Možný politický vzostup republikánov Juh Spojených štátov sa stáva priemyselným centrom

V Spojených štátoch a v krajinách západnej Európy existuje dlhotrvajúca nostalgia za starými časmi, v ktorých boli tieto krajiny industriálnymi veľmocami a mohli byť hrdé na svoje svetoznáme výrobky. Tieto časy sú však minulosťou. Globalizácia predovšetkým od 90. rokov spôsobila presun priemyslu z rozvinutých krajín do krajín strednej a východnej Európy a do Ázie.

Kým my na Slovensku z tohto faktu benefitujeme (hlavne prostredníctvom automobilového priemyslu), deindustrializácia znamená pre „starý“ Západ veľkú ekonomickú, ale aj politickú výzvu. V posledných rokoch a predovšetkým od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA rastú snahy politikov v rozvinutých krajinách o opätovný rozvoj priemyslu. Táto snaha prináša v Spojených štátoch zaujímavú zmenu, ktorá posúva ťažisko priemyselného rozvoja na juh USA, ktorý bol doteraz výrazne chudobnejší a agrárnejší ako sever.

Deindustrializácia znamená pre „starý“ Západ veľkú výzvu. V posledných rokoch rastú snahy o opätovný rozvoj priemyslu, pričom ťažisko sa v USA presúva na juh, ktorý bol doteraz výrazne chudobnejší a agrárnejší ako sever.Zdieľať

Z pohľadu tvorby HDP sa môže priemysel javiť v rozvinutých krajinách ako čoraz menej významné odvetvie. V Spojených štátoch bol podiel priemyslu na HDP v roku 2021 iba približne 18 percent (a neustále klesá) a až takmer 80 percent HDP tvorili služby. 

Priemysel je v USA historicky spojený so vznikom modernej strednej triedy, ktorá zažívala po 2. svetovej vojne zlaté časy. V tomto období dochádzalo k rastu miezd, až tretina všetkých pracovníkov boli členovia odborov a zväčša stačilo, aby pracoval iba jeden člen domácnosti. Priemysel poskytoval dobre platené miesta pre pracovníkov s nízkym vzdelaním či s jednoduchými zručnosťami. Mali dlhodobú vidinu istoty zamestnania, vysoké členstvo v odboroch zabezpečovalo tlak na rast miezd a výroba poskytovala aj určitú mieru hrdosti z tvorby hodnotných výrobkov.

Presunutie pracovných miest do sveta

Od 70. rokov 20. storočia však priemysel začal postupne strácať svoju pozíciu. Od roku 1979, keď bola zamestnanosť v tomto odvetví v Spojených štátoch najvyššia (na úrovni približne 20 miliónov pracovníkov), poklesla počas recesie v rokoch 2007 – 2009 až na polovicu. V súčasnosti je zamestnanosť v priemysle na úrovni iba okolo 12 miliónov pracovníkov.

Mali na to vplyv predovšetkým dva faktory. Vďaka globalizáciou čoraz prepojenejšiemu svetu sa dodávateľské reťazce a výroba začali diverzifikovať. Kým predtým bola väčšina auta vyrobená prevažne na jednom mieste, v tom čase to už prestávalo platiť. Globalizácia sa zrýchlila po roku 1989 a ešte viac po roku 2001, keď vstúpila Čína do Svetovej obchodnej organizácie a viac sa otvorila svetu. Množstvo priemyselnej produkcie, a teda aj pracovných miest odišlo z USA práve do Číny a ďalších nižšie nákladových krajín.

Druhým dôvodom je rýchly technologický pokrok. Priniesol automatizáciu, ktorá takisto odstránila množstvo pracovných miest. Zrazu už firmy nepotrebovali toľko pracovníkov a mnohí z nich skončili na ulici. Svedčia o tom známe symboly úpadku, ako sú mestá Detroit či Pittsburgh.

Pritom ľudia, ktorým priemysel poskytoval istotu, nezmizli a začali si uvedomovať, že v novej dobe sú tými, ktorí prehrávajú. Donald Trump sa dokázal v roku 2016 presne trafiť do tohto pocitu a priviedol do Republikánskej strany novú voličskú skupinu, mužov bez vysokoškolského vzdelania, ktorí úpadkom priemyslu najviac strácali.

Čítajte tiež

Rast protekcionizmu vo svete Pozeráme sa na spomalenie globalizácie?

Ján Cipár

Od finančnej krízy pribúda bariér v medzinárodnom obchode. Európa sa dostala do vážneho sporu s USA a hľadá možnosti, ako ochrániť vlastných výrobcov.

Do obnovy priemyslu smerujú bilióny dolárov

Poskytnutie životnej istoty a kvalitnej práce pre ľudí bez vysokoškolského vzdelania bude v Spojených štátoch veľkou výzvou aj na nasledujúce roky. Nie každý si totiž môže dovoliť vysokú školu, ktorá stojí státisíce dolárov. Reindustrializácia teda iba narastá na význame.

Návrat priemyslu je však dôležitý aj z pohľadu čoraz väčšej rivality medzi Spojenými štátmi a Čínou. USA majú momentálne obrovské obchodné deficity práve s touto krajinou (v dôsledku vysokého dovozu tovarov), čo je z dlhodobého hľadiska v súčasnej situácii politicky neudržateľné. Navyše ide aj o bezpečnosť. USA nechcú byť závislé od Číny pri výrobe najmodernejších výrobkov, a preto sa budú čoraz viac snažiť o dosiahnutie čo najväčšej autonómie vo výrobe najmodernejších technológií.

Aj preto je reindustrializácia jedným z hlavných cieľov pre súčasného amerického prezidenta Joea Bidena. Jeho tri najdôležitejšie zákony, ktoré dokázal pretlačiť cez Kongres, sú zamerané práve na znovuvybudovanie priemyslu a boj proti klimatickej zmene. Podpora v hodnote až dvoch biliónov dolárov smeruje do tzv. odvetví 21. storočia, kam je zaradená napr. výroba polovodičov, obnoviteľných zdrojov energie a elektrických áut, budovanie kvalitnej infraštruktúry a rozvoj biotechnológií.  

Infraštruktúrny balíček v hodnote 1,2 bilióna dolárov je zameraný na obnovu mostov a ciest, ale tiež na vybudovanie nabíjacích staníc pre elektroautá naprieč USA. Tzv. Chips Act v hodnote 280 miliárd dolárov podporuje výrobu polovodičov a naposledy prijatý Inflation Reduction Act vyčlenil 400 miliárd dolárov na zelené investície, ako sú napr. aj nákupy elektrických áut.

Najdôležitejší na týchto investíciách je však fakt, že výrazne priťahujú súkromné investície. Je možné ich sledovať na stránke invest.gov, podľa ktorej do odvetví 21. storočia zo súkromného prostredia smeruje 491 miliárd dolárov.

Zo zverejnených údajov je možné pozorovať veľkú zmenu oproti minulosti. Kedysi sa za priemyselné centrá v rámci USA považovali oblasti stredozápadu, teda Michigan (mesto Detroit), Pensylvánia a Wisconsin, dnes smeruje väčšina investícií na juh.

Juh sa stáva centrom americkej priemyselnej výroby

Juh Spojených štátov najviac benefituje zo všetkých troch Bidenových balíčkov. Podľa odhadov získava až dvojnásobok investícií v porovnaní so stredozápadom. Kľúčom k atraktívnosti štátov ako Tennessee, Georgia, Texas, Alabama a ďalších je pripravenosť. Na súčasné veľké investície sa dlhodobo pripravovali, a to predovšetkým zrýchleným vyrovnaním pozemkového vlastníctva, nižším zdanením a dostupnou pracovnou silou.

Nové fabriky potrebujú čo najskôr získať rozsiahle pozemky, na ktorých by mohli stavať. Mnohokrát ich však brzdia stavebné povolenia a mnohé ďalšie byrokratické podmienky. Južné štáty však už dopredu pripravujú takéto pozemky a umožňujú urýchlenú výstavbu. Štát Georgia napr. už od roku 2008 zriadil program „Georgia Ready for Accelerated Development (GRAD)“, ktorý vopred pripravuje miesta pre budúcu priemyselnú výrobu. Tieto miesta sú už napojené na cesty, majú ľahký prívod k vode, elektrine a inej potrebnej infraštruktúre.

Na súčasné veľké investície sa južné štáty dlhodobo pripravovali, a to predovšetkým zrýchleným vyrovnaním pozemkového vlastníctva, nižším zdanením a dostupnou pracovnou silou.Zdieľať

Keďže vo všetkých týchto štátoch vládnu republikáni, zdanenie je výrazne nižšie ako na severe. Kľúčovým faktorom je však aj dostatok kvalitnej pracovnej sily. Počet obyvateľov na juhu Spojených štátov výrazne narastá, pričom, naopak, štáty ako New York, Kalifornia a rovnako aj štáty stredozápadu obyvateľov strácajú.

Najlepším príkladom tohto trendu je Texas. Jeho populácia sa medzi rokmi 2010 až 2021 zväčšila o 18 percent (!) na úroveň približne 30 miliónov a jeho ekonomika narástla o 39 percent, jedenapolnásobok národného priemeru. V porovnaní s Kaliforniou má stále menší počet obyvateľov, ale podľa odhadov by ju v 40. rokoch 21. storočia mohol v tomto ohľade predbehnúť a stať sa vôbec najľudnatejším štátom USA. Kalifornia veľmi rýchlo obyvateľov stráca a najviac z nich smeruje práve sem. V Texase sa neplatí žiadna štátna daň z príjmu, ceny domov sú zatiaľ nižšie, ako je priemer USA, a aj to vytvára balík príčin, prečo sem čoraz viac firiem presúva svoje centrály.

Veľmi rýchlo rastú aj ďalšie južné štáty. Florida má v súčasnosti najrýchlejší rast populácie v USA, výrazný vzostup však zažíva aj Južná Karolína, Georgia, Severná Karolína a Tennessee. Investori v nich veľmi ľahko nájdu novú pracovnú silu. Tieto štáty však lákajú investície aj prostredníctvom kvalitných vzdelávacích programov. Podľa magazínu Area Development majú Georgia, Virginia, Južná Karolína, Alabama a Louisiana najlepšie programy na rozvoj pracovnej sily. Síce nedisponujú najprestížnejšími univerzitami, ale investujú do bežného technického vzdelávania v priemysle, ktoré sa novým firmám veľmi zíde.

Politické dôsledky

Priemyselný vzostup juhu Spojených štátov môže mať čoskoro aj významné politické dôsledky. Texas vďaka rastu populácie získava každé desaťročie vyšší počet kongresmanov a tiež vyšší počet voliteľov v prezidentských voľbách.

Pokiaľ si udrží republikánsky charakter aj v nasledujúcich desaťročiach, pre demokratov bude náročné nájsť cestu k výhre. V prezidentských voľbách v roku 2024 bude v rámci Zboru voliteľov pridelených Texasu už 15 percent všetkých hlasov potrebných na výhru.

Samozrejme, demografia nie je jednosmerná, avšak pokiaľ budú republikáni schopní udržať súčasný ekonomický rozmach, ich politické šance sa s rastom populácie v týchto štátoch budú len zvyšovať.