisieť od vycvičenosti a koordinácie, čo sú veci, ktoré by rozhodne mali dostať prioritu. Senzorická výbava, ale aj schopnosť spolupráce s ostatnými prvkami bojiska dávajú slovenskej armáde možnosť, ako zefektívniť kumulatívny účinok dominancie v informačnej, vo vzdušnej i v pozemnej doméne.